Miroslav Beblavý bude žmurkať aj na konzervatívneho voliča

Miroslav Beblavý bude žmurkať aj na konzervatívneho voliča

Predstavitelia strany SPOLU-OD na tlačovej konferencii po odovzdaní podpisov a žiadosti o registráciu na ministerstve vnútra. V popredí lídri strany: Miroslav Beblavý a Katarína Macháčková. Foto: TASR – Pavel Neubauer

No existuje na politickom trhu vôbec medzera pre jeho stranícky startup?

Zozbieranie a dnešné odovzdanie hárkov s 18-tisíc podpismi na registráciu bolo tou ľahšou časťou v procese etablovania novej politickej strany „SPOLU – občianska demokracia“. Subjekt pod vedením Miroslava Beblavého ohlásil svoj štart symbolicky vlani, 17. novembra. V rovnaký deň začal zbierať aj podpisy na registráciu.

Lenže splnenie úradnej požiadavky je jedna vec. Získanie voliča druhá a ťažšia. Ten stredo-pravý totiž začína mať alergiu na sústavne vznikajúce nové politické subjekty. Zvlášť, ak ich zakladajú odídenci, ktorí už členstvá v jednej-dvoch stranách za sebou majú.    

Pôjde o základné emócie, ktoré tím okolo Miroslava Beblavého bude musieť prekonať. – Popri presadení sa v širokej ponuke ostatných politických strán.

Len povážte: Ak ste konzervatívec, môžete sa rozhodovať medzi KDH a OĽaNO. Ak maďarskej národnosti, vyberať si môžete medzi SMK a Mostom. Pravicový liberál má SaS, ľavicový liberál vznikajúce Progresívne Slovensko. Potom je tu skupina voličov, ktorá sa bude prelievať hlavne medzi Smerom a SNS...

Dvojciferný výsledok v prieskumoch dosahujú zvyčajne dve-tri strany, zvyšok sú jednociferní trpaslíci. U strán pri hranici 5 percent potom vzniká hrozba, že sa nedostanú do Národnej rady a nazmar vyjdú cenné voličské hlasy.

A keby sa aj všetci tí jednociferní dostali tesne do parlamentu, ktorá lokomotíva potiahne následne koaličný vlak so 6-7 vagónmi? Kde je tu priestor pre ďalší politický subjekt?

Centrizmus po slovensky

Iste, voličovi stále ešte možno ponúknuť z každého rožku trošku. Teda vybrať niečo zo všetkého, čo ponúkajú ostatní, a zabaliť to pod jednu značku:

„Spájame liberálny dôraz na slobodu ako najvyššiu hodnotu, konzervatívne vyzdvihnutie rodiny ako základného oporného bodu a sociálnodemokratický prístup k úlohe štátu tam, kde rodina a iné prirodzené štruktúry zlyhávajú“, píše sa v manifeste SPOLU-OD pod názvom Vráťme Slovensko ľuďom.   

V kuloároch sa hovorí o ambícii vybudovať novú SDKÚ-DS, akurát bez káuz. Teda stredo-pravý subjekt, ktorý by dokázal osloviť časť mestských liberálov i časť konzervatívcov.

Zrejme to nie je len účelová stratégia. Zámer vyplýva aj z vnútornej logiky zloženia tímu, ktorý sa okolo Miroslava Beblavého zhromaždil. Sú tam liberálnejší ľudia, ako Jozef Mihál či Simona Petrík, ale tiež konzervatívnejší, ako napríklad prievidzská primátorka Katarína Macháčková.

Na štartovacej akcii SPOLU-OD 17. novembra boli odvysielané videopozdravy od Ivety Radičovej i Františka Mikloška. Signalizuje to pokus osloviť obidve ich prostredia.

Na druhej strane, kvôli vnútornej súdržnosti i snahe neodplašiť voličov Miroslav Beblavý všade zdôrazňuje, že na kultúrno-etických témach sa jeho strana profilovať nemieni. Skôr si bude chcieť budovať imidž cez navrhovanie bystrých technokratických riešení.

Má takýto centristický postoj nádej na úspech? Slovensko nie je Francúzsko. A vznikajúcej strane SPOLU-OD chýba „slovenský Macron“ (čo môže byť aj šťastie).

V každom prípade, doba sa od roku 2000, keď vznikla SDKÚ, taktiež posunula. Prostredia spoločenských liberálov i konzervatívcov sú polarizovanejšie než v minulosti. Je čoraz otáznejšie, či sa dá sedieť na dvoch stoličkách. Ak tu klasický volič SDKÚ ešte niekde prežíva a zatiaľ nepriľnul k inej strane, tak v medzerách, ktoré ledva poskytnú dosť kyslíka na prienik do parlamentu.   

Naopak, klesá odpor voči Smeru. Pre časť sociálnych liberálov je zrejme Robert Fico prijateľnejší ako Richard Sulík. Lebo jadro, lebo utečenci...

S postupným budovaním samostatných straníckych štruktúr bude rásť aj vzájomné vyhraňovanie sa, ba rivalita medzi SPOLU-OD a Progresívnym Slovenskom. PS bude mať zrejme viac peňazí a tešiť sa tiež väčšej priazni časti médií.

Spojenie PS a SPOLU-OD, o ktorom sa ešte pred časom špekulovalo, sa stane skôr menej pravdepodobným. Hoci prípadné vytriezvenie z prieskumov straníckych preferencií môže predsa len slúžiť ako motivácia na užšiu spoluprácu oboch pred parlamentnými voľbami.   

Politici užitočných zlepšení

Miroslav Beblavý teda bude na začiatku musieť prekonávať značnú skepsu vo verejnosti. Pritom on i viacerí poslanci z jeho partie patria k tým aktívnejším členom parlamentu.

Témy ako nedodržiavanie minimálnej mzdy vo verejnom sektore či zverejňovanie platov v pracovných inzerátoch sú zdanlivo maličkosti, ktoré nenadchnú predstavivosť más. No v situácii, keď už spoločnosť nemá chuť na veľké reformy, sa údržba a zlepšovanie krajiny skladá z podobných maličkostí.

Beblavému i Mihálovi je vyčítané, že sú skôr politici odborných riešení, než ľudoví tribúni. Užitočné dvojky, ktoré vedia napísať kvalitný program, ale nie líderské jednotky. Avšak ich vstup do politickej súťaže pod vlastnou značkou môže rozhýbať programovú prácu aj u ďalších pravicových strán.      

Nejeden volič bude pochybovať, či nová strana Miroslava Beblavého neskončí ako tá posledná. Teda Sieť. No osud strany SPOLU-OD sa skôr môže podobať na osud hnutia NOVA Daniela Lipšica, ktoré malo veľké plány, aby napokon zakotvilo v náručí Igora Matoviča (a zdá sa, že im to celkom funguje).

Ak Beblavého tím neprerazí sám, môže sa stále s niekým spojiť. Vo vlastnom záujme by si mal vytvárať priestor, aby jediný do úvahy prichádzajúci subjekt na spojenie nebolo PS. Pokiaľ bude mať viac možností na výber a začne sa črtať, že to SPOLU-OD sami nedajú, aspoň sa budú môcť drahšie predať.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo