Zachránia utečenci trh práce? Nemecká štúdia naznačuje úskalia

Zachránia utečenci trh práce? Nemecká štúdia naznačuje úskalia

Utečenci počas hodiny nemčiny v berlínskej štvrti Gatow 6. augusta 2015. Foto: TASR/AP

Pre odlišnosť vzdelávacích systémov vstup utečencov na trh práce nie je vždy hladký.

Od utečeneckej vlny v roku 2015 zaznievajú v Nemecku úvahy, že prichádzajúci by mohli pomôcť nasýtiť hlad firiem po pracovných silách. Tieto nádeje žili najmä v radoch zamestnávateľov.

Situácia s nedostatkom zamestnancov, ktorú zaznamenávame posledné dva roky aj na Slovensku a riešime prostredníctvom príchodu pracovníkov z Rumunska či Srbska, je v Nemecku dlhoročná a ešte vypuklejšia. Až 43 percent nemeckých podnikov vidí v nedostatku kvalifikovaných pracovných síl riziko pre svoje ďalšie pôsobenie. Nedostatok ľudí sa už začína prejavovať ako brzda rastu firiem.

Utečenci z mimoeurópskych krajín by teoreticky mohli túto dieru na trhu práce zaplniť. No v praxi občas nastávajú komplikácie. A nejde len o nutnosť naučiť sa nový jazyk.

Nesúlad medzi nárokmi a zručnosťami

Asi pred mesiacom publikoval kolínsky Inštitút nemeckého hospodárstva, ktorý má blízko k zamestnávateľským zväzom, zaujímavú štúdiu. Jej autorka, expertka na odborné vzdelávanie Kristina Stoewe, v nej píše o praktických problémoch, ktoré bránia utečencom, aby sa zaradili do nemeckého trhu práce.

V skratke: Zručnosti a kvalifikácia záujemcov o prácu z radov utečencov sa často míňajú s potrebami nemeckých firiem.

Stoewe analyzuje vzdelávacie systémy Sýrie, Iraku, Afganistanu, Eritrey, Iránu a Somálska. Porovnáva ich najmä so systémom duálneho odborného vzdelávania v Nemecku, ktoré spája teoretickú výučbu v škole s praxou v podnikoch.

Duálne vzdelávanie je samo osebe šlágrom. Experti mu pripisujú zásluhy na nemeckej trvalo nízkej nezamestnanosti a iné krajiny (vrátane Slovenska) by rady tento systém napodobnili. Stoewe dochádza v štúdii k záveru, že nič porovnateľné s nemeckým duálnym vzdelávaním v skúmaných krajinách neexistuje.

Na jednej strane sa niektoré remeslá v týchto krajinách vyučujú priamo v prevádzkach bez akademickej zložky. Kým iné, na ktoré v Nemecku stačí odborná škola, sú súčasťou univerzitného štúdia. Pokiaľ aj odborné vzdelávanie ako-tak funguje, sú ponúkané odbory oproti Nemecku málo štruktúrované, málo špecializované.  

Školy v týchto krajinách sú zle vybavené a výučba sa odohráva na inej technologickej úrovni, než je to v Nemecku. Inak povedané, znalosti, ktoré stačia v Sýrii, aby tam človek mohol robiť elektrikára, nemusia stačiť na získanie pracovného miesta v technologicky náročnej nemeckej firme. Tým viac, ak o vzdelaní a pracovných skúsenostiach nedokážete predložiť potrebný doklad.       

Odlišná je tiež kultúra vzdelávania: Ľudia v týchto krajinách si síce vážia akademické vzdelanie, ale odborné vzdelanie menej. Vyučovanie je príliš centrované na učiteľa a podobne.

Detailnejší pohľad je ešte veľavravnejší. Kým školské systémy Iránu, Iraku a Sýrie (pred vojnou) dokázali 92 až 99 percent detí dostať do škôl, v Afganistane študuje len 72 percent školopovinných, v Eritrei 39 percent a v Somálsku dokonca iba 21 percent. A tak, kým Irán má len 13 percent analfabetov, Eritrea má viac ako tretinu obyvateľstva negramotnú.

Na imigrantoch, ktorí prichádzajú do Nemecka, sa tieto pomery prejavujú sprostredkovane. Štúdia uvádza, že z ľudí, ktorí sa v roku 2016 uchádzali o azyl a prišli z desiatky najčastejších krajín pôvodu, bolo 11 percent úplne bez formálneho vzdelania a 20 percent malo len základnú školu. Naproti tomu, cez 15 percent študovalo alebo dokončilo vysokú školu. Väčšina mala aspoň stredoškolské vzdelanie...

Programy na lepšiu integráciu

Štúdia Inštitútu nemeckého hospodárstva ukazuje, že politici a verejnosť sa nemôžu uspokojiť s nádejou, že budúci nedostatok pracovných síl rýchlo a hladko nahradí proste imigrácia. Platí to aj pre slovenskú debatu o demografických výzvach blízkej budúcnosti. Pre častý nesúlad vzdelania a zručností imigrantov z rozvojových krajín s potrebami trhu práce a kvalifikačnými nárokmi modernej európskej ekonomiky sa ľahko môže stať, že prvá generácia uviazne v slabo platených džoboch a naplno sa uplatnia až ich deti, čo vyrastú v našom vzdelávacom systéme.

Na druhej strane, štúdia Kristiny Stoewe nezostáva pri zalomení rukami. Navrhuje sériu opatrení, ako uľahčiť integráciu do nemeckého trhu práce aj ľuďom s imigračným pozadím a neúplnou alebo nepostačujúcou kvalifikáciou. Súčasťou jazykových kurzov pre azylantov by sa napríklad mali stať informácie o nemeckom systéme školstva, ktoré by cudzincom pomohli zorientovať sa v pravidlách hry duálneho vzdelávania.

Inou možnosťou je rozpracovať programy, ktoré človeku bez formálneho vzdelania, avšak s dlhoročnými skúsenosťami v niektorom povolaní umožnia preukázať jeho znalosti a tie potom certifikovať, respektíve len doplniť doškolením.

Párovanie schopností a potrieb

V Nemecku posledných pár dní médiá diskutujú ešte o jednej možnosti, ako zvýšiť zamestnanosť prichádzajúcich. Magazín Science publikoval článok o algoritme vedcov zo Stanfordskej univerzity a ETH Zürich, ktorý utečencov prerozdelí v rámci prijímajúceho štátu tak, že spáruje vybrané vlastnosti každého jedného (napríklad pracovné zručnosti, vek či jazykové znalosti) s lokálnymi nárokmi na pracovnú silu.

„Samostatne sa algoritmus naučil, ktorá kombinácia osobných charakteristík kam najlepšie pasovala,“ napísali o nápade noviny Süddeutsche Zeitung. „Teda že v jednej lokalite bolo dôležitejšie vedieť viac jazykov, kým v inom regióne bolo výhodou predchádzajúce remeselné vzdelanie.“

V USA tento algoritmus zlepšil zamestnanecké vyhliadky utečencov o približne 40 percent. Vo Švajčiarsku dokonca skoro o 75 percent.

Masové migračné toky budú veľkou výzvou 21. storočia najmä pre bohatšie krajiny. Slovensko tieto toky zatiaľ z väčšej časti obchádzajú. No je v našom záujme pozorne sledovať mechanizmy, ktoré si dotknuté krajiny vytvárajú, aby si s touto výzvou poradili.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo