Pochod za život v Paríži: V nepriazni médií a s takmer nulovou podporou cirkvi

Pochod za život v Paríži: V nepriazni médií a s takmer nulovou podporou cirkvi

Transparent z nedeľného parížskeho Pochodu za život s nápisom Jedinou skutočnou voľbou je život. Foto: facebook.com/enmarchepourlavie

V nedeľu sa v Paríži konal pravidelný januárový Pochod za život.

Ten už tradične nepatrí k tým, čo ohromujú počtom. Ani tento rok účasťou neprekvapil. Podľa usporiadateľov sa tam zišlo 40-tisíc pochodujúcich, podľa polície len osemtisíc. Vzhľadom na zimu a nepríjemný dážď si však obe čísla zaslúžia obdiv.

Treba povedať, že rovnako tradičná bola aj úplná ignorancia zo strany hlavných médií. To, že prípravu pochodu si nevšimol ľavicovo liberálny novinár, je pochopiteľné. Už menej je pochopiteľné, ak to ignorujú aj noviny La Croix, hlavný (ak nie jediný) kresťanský denník v krajine. Jeho čitatelia sa tri dni pred víkendom dozvedeli, že v Poľsku manifestovalo za potraty asi 2-tisíc žien. Avšak o Pochode za život vo vlastnej krajine si prečítali, až keď už bolo po ňom.

Podľa usporiadateľov sa tam zišlo 40-tisíc pochodujúcich, podľa polície len osemtisíc. Vzhľadom na zimu a nepríjemný dážď si však obe čísla zaslúžia obdiv. Zdieľať

Napriek nepriazni médií a niektorým organizačným výzvam (týždeň predtým ešte chýbalo asi 25 % dobrovoľníkov) sa pochod predsa len konal za rovnako pestrej účasti všetkých vekových kategórií. Tohtoročná téma sa niesla v znamení svetla, ktoré je synonymom života (Lumiére = Vie), a v tomto duchu boli realizované aj originálne vizuály kampane a transparenty. Na rečnícke tribúny vystúpili okrem hovorkyne pochodu aj známe tváre z mimovládnych organizácií, ktoré sú už roky aktívne v boji za ochranu života.

Z domácich politikov sa neobjavil ani jeden. Nie je jasné, či to bol zámer usporiadateľov, ktorí už tradične preferujú apolitický charakter, alebo skôr strach z mediálneho lynčovania. Účastníkom sa však prihovoril Marek Jurek, poľský europoslanec, ktorý opísal situáciu vo svojej krajine.

Ak je pravdou, že každý pochod má svoj vlastný kontext, ten tohtoročný mal určite mimoriadny. Práve v tomto roku je na programe revízia bioetického zákona, ktorá pokryje oblasti ako prístup k asistovanej reprodukcii, asistovanej samovražde, výskum na embryách, umelú inteligenciu a mnohé iné. Prvé konzultácie sa už začali a za účasti verejnosti budú pokračovať do júna. Keď sa však povie „revízia“, tak, samozrejme, nemožno očakávať nejaký návrat k rešpektu dôstojnosti ľudského života, ale práve jeho ďalšie ohrozenie, banalizácia a komercializácia. Cieľom pochodu bolo preto poslať jasnú správu prezidentovi, že sú aj také volebné sľuby, na ktoré je lepšie zabudnúť.

Prezident Macron bol naozaj vo svojom programe otvorený návrhu uvoľniť prístup k asistovanej reprodukcii. V skutočnosti ide o sprístupnenie umelého oplodnenia lesbickým párom a slobodným matkám. Do karát mu prihralo aj rozhodnutie Poradného národného výboru pre etiku, ktorý svoj kladný názor na „asistovanú reprodukciu pre všetkých“ oznámil už mesiac po prezidentských voľbách. Ešte pred piatimi rokmi sa ten istý výbor, aj keď v podstatne inom obsadení, vyjadril proti. Dôvody boli vtedy jasné; umelé oplodnenie bolo jednou z oblastí, kde dochádzalo k triedeniu (zabíjaniu) a manipulácii s ľudskými embryami. A odvtedy sa nič nezmenilo k lepšiemu.

Organizovať spoločnosť tak, aby dieťa z vôle rodičov nikdy nemalo otca (práve toto sa skrýva za tzv. „asistovanou reprodukciou pre všetkých“), je silné kafe aj pre neúprosného liberálneho „bioetika“. Pojem „sociálna spravodlivosť“ je s rovnakým cieľom priechodnejší. Zdieľať

Súčasný prezident výboru však hovorí, že „v týchto témach nie je ani dobro, ani zlo, ani čierne, ani biele“. Učebnicový príklad morálneho relativizmu, ktorý dáva tušiť, ako sa celá verejná debata asi skončí. Napriek občasnej agitácii štátnej sekretárky pre rovnosť medzi ženami a mužmi sa prezident k tejto otázke od volieb nevyjadroval. Vedel, aké výbušné vedia byť tieto témy, a v navyše bol maximálne vyťažený ekonomikou, migrantmi, ekologickými anarchistami, korzickými nacionalistami a zahraničím.

Riešiť umelé oplodnenie v rámci bioetického zákona však nie je ani pre LGBTI dobrou správou. Lebo organizovať spoločnosť tak, aby dieťa z vôle rodičov nikdy nemalo otca (práve toto sa skrýva za tzv. „asistovanou reprodukciou pre všetkých“), je silné kafe aj pre neúprosného liberálneho „bioetika“. Pre progresivistov je omnoho výhodnejšie operovať s termínom sociálnej spravodlivosti. Kto by sa predsa opovážil byť proti spravodlivosti a obzvlášť tej sociálnej. Práva dieťaťa, najmä právo na otca a mamu, idú potom úplne bokom. Úlohou účastníkov pochodu a všetkých tých, ktorí ovládajú progresivistický „newspeak“, bude posunúť do centra verejnej debaty o bioetike práve záujmy dieťaťa.

Pre tých, ktorí ešte stále veria v neobmedzený medicínsky pokrok, pripravila Aliance Vita krátky slovník bioetického nov-jazyka s nespočetnými novými výrazmi, ktoré sa postupne objavujú v médiách. Z neho sa dá napríklad dozvedieť, že asistovaná samovražda znamená zomrieť dôstojne, pod sociálnou neplodnosťou treba rozumieť neschopnosť lesbického páru splodiť dieťa a náhradná matka je premenovaná na darkyňu maternicového času.

Aj prezident Macron je presvedčeným fanúšikom sociálnej spravodlivosti. Hlásil sa k tomuto termínu niekoľkokrát počas prípravy svojich ekonomických reforiem. V prípade asistovanej reprodukcie však sociálna spravodlivosť mechanicky nastolí otázku detí pre mužské homosexuálne páry. Prezident je síce verbálne proti inštitútu náhradného materstva, avšak po umelom oplodnení „pre všetkých“ sa otvorí cesta aj k tomuto ďalšiemu „výdobytku“ liberalizmu. Všetci to dobre vedia, jedni v to dúfajú, iní pred tým vystríhajú, ale v tomto bode sú všetci zajedno. Bude na prezidentovi, či sa podvolí požiadavkám metastatického individualizmu alebo vypočuje hlasy volajúce po rešpektovaní práv najslabšieho. Oba tábory sú v menšine, nech sú verejné prieskumy také alebo onaké. Väčšina je mlčiaca, ľahostajná a stačí jej prístup na wifi.

Podpora cirkevnej hierarchie Pochodu za život bola skoro nulová. Napriek tomu nedávno menovaný nový parížsky arcibiskup Mons. Aupetit vyvoláva solídne nádeje. Zdieľať

Pokiaľ ide o eutanáziu, ministerka zdravotníctva zatiaľ odoláva tlaku lobistov. Podľa nej je súčasný zákon v platnosti príliš krátko na to, aby sa opäť dopĺňal alebo prepisoval. Chce v prvom rade posilniť paliatívnu starostlivosť, ktorá ďaleko zaostáva za programovými cieľmi, možnosťami zdravotníctva a potrebami v teréne. Je však užitočné upresniť, že už dnešný zákon dáva lekárovi možnosť nevyliečiteľne chorého pacienta uspať a vyhladovať bez toho, aby niečo cítil. Odborne sa tomu hovorí trvalá a nepretržitá sedácia.

Podpora cirkevnej hierarchie Pochodu za život bola skoro nulová. Žiadny list na podporu z konferencie biskupov, len niekoľko individuálnych vyhlásení. Osobnou prítomnosťou potešili pochodujúcich iba dvaja biskupi. Napriek tomu nedávno menovaný nový parížsky arcibiskup Mons. Aupetit vyvoláva solídne nádeje. Bývalý lekár je zároveň odborníkom práve na bioetiku a publikoval v tejto oblasti niekoľko prác. Momentálne je na prieskume terénu vo svojej diecéze, ale treba dúfať, že onedlho budeme počuť jasný hlas.

Čo by to bol za prolife pochod, keby jeho priebeh nenarušili oponenti. Najvýraznejšie sa prejavili v Rennes, kde 40 ultraľavičiarov obkľúčilo a zablokovalo autobus s účastníkmi chystajúci sa vyraziť do Paríža. Polícii trvalo asi hodinu, kým sa dostavila na miesto a uvoľnila cestu. Veselo bolo aj v Paríži, kde predstaviteľky Femen prišli pochodujúcich hlasno pozdraviť vo svojich tradičných krojoch. Tu už polícia nezaváhala a promptne zakročila. Nepochybne práve táto chvíľková strata koncentrácie spôsobila, že do ich počtov sa dostala chyba. A tak tento rok im čísla zase nesedia s údajmi organizátorov.

Foto: facebook.com/enmarchepourlavie

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo