Svet kresťanstva 13. január 2018

Wilhelm de Vries a význam jeho diela pre katolíkov

Ján Krupa
Ján Krupa
Úvod k sérii textov, ktoré bude pre čitateľov Postoja prekladať Ján Krupa.
Úvod k sérii textov, ktoré bude pre čitateľov Postoja prekladať Ján Krupa.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Ján Krupa

Wilhelm de Vries a význam jeho diela pre katolíkov
Ilustrácia, dielo Pietra Peruginiho z konca 15. storočia. Foto: wikimedia

Historické stretnutie rímskeho pápeža Pavla VI. a ekumenického konštantínopolského patriarchu Athenagorasa v roku 1964 v Jeruzaleme vzbudilo nádej, že katolíci a pravoslávni kresťania byzantského obradu sú viac než kedykoľvek predtým ochotní k zmierlivému dialógu.

Posilniť odhodlanie k nemu na katolíckej strane mala aj popularizačná publikácia nemeckého jezuitu a historika Wilhelma de Vriesa: Pravoslávie a katolicizmus. Protiklad alebo doplnenie? (Herder 1965), ktorej slovenský preklad (so súhlasom vydavateľa) budem postupne publikovať na stránke Postoja.

Kompetentný autor

Wilhelm de Vries sa narodil 26. mája 1904 v Saarbrückene v Nemecku. V roku 1922 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Po štúdiách východnej teológie v Ríme a Bejrúte promoval v Ríme, kde od roku 1939 celých 44 rokov vyučoval na Pápežskom východnom inštitúte. Zomrel 25. júna 1997 v Münsteri v Nemecku.

Wilhelm de Vries publikoval viacero vedeckých spisov o sýrskej teológii a o probléme opätovného zjednotenia západného a východného kresťanstva, k tomu početné články. 

V období príprav Druhého vatikánskeho koncilu sa jeho výskum zameriaval na pápežský primát, ako aj na teóriu a prax cirkevnej únie. Celý rad článkov sa týkal otázky, do akej miery v priebehu stáročí stále centralistickejší Rím uznával a potvrdzoval tradičnú autonómiu východných cirkví (patriarchátov).

Bolo to veľké zadosťučinenie pre pátra de Vriesa, keď si ho mníchovský kardinál Július Döpfner počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) prizval za poradcu ako odborníka na otázky východných cirkví.

Rím a patriarcháty Východu

Za svoju najdôležitejšiu knihu Wilhelm de Vries považoval vždy súborné dielo Rím a patriarcháty Východu (Freiburg 1963). Napísal ho v spolupráci s rumunským historikom Octavianom Bârleaom a slovenským jezuitom Michalom Lackom, ktorý takisto vyučoval na Pápežskom východnom inštitúte.

Toto dielo bolo viackrát spomenuté počas koncilových diskusií o schéme dekrétu o východných katolíckych cirkvách.

Hoci Wilhelm de Vries chcel svojou prácou slúžiť pápežom, jeho kritické stanoviská k ich historickému vystupovaniu a energický a niekedy hlučný spôsob, akým obhajoval svoje tézy, mu vyniesli nielen priateľov medzi spolubratmi. Ich podozrievaniu a zámernej intervencii pripisoval skutočnosť, že nikdy nebol prizvaný za konzultora nejakej rímskej kongregácie.

Ďalší útok na pápežstvo?

Zdá sa mi, že práve výskum Wilhelma de Vriesa by mohol poslúžiť ako vhodná pomôcka pre kritických čitateľov, ktorí si uvedomujú naliehavosť Ježišovej modlitby, aby Cirkev bola jednotná (Jn 17,21), a majú odvahu v duchu Druhého vatikánskeho koncilu prekročiť horizont apologetických spisov. 

Autora slovenského prekladu de Vriesovej publikácie Pravoslávie a katolicizmus. Protiklad alebo doplnenie (Herder 1965), ktorý dobre pozná aj jeho hlavnú publikáciu Rím a patriarcháty Východu (Freiburg 1963), de Vriesov výskum priviedol ku konštatovaniu ústretového postoja súčasných pápežov voči východným cirkvám. Kiež by sa ich postoj tešil stále väčšej akceptácii medzi katolíckym duchovenstvom a veriacimi.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0