„Najtemnejšia hodina“ ako filmová psychoterapia súčasného Brita

„Najtemnejšia hodina“ ako filmová psychoterapia súčasného Brita

Gary Oldman ako britský premiér Winston Churchill a Lily Jamesová ako jeho sekretárka Elizabeth Laytonová vo filme Najtemnejšia hodina.

Aká je nová snímka o Winstonovi Churchillovi v podaní Garyho Oldmana?

V súvislosti s drámou Najtemnejšia hodina je dobre, že publikum má ešte v živej pamäti vlaňajší vojnový film Dunkirk. Je to súvislosť, ktorá sa núka sama.

Nedávno bežali v kinách tesne po sebe dva filmy o atentáte na Heydricha (jeden od britského, druhý od francúzskeho režiséra). Teraz tu máme dva filmy o evakuácii z Dunkerque. No je tu predsa len rozdiel.

Dunkirku sme udalosti na prelome mája a júna 1940 videli „zdola“ – očami britských vojakov, námorníkov či letcov, obkľučovaných postupujúcimi Nemcami na francúzskom pobreží. Najtemnejšia hodina ukazuje to isté „zhora“. Odohráva sa najmä v Londýne a poodhaľuje zákulisie politického diania na pozadí kolapsu Francúzska a evakuácie britských vojsk z pobrežia.

Neville Chamberlain na začiatku mája odstúpil z premiérskej funkcie a na jeho miesto zasadol Winston Churchill. Pred hrozbou nacistického Nemecka dlhodobo varoval a tvárou v tvár zúfalej vojenskej situácii má stále chuť bojovať. Lenže jeho politická pozícia je vratká a starí zástancovia politiky appeasementu na Churchilla tlačia, aby cez Mussoliniho vyjednával s Hitlerom o prímerí.

Sám Churchill začína váhať, čo je správne. A hlavne, čo Briti unesú. Zúfalo potrebuje nejaký vojenský úspech, aby posilnil svoje postavenie na politickej scéne a vlial národu nádej, že to môže dopadnúť aj dobre. Jeho osobná dráma je ťažiskom filmu.   

Líderstvo ako bremeno

Najneskôr od snímky Kráľova reč z roku 2010 vieme, že vojna dolieha nielen na frontových vojakov či civilov v zázemí. Bremenom nebývalej zodpovednosti pred národom a dejinami gniavi aj lídrov, ktorí sú zdanlivo uprataní v pohodlí a bezpečí. No tiež majú vlastných démonov, s ktorými zvádzajú boje.

Britskí filmári svojich vodcov tradične neportrétujú ako prvoplánových hrdinov či neohrozených alfa-samcov. Naopak, ukazujú ich ako ľudí z mäsa a kostí, ktorí majú svoje nedostatky, vrtochy či pochybnosti. Možno práve zo schopnosti uspieť napriek hĺbke slabostí svojich lídrov čerpá tento národ svoju hrdosť a silu.

Vojnu s Hitlerom v podstate Briti vyhrali pod vedením koktavého kráľa a excentrického premiéra-pijana s predchádzajúcim dlhým zoznamom politických neúspechov. Silné slová? Ale tak nám to predstavujú britskí filmári!

Vodcovia sú všelijakí. Kým v úvode nemeckého filmu Pád tretej ríše uvíta Hitler svoju novú sekretárku Traudl Jungeovú s pre diváka prekvapujúcou vrúcnosťou, Churchill tú svoju, Elizabeth Laytonovú, na začiatku Najtemnejšej hodiny privedie akurát k plaču.

Pritom v podaní Garyho Oldmana britskému premiérovi nechýba ani zmysel pre humor a záblesky brilantnosti. V jednej chvíli ktorýsi politický odporca pomenuje, v čom spočíva Churchillov problém i sila: „Má sto nápadov denne, ale z toho len štyri sú dobré.“

Možno preto je často hranica medzi genialitou a výstrednosťou opisovaná ako tenká: Hlavy podobných ľudí sústavne kombinujú neopakovateľným spôsobom myšlienky, medzi ktorými konvenčnejšie mysle ani nevidia súvislosť. Veľakrát z toho vznikne nepodarok. No občas originálny a prelomový nápad.   

Osamelosť národa po brexite

V tomto filme sú všetky reflektory zamerané na Churchilla (Oldmana). Väčší priestor by si zaslúžila postava jeho sekretárky Elizabeth Laytonovej (Lily Jamesová).

Lenže Najtemnejšiu hodinu možno spolu s Dunkirkom vnímať aj ako historické zrkadlo, v ktorom dnešní britskí návštevníci kín (ide o britské filmy) hľadajú sami seba. Referendum o brexite v lete 2016 uvrhlo Spojené kráľovstvo do akéhosi zvláštneho medzičasu, ktorý nastoľuje množstvo otázok a neistôt v otázke budúcnosti.

Doterajšia kontinentálna orientácia krajiny padla, no chýba jasné „ako ďalej“. Briti akurát vedia, že sú v tom sami. Je to tento pocit kolektívnej osamelosti, v ktorom sa skrýva paralela medzi dneškom a obdobím po páde Francúzska v roku 1940, keď fakticky celý rok (až do napadnutia Sovietskeho zväzu Nemcami) museli Briti čeliť Hitlerovi v podstate odkázaní len na vlastné sily.

Aj keď rozdiel tu prirodzene je: V roku 1940 ich od kontinentu odrezal Hitler. V roku 2016 si cestu k brexitu vybrali sami.

Snímke Najtemnejšia hodina nechýba pátos. Vnášajú ho sem aj Churchillove prejavy vrátane slávneho „Budeme bojovať na plážach“.

No ešte pred týmto vystúpením sa Churchill zamieša medzi obyčajných Londýnčanov, aby sa od nich dozvedel, ako situáciu posudzujú oni. Jedna z najsilnejších častí filmu je pravdepodobne autorskou fikciou. Trochu to pripomína Shakespearovu hru Henrich V., v ktorej sa kráľ v predvečer bitky pri Azincourte zamieša v prestrojení medzi svojich vojakov, aby zistil, v akej sú nálade.

Oldman je tiež shakespearovský. A ako poukazujú vo filme Churchillovi politickí odporcovia, aj legendárny britský premiér bol v skutočnosti trochu herec.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo