Svet kresťanstva 10. január 2018

Úradnícka bodka pápeža Františka za polemikou o Amoris laetitia

Pavol Rábara
Pavol Rábara
Čo znamená „autentické magistérium“ pápeža Františka o 8. kapitole diskutovanej exhortácie? 
Čo znamená „autentické magistérium“ pápeža Františka o 8. kapitole diskutovanej exhortácie? 
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Úradnícka bodka pápeža Františka za polemikou o Amoris laetitia
Freska s portrétom pápeža Františka na exteriéri nemocnice v Buenos Aires 13. marca 2014. (Foto: TASR/AP)

Debata o pápežovej exhortácii sa koncom minulého roku zvrtla nečakaným smerom. Vatikán v tichosti uverejnil v dôležitom vestníku názor pápeža Františka k 8. kapitole Amoris laetitia. 

Inštrukcie biskupov Buenos Aires k sporným častiam exhortácie a následný list pápeža Františka, v ktorom argentínske smernice „schválil“, sa objavili v decembri v úradnom časopise Svätej stolice Acta Apostolicae Sedis (AAS).

National Catholic Register píše, že sa tak stalo na pápežov osobný pokyn. 

Pripomeňme, že argentínska interpretácia umožňuje udelenie sviatosti zmierenia a svätého prijímania pre rozvedených a znovu zosobášených v niektorých prípadoch, napríklad keď sa pár snaží o sexuálnu abstinenciu, ale vo zväzku zostáva kvôli výchove detí.  

Okrem smerníc vyšiel vo vatikánskom vestníku aj list pápeža, v ktorom píše, že inštrukcie z roku 2016 „plne vyjadrujú zmysel“ 8. kapitoly Amoris laetitia a že „nie sú ďalšie interpretácie“ tejto otázky.

Súčasťou textu v Acta Apostolicae Sedis je aj špeciálny dodatok – oficiálne pápežské rozhodnutie o doktríne – spísané kardinálom Pietrom Parolinom z 5. júna 2017, ktorým sa deklaruje, že pápež František vyslovene považuje svoj list aj smernicu z Buenos Aires za „autentické magistérium“.

Hovorca Svätej Stolice Greg Burke odmietol komentovať otázku, prečo sa pápež František rozhodol pre Acta Apostolicae Sedis ako prostriedok na vyjadrenie svojho učenia k Amoris letitia.

Sekretár Pápežskej rady pre legislatívne texty Juan Ignacio Arrieta považuje tento krok za správny a vyvážený spôsob, ako sa vysporiadať s celou témou. 

Príručka biskupov Buenos Aires z roku 2016 prízvukuje, že nehovorí o povolení k sviatostiam, ale o procese rozlišovania. V kľúčovom odseku biskupi spomínajú veľmi zložité situácie, v ktorých možnosť žiť v zdržanlivosti „nemusí byť vskutku uskutočniteľná“, ale cesta rozlišovania „stále možná“.

„Ak dôjde k uznaniu, že v špecifickom prípade existujú obmedzenia, ktoré zmierňujú zodpovednosť a zavinenie, najmä ak je osoba presvedčená, že môže spôsobiť následné zlo ublížením deťom v novom zväzku, Amoris Laetitia ponúka možnosť prístupu k sviatostiam zmierenia a Eucharistie.“

Biskupi zároveň upozorňujú, že prístup k sviatostiam by mal byť uskutočnený súkromne, aby sa zabránilo zmätku v otázke nerozlučiteľnosti manželstva. 

Zaujímavou reakciou prispel k tejto udalosti kardinál Gerhard Müller. Ten sa vyjadril, že ho vyrušuje, ak Svätý Otec označí interpretáciu skupiny biskupov za “takmer neomylné” učenie. 

Podľa kardinála Müllera je “vyrušujúce, že individálny list z jedného pastoračného regiónu je predkladaný s autentickou a takmer neomylnou učiteľskou autoritou.” 

K samotnej inštrukcii argentínskych biskupov však bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery námietky nevyjadril. V rozhovore pre National Catholic Regsiter z októbra 2017 povedal, že môže byť chápaná v ortodoxnom zmysle.

Cirkevný sudca: Nejde o neomylné učenie



O význame spomínaných udalostí sme sa rozprávali s profesorom kánonického práva a sudcom cirkevného súdu Mons. Jánom Dudom. 

Čo znamená uverejnenie listu pápeža a smernice biskupov Buenos Aires v Acta Apostolicae Sedis?

Acta Apostolicae Sedis je úradným časopisom Apoštolského stolca. Podľa kán. 8, § 1 Kódexu kánonického práva sa v ňom uverejňujú všeobecné cirkevné zákony platné pre celú Cirkev, ktoré nadobúdajú právoplatnosť po troch mesiacoch od dátumu zverejneného čísla časopisu, ak nebol určený v samotnom zákone iný termín nadobudnutia právoplatnosti. 

Okrem cirkevných zákonov sa v AAS zverejňujú aj iné dokumenty. Mám na mysli dokumenty teologickej povahy, lebo cirkevné dokumenty majú spravidla disciplinárnu povahu. 

Aby som však odpovedal na otázku. Ak smernice biskupov Buenos Aires spolu s listom, ktorý im adresoval pápež František, boli zverejnené v AAS s dátumom 7. 10. 2017, číslo 10 (str. 1071-1074), znamená to, že Svätý Otec im priznáva význam pre celú Katolícku cirkev.

Súčasťou textu v AAS je aj „oficiálne pápežské rozhodnutie o doktríne“ podpísané kardinálom Pietrom Parolinom z 5. júna 2017, v ktorom sa deklaruje, že pápež František vyslovene považuje list aj smernicu z Buenos Aires za „autentické magistérium“.

Áno, je to pravda. Vyhlásenie pána kardinála štátneho sekretára sa nachádza hneď za textom v AAS z vyššie spomínaného dátumu a je tam konštatovanie, že ide „o autentické magistérium“. 

Kódex kánonického práva rozlišuje viaceré typy pápežského učenia, čiže pápežského magistéria: existuje „neomylnosť v učení“ (infallibilitate in magisterio – kán. 479 KKP), ktoré môže byť veriacim predložené „slávnostným spôsobom“ (magisterio sollemni, čo nie je nič iné ako „dogma“) alebo „riadnym učením“ (magisterio ordinario) (porov. napr. kán. 750). Neomylnosť učenia je vyjadrená aj pojmom „náuka predložená definitívnym úkonom“ (doctrinam definitivo actu proclamat) (porov. kán. 749).

Kardinál Parolin použil v prípade listu pápeža Františka termín „autentické učenie“ (magisterium authenticum), čo Kódex kánonického práva prekladá do slovenčiny ako „hodnoverné učenie“ (kán. 752). 

Voči „autentickému učeniu“ pápeža sa nevyžaduje „súhlas viery“ (fidei assensus), ako je to v prípade neomylného učenia, ale sa vyžaduje „poslušnosť rozumu a vôle“ (religiosum intellectus et voluntatis obsequium) (kán. 752). Autentickými učiteľmi viery sú aj biskupi a voči ich „autentickému učeniu“ sa od veriacich vyžaduje „nábožná poslušnosť ducha“ (religioso animi adhaerere) (kán. 753).

Možno tvrdiť, že pápežov list a smernica argentínskych biskupov je neomylné učenie?

Už vyššie som vysvetlil, že „neomylným učením“ je dogmatizované učenie, riadne učenie a učenie predložené definitívnym spôsobom. 

„Autentické učenie“ sa nepovažuje za neomylné učenie. Avšak toto „autentické učenie“ pápeža si od veriacich zasluhuje, aby ho prijali s „nábožnou poslušnosťou rozumu a vôle“ (kán. 752). 

Prakticky to znamená, že veriaci človek sa má usilovať dať a dávať toto pápežské učenie do súladu so svojím rozumom a vôľou z náboženských dôvodov, pretože je pápež zástupcom Boha a nástupcom apoštola Petra a vyučuje ako najvyšší pastier Univerzálnej cirkvi.

Možno považovať z hľadiska váhy Acta Apostolicae Sedis toto rozhodnutie pápeža za jeho konečné vyjadrenie k polemike vzhľadom na 8. kapitolu Amoris laetitia?

Hovoril som o pápežskom učení predloženom „definitívnym spôsobom“, čiže o „definitívnom učení“ pápeža (kán. 749). V zmysle kán. 749, keďže ide o „autentické učenie“ (a nie „definitívne učenie“), sa žiada, aby sme boli zdržanliví v tom, aby sme považovali toto jeho rozhodnutie za definitívne, čiže neomylné.

Ak by sme uvažovali o tomto vyjadrení chronologicky, čiže či je to jeho posledné rozhodnutie alebo po tomto budú ešte nejaké ďalšie nasledovať, k tomu sa neviem vyjadriť. Lebo ďalšie pápežovo rozhodnutie (či ďalších pápežov) k tejto téme môže nasledovať, ale tiež nemusí. 

Ako vnímate súčasnú situáciu okolo Amoris laetitia?

Okolo exhortácie Amoris laetitia je veľa polemiky a diskusie. Hneď po jej zverejnení boli zverejnené aj smernice jednotlivých biskupov alebo biskupských konferencií. Niektoré jej dávali širší výklad, iné užší. Ak k tomu pripočítame aj vyjadrenia kardinálov, biskupov, teológov, stávalo sa to všetko neprehľadným.

Taktiež je okolo výkladu exhortácie veľa emócií. Aj na Slovensku existujú komentáre, ktoré možno označiť za racionálne i emotívne. Nechcem menovať nikoho, ale niektoré som čítal.

Som presvedčený, že si treba zachovať „chladnú hlavu“, ostať v jednote s našimi biskupmi a so Svätým Otcom. Teším sa z toho, že situácia rozvedených a civilne znova zosobášených sa stala dôležitou témou súčasnej pastorácie a tento typ pastorácie sa bude tlačiť dopredu čoraz nástojčivejším spôsobom. 

Štyri slová, ktoré nastoľuje pápež František, sa musia stať dôležitou pastoračnou metódou manželstiev a rodín: prijatie, sprevádzanie, rozlišovanie a integrovanie (nejakým spôsobom do kresťanského spoločenstva). Už nemajú ostať bokom, ale nejakým spôsobom je potrebné sa ich ujať a integrovať. Veď sú súčasťou Božieho ľudu, Cirkvi.


Foto: Pavol Rábara

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0