Tom Sawyer miluje Becky Thatcherovú!

Prečítal som si Dobrodružstvá Toma Sawyera od Marka Twaina. Tom je vychovávaný jeho tetou, je totiž synom jej nebohej sestry. Tom sa vie hrať, biť sa, dobre sa skrývať, dokáže znamenite bieliť plot, chodí do nedeľnej školy, je členom Spolku striezlivosti, zaľúbi sa do Becky Thatcherovej, kamaráti sa s Huckleberrym Finnom a stane sa pirátom. Dobrodružstvá Toma Sawyera napísal Mark Twain v roku 1876, nechal sa inšpirovať mestom Hannibal, Missouri, do ktorého sa nasťahovala jeho rodina, keď bol ešte dieťa. Akurát v knihe sa Twain nezmieňuje o tomto meste, ale o St. Petersburgu. Meno Toma Sawyera nesú aj ďalšie Twainove diela – Tom Sawyer Abroad (1894) a Tom Sawyer Detective (1896).

„Tom si povedal, že svet nie je taký otupný. Mimovoľne objavil veľký zákon ľudského konania – totiž, že ak niekto chce prinútiť človeka, či veľkého, či malého, aby po niečom túžil, stačí, aby mu k tomu zamedzil prístup. Keby bol býval veľkým, múdrym filozofom ako pôvodca tejto knihy, bol by pochopil, že prácou je vždy to, čo človek musí robiť, a že hrou je to, čo robiť nemusí. A to by mu bolo pomohlo pochopiť, prečo je prácou robiť umelé kvety alebo chodiť v šliapacom kolese, kým váľať kolky alebo škriabať sa na Mont Blanc je len zábavou. V Anglicku sú bohatí páni, ktorí sa v letnom sparne naháňajú každý deň v koči s dvojzáprahom koní na vzdialenosť dvadsať-tridsať míľ, pretože tá výsada ich stojí pozoruhodné peniaze, ale keby im niekto ponúkol za túto činnosť mzdu, zmenilo by ju to na prácu a hneď by sa jej vzdali.“

Láska niekedy prichádza z ničoho nič. Presvedčil sa raz o tom aj Tom. „Keď išiel okolo domu, v ktorom býval Jeff Thatcher, videl v záhrade nové dievča – milú, drobnú, modrookú stvoričku žltých vlasov, zapletených do dvoch vrkočov, v bielych letných šatách, spod ktorých bolo vidno vyšívané detské nohavičky. Novopečený hrdina padol, nebolo ani treba vystreliť. Istá Amy Lawrenceová mu zmizla zo srdca a nezanechala po sebe ani pamiatku. Tom sa nazdával, že ju ľúbi na zbláznenie, hľadel na svoju náklonnosť ako na zbožňovanie, a hľa, bol to iba biedny, slabý, mizivý záujem. Niekoľko mesiacov si ju nahováral, vyjadrila sa sotva pred týždňom, Tom bol najšťastnejším chlapcom na svete len sedem krátkych dní, a tu mu unikla zo srdca, ako keď náhodný hosť skončí návštevu.
Tom ukradomky obdivoval nového anjela, kým nezistil, že ho zbadala. Potom sa začal tváriť, že nevie nič o jej prítomnosti, a začal sa „ukazovať“ najrozmanitejšími nezmyselnými chlapčenskými výmyslami, aby získal jej obdiv. Dobrú chvíľu predvádzal svoje smiešne bláznovstvá, ale keď bol uprostred akýchsi nebezpečných telocvičných kúskov, pozrel bokom a videl, že dievčatko sa poberá k domu. Tom pribehol k plotu, oprel sa oň a vzdychol. Dúfal, že dievča sa bude ešte chvíľu okúňať. Na chvíľu zastala na schodoch a potom sa pohla k dverám. Keď vkročila na prah, Tom vydal zo seba mocný vzdych. Ale tvár sa mu hneď nato rozžiarila, lebo dievča, prv než zašlo, hodilo ponad plot sirôtku.
Chlapec sa rozbehol a zastal jednu-dve stopy pred kvietkom, potom si rukou zatienil oči a začal sa pozerať na druhý koniec ulice, akoby tam objavil niečo zaujímavé. Potom zdvihol steblo slamy, hlavu zvrátil hlboko dozadu a chcel slamu na nose udržať v rovnováhe; a ako sa v tom úsilí pohyboval sem-tam, pomkýnal sa čoraz bližšie k sirôtke. Nakoniec mu na nej spočinula bosá noha, hybké prsty sa nad ňou zovreli a Tom aj s tým skvostom odskackal a stratil sa za rohom. Ale iba na chvíľu – len kým si vložil kvietok do dierky v podšívke kabáta, k srdcu – alebo hádam k žalúdku, lebo v telovede sa veľmi nevyznal a punktičkárom nebol.

Potom sa vrátil, ponevieral sa okolo plota až do tmy a „ukazoval sa“ ako prv, ale dievča už neprišlo, hoci sa Tom trochu utešoval nádejou, že stojí niekde pri obloku a všíma si prejavy jeho pozornosti. Nakoniec sa nevoľky pobral domov a v úbohej hlave si niesol plno vidín.
Pri večeri mal po celý čas takú výbornú náladu, že sa teta čudovala, „čo to do toho dieťaťa vošlo“.

V knihe je dôležitou vedľajšou postavou Huckleberry Finn, ďalší Twainov knižný hrdina. „Všetky matky v meste Huckleberryho zo srdca nenávideli a báli sa ho, veď bol lenivý, neporiadny, surový a zlý – a všetky jeho deti ho veľmi obdivovali, tešili sa z jeho zakázanej spoločnosti a želali si byť ako on. Tom bol ako všetky riadne deti, závidel Huckleberrymu jeho vydedenectvo a mal prísny zákaz hrať sa s ním. Preto sa s ním vždy hrával, kde len mohol. ... Huckleberry si však žije voľne ako vták. ... Nemusí vravieť „prosím“, nemusí nikoho poslúchať. Môže si chodiť na ryby alebo sa kúpať, kedy a kde sa mu zachce, a byť tam tak dlho, ako sa mu zapáči. Nikto mu nezakazuje biť sa. Môže si posedieť vonku tak dlho do noci, ako sa mu zachce. ... Slovom, tento chlapec má všetko, čo robí človeku život vzácnym.“

Veľa čitateľov – mladších i starších – si určite povie „ Chcem byť ako Tom Sawyer!“ Prečo? Napovedá krátka epizóda: jeho milá Becky jedného školského dňa nechtiac roztrhala stránku v učiteľovej knihe. Keď sa učiteľ vypytoval, kto to spravil, Tom ochotne prijal trest namiesto Becky a týmto ju ochránil od najnemilosrdnejšej výplaty. Dokonca musel ostať ešte dve hodiny po škole. Na utrpenie však ani nepomyslel a na duši ho hriali Beckyne slová : Tom, ako si len mohol byť taký galantný?

Matúš Demko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo