K VECI: Kennedyovci kontra Cirkev

Päťdesiat rokov po zavraždení prezidenta Johna F. Kennedyho sú Američania stále fascinovaní všetkým, čo súvisí s Kennedyovcami. Videli sme nekonečné rady kníh, článkov a titulkov na prvých stranách bulvárnych plátkov. A keď sa niekto z Kennedyovcov vyjadruje o katolíckej náuke, hlavné médiá berú ich vyhlásenia, akoby boli ex cathedra.

Posledné takéto vyhlásenie prišlo od prezidentovej dcéry Caroline na zjazde demokratov v roku 2012: „Ako katolíčka beriem reprodukčné zdravie vážne a dnes sa naň útočí.“ Útok, o ktorom táto podporovateľka potratov hovorila, boli námietky Cirkvi a iných náboženských inštitúcií proti Obamovej snahe prinútiť ich k poskytovaniu antikoncepcie a abortív ako hradených liekov.

Toto však ani zďaleka nie je žiadna novinka: napäté vzťahy tejto rodiny s Cirkvou majú takmer storočnú históriu.

Cirkev ako dcérska spoločnosť

Vynikajúca kniha od Davida Nasawa The Patriarch: The Remarkable Life and Turbulent Times of Joseph P. Kennedy (Patriarcha: Pozoruhodný život a búrlivé časy Josepha P. Kennedyho) popisuje, ako sa otec zakladateľ tejto rodiny správal k Cirkvi ako k jednej zo svojich dcérskych spoločností.

Joseph P. Kennedy (1888 – 1969) bol írsky outsider z Bostonu. Potom, ako ním bostonskí anglosaskí brahmani na Boston Latin School a na Harvarde pohŕdali, rozhodol sa, že zarobí veľa peňazí a že sa buď on alebo niektorý z jeho synov stane prvým katolíckym prezidentom Spojených štátov.

Pracoval dňom i nocou a bol úspešný ako bankár, šéf hollywoodskeho štúdia, obchodník s nehnuteľnosťami, veľkoobchodník s liehovinami a obchodník na Wall Street. Bol presvedčený, že pravidlá fair play preňho neplatia a často sa pohyboval na hrane zákona.

Počas Veľkej depresie, keď bol prezident Franklin Roosevelt napádaný za to, že ho menoval za zakladajúceho predsedu U.S. Securities and Exchange Commission, údajne povedal: „Nato, aby ste chytili jedného zlodeja, potrebujete druhého.“

Joseph nehanebne zneužíval Cirkev na vylepšenie svojho verejného imidžu a zväčšenie politickej moci. Keď sa oženil s Rose Fitzgeraldovou, dcérou bývalého bostonského starostu, presvedčil bostonského kardinála Williama O’Connella, aby ich zosobášil.

"Joseph P. Kennedy nehanebne zneužíval Cirkev na vylepšenie svojho verejného imidžu a zväčšenie politickej moci."

Zdieľať

Keď vatikánsky štátny sekretár Eugenio kardinál Pacelli (neskorší Pius XII.) navštívil v roku 1936 Ameriku, J.P.K. zatlačil na biskupa Francisa Spellmana, aby Pacelliho priviedol na návštevu do jeho kancelárie v Rockefellerovom centre a potom na večeru k nemu domov do Bronxville. Zariadil aj súkromný železničný vozeň, ktorým vzal kardinála do Hyde Parku na návštevu k prezidentovi F.D.R. Na verejnosti sa J.P.K. prezentoval ako šedá eminencia, ktorá umožnila stretnutie budúceho pápeža a prezidenta.

Cesta pre J.F.K.

Po nie celkom hviezdnej veľvyslaneckej misii na dvore sv. Jakuba (J.P.K. podporoval Chamberlainovu politiku appeasementu pred 2. svetovou vojnou) stratil nádej na získanie vysokého verejného úradu, a tak presunul svoje ambície na najstaršieho syna Josepha, ml. a po jeho smrti vo vojne na „Jacka.“ [Jack je domácka forma mena John, nazývali tak Johna Fitzgeralda Kennedyho, pozn. prekl.]

Aby J.P.K. vydláždil svojmu synovi cestu k politickej kariére, dával katolíckym iniciatívam a inštitúciám milióny. Početné fotografie v novinách ukazovali Jacka Kennedyho, ako kléru v Bostone, New Yorku, Washingtone, Los Angeles a v Chicagu odovzdáva šeky od Nadácie Josepha P. Kennedyho ml.

Na oplátku očakával J.P.K. od Cirkvi, že sa postaví za prezidentské ambície jeho syna, bez ohľadu na jeho verejné postoje.

Na ceste do Bieleho domu sa J.F.K. staval proti federálnej pomoci farským školám s odôvodnením, že je to neústavné, a pre časopis Look povedal, „že náboženstvo je osobné, politika je verejná a tieto dve veci sa nikdy nepotrebujú stretnúť ani prísť do konfliktu.“

Americké médiá po celej krajine, vrátane jezuitmi vydávaného časopisu America, kritizovali J.F.K. za to, že sa natíska bigotným protestantom. Publikácia Kongregácie Svätého kríža, Ave Maria, poznamenala: „Nik nemôže oprávnene konať proti svojmu svedomiu. Odkázať svoje svedomie do ‚súkromného života‘ je nielen nerealistické, ale aj nebezpečné… lebo to vedie k sekularizmu vo verejnom živote.“

J.P.K. bol šokovaný, že Cirkev nedala Jackovi bianko šek, a napísal priateľovi do Vatikánu: „som naozaj viac než nahnevaný či rozrušený – som vyslovene znechutený…! Plačem nad malichernosťou katolíckej tlače a nad slabosťou niektorých členov hierarchie, že nevystupujú, aspoň do určitej miery, na Jackovu obhajobu… Môj vzťah s Cirkvou už nikdy nebude taký, ako predtým, a o hierarchii to platí dvojnásobne.“

Kennedyho tieňová cirkev

A ani nebol. Na verejnosti Kennedyovci Cirkev podporovali, ale v súkromí pomáhali vytvoriť tieňovú cirkev rehoľných laikov a kléru, ktorí im pomáhali racionalizovať ich vlastnú verziu katolicizmu.

Napríklad katolícke hnutie za potraty sa zosnovalo v Kennedyovskej usadlosti v Hyannis Port. V lete 1964 sa tam Bobby a Ted Kennedy stretli s niektorými dôležitými kňazmi disidentmi – Robertom Drinanom, Richardom McCormickom, Josephom Fuchsom a Charlesom Curranom – aby vymysleli, ako by sa katolícki politici mohli zapáčiť rastúcemu potratovému hnutiu bez toho, aby rozhnevali svojich katolíckych voličov.

"Ted Kennedy zmaril nomináciu Roberta Borka na Najvyšší súd s osočujúcimi obvineniami z rasizmu a inými nactiutŕhaniami, lebo Bork bol vnímaný ako pro-life."

Zdieľať

Podľa istého svedka sa teológovia „zhodli na určitých základných tvrdeniach… že katolícky politik by mohol s čistým svedomím hlasovať v prospech potratov.“ Akčný plán, ktorý bol ten týždeň vypracovaný v Hyannis Port, prispel podľa sociologičky Anne Hendershott k praktickej neutralizácii katolíckych laikov a „pomohol vybudovať základy pre reinkarnáciu [demokratickej] strany ako strany potratov.“

Newyorský kardinál John O’Connor kritizoval list z roku 1984, podpísaný propotratovou demokratickou viceprezidentskou nominantkou Geraldine Ferrarovou, o katolíkoch za slobodnú voľbu, pretože „obsahoval niektoré veci týkajúce sa potratov, relevantné pre katolícke učenie, ktoré nie sú pravdivé.“ Senátor Edward Kennedy vystrelil ako raketa a tvrdil, že každý, kto vystupuje proti Ferrarovej, je bigotný. Obvinil arcibiskupa O’Connora z „bezočivých sektárskych výziev“ a tvrdil, že „nie každé morálne prikázanie“ sa môže stať zákonom.

Ted Kennedy zmaril nomináciu zosnulého Roberta Borka na Najvyšší súd s osočujúcimi obvineniami z rasizmu a inými nactiutŕhaniami, lebo Bork bol vnímaný ako pro-life.

Kennedyho tieňová cirkev poškodila postavenie katolíkov na verejnosti a poskytla ochranu ľuďom ako Mario a Andrew Cuomo, Joe Biden, John Kerry, Dick Durbin a Nancy Pelosi.

Celkovo vzaté, smutné dedičstvo rodiny, ktorú kedysi americkí katolíci stavali na piedestál.

George J. Marlin
Autor je redaktorom knihy The Quotable Fulton Sheen (Pamätné výroky Fultona Sheena) a autorom The American Catholic Voter (Katolícky volič v Amerike). Najnovšie napísal Narcissist Nation: Reflections of a Blue-State Conservative (Narcistický národ: Úvahy konzervatívca v štáte s väčšinou Demokratickej strany).

Pôvodný text: The Kennedys Versus the Church, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, wikimedia.org (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo