Organizácia Open Doors, ktorá monitoruje útlak kresťanov vo svete, vydala tento týždeň svoju výročnú správu World Watch List 2018. Nachádza sa v nej zoznam 50 krajín sveta, kde je najnebezpečnejšie nasledovať Ježiša Krista.
Nejakej forme väčšieho alebo menšieho útlaku je vystavených asi 215 miliónov kresťanov, teda približne dvanástina kresťanskej populácie sveta. Toto je zoznam jedenástich krajín, kde je podľa správy perzekúcia kresťanov najsilnejšia:
1.) KĽDR
2.) Afganistan
3.) Somálsko
4.) Sudán
5.) Pakistan
6.) Eritrea
7.) Líbya
8.) Irak
9.) Jemen
10.) Irán
11.) India
Rebríček je doplnený krátkymi správami o situácii v jednotlivých problémových krajinách, konkrétnymi modlitebnými námetmi a niekoľkými príbehmi z vybraných krajín, ktoré ilustrujú prekážky pre miestnych kresťanov priamo na príkladoch jednotlivcov i rodín.
Autori správy ako najčastejší dôvod útlaku kresťanov uvádzajú islamský radikalizmus. Týka sa 8 z vyššie zmienených 11 krajín. Zo všetkých 50 krajín, uvedených v rebríčku, je islamizmus katalyzátorom prenasledovania kresťanov v prípade 33 krajín.
Treba však dodať, že aj v moslimských štátoch sú lokálne pomery veľmi individuálne. Napríklad v Iráne (10.) vychádza tlak na kresťanov skôr zo strany vládnuceho režimu, kým obyvateľstvo je voči nim relatívne tolerantné.
Naopak, v Spojených arabských emirátoch (40. miesto na zozname) je vláda tolerantná voči kresťanom (zvlášť, ak ide o cudzincov), no na prípadných konvertitov na kresťanstvo z radov miestneho obyvateľstva je vyvíjaný veľký tlak zo strany rodín i širšej komunity.
V krajinách čierneho kontinentu ako Keňa (32.), Stredoafrická republika (35.) či Mali (37.) sú zase problémom skôr malé násilné extrémistické skupiny, ktoré útočia na kresťanské ciele.
Kresťania tiež čelia ťažkostiam v komunistických štátoch ako KĽDR (1.), Vietnam (18.), Laos (20.) a Čína (43.). Organizácia Open Doors odhaduje, že len v severokórejských pracovných táboroch môže byť väznených až 50-tisíc kresťanov.
No aj v prípade zopár prežívajúcich komunistických režimov dochádza k zaujímavému vývoju. Minimálne v prípadoch Vietnamu, Laosu a Číny už totiž nejde len o klasické komunistické nepriateľstvo voči „ópiu ľudstva“, keď sú kresťanské cirkvi silne štátom regulované a ich aktivity monitorované.
Popri ateistickom režime je vyvíjaný tlak rodiny a komunity najmä na kresťanských konvertitov z tradičných miestnych náboženstiev, ako je napríklad budhizmus. A tu prichádzame k ďalšiemu zdroju útlaku kresťanov vo svete. Ide o náboženský nacionalizmus.
„V úsilí zachovať si moc neisté vlády využívajú väčšinové náboženstvo, aby marginalizovali kresťanov a ďalšie náboženské menšiny,“ píše sa v správe. Ide najmä o problém krajín s hinduistickou alebo budhistickou väčšinou.
V Indii (11.) útočia často aj fyzicky na kresťanov hinduistickí radikáli. Tento fenomén hinduistického nacionalizmu badať aj v susednom Nepále (25.), kde sú kriminalizované konverzie na kresťanskú vieru.
Naopak, v Bhutáne (33.), či na Srí Lanke (44.) sa miestny nacionalizmus snúbi s budhizmom. Konvertita na kresťanstvo potom akoby zrádzal nielen vieru predkov, ale súčasne aj svoj národ, pre ktorý je tradičná náboženská identita zároveň veľkou časťou jeho národnej identity.
Popri represii zo strany konkurenčných ideológií či náboženstiev čelia kresťania taktiež útokom zo strany rôznych paranoidných diktatúr, ktoré sa cítia ohrozené čímkoľvek, čo nemajú mocensky pod kontrolou.
Takouto krajinou je napríklad Eritrea (6.), kde sú kresťania považovaní za „agentov Západu“, Turkmenistan (19.) a pár ďalších stredoázijských štátov.
V prípade dvoch krajín – Mexika (39.) a Kolumbie (49.) – prekvapuje, že sa dostali tiež do zoznamu tých, kde je nebezpečné nasledovať Ježiša. Ide totiž o väčšinovo kresťanské spoločnosti. Autori správy ich zaradenie zdôvodňujú najmä útokmi organizovaných kriminálnych skupín na farárov či pastorov, ktorých štátne inštitúcie prerastené korupciou nie vždy dokážu ochrániť.
Podľa správy World Watch List 2018 počas uplynulého roka bolo celosvetovo kvôli viere zabitých 3 066 kresťanov, 1 252 bolo unesených, kým 1 020 sexuálne zneužitých. Globálne tiež došlo k útokom na 793 kostolov.
Organizáciu Open Doors založil v roku 1955 holandský kresťan Andrew van der Bijl, známy ako „brat Andrej“ alebo tiež „Boží pašerák“. Počas studenej vojny totiž pašoval Biblie do komunistických štátov za železnou oponou. O slovenských súvislostiach tejto misie sme písali TU.
Vydanie ich najnovšej správy o prenasledovaní kresťanov vo svete môže byť námetom na modlitbu – na ďakovanie za slobodu vierovyznania i svedomia, ktorej sa tešíme u nás. Milióny kresťanov vo svete také privilégium nemajú. A tiež možnosťou „adoptovať“ si aspoň v modlitbách niektorú krajinu, kde kresťanov utláčajú, a prihovárať sa pravidelne za potreby tamojšej cirkvi.
Slovami brata Andreja: „Naše modlitby môžu ísť tam, kam my nemôžeme... Neexistujú žiadne hranice, nijaké väzenské steny, žiadne dvere, ktoré by pre nás boli zavreté, keď sa modlíme.“
Správa World Watch List 2018 sa dá stiahnuť TU.