Tajomný Majster Pavol z Levoče (video)

Tajomný Majster Pavol z Levoče (video)

Meditujúci Kristus z Prešova

Na Bratislavskom hrade je do marca pozoruhodná výstava, ktorá vás prevedie vrcholnými dielami Majstra Pavla a neskorostredovekou zbožnosťou.

Keď sa na jeseň roku 2016 počas slovenského predsedníctva EÚ objavili diela Majstra Pavla z Levoče v rímskom prezidentskom paláci Palazzo del Quirinale, bolo milo prekvapené aj náročné talianske publikum, ktoré má vrcholné diela staroveku či stredoveku každodenne pred očami.

Výstava sa volala "Poklady gotiky zo Slovenska. Umenie neskorého stredoveku na Slovensku" (Tesori gotici dalla Slovacchia. L´arte del Tardo Medioevo in Slovacchia), miestne noviny písali o „prekrásnych drevených sochách“. Práve to fascinovalo na kameň navyknutých Talianov najviac, drevo, ktoré prežilo poltisícročia, v spojení s rezbárskym majstrovstvom Strednej Európy.

Od začiatku roka 2017 možno obdivovať najznámejšie diela Majstra Pavla z Levoče aj na Bratislavskom hrade, výstava bude prístupná do 18. marca 2018.

Jedinečným výstavným dielom je obnovené súsošie Kalvária zo Spišskej Novej Vsi a sochy sv. Márie Magdalény zo Stratenej. Socha Márie Magdalény sa tak pre účely výstavy po 250 rokov spojila s Kalváriou, odborníci dúfajú, že sa podarí presvedčiť obyvateľov dedinky Stratená, aby sa vrátila späť do Spišskej Novej Vsi.

Ďalším vrcholom výstavy je Malá Kalvária z Bardejova, ide o komorné, možno posledné dielo Majstra Pavla, výrazovo nesmierne silné – kým veľké sochy v dielach umelca majú skôr statický, meditujúci výraz, gestá a tvár malých sôch sú plné emócie.

O výstave a o jedinečných dielach Majstra Pavla hovorí kurátorka Alena Piatrová, video: Andrej Lojan

Majster Pavol fascinuje nielen svojím dielom, ale aj tajomnosťou. Nevieme, kedy sa narodil, ani kedy presne zomrel, nevieme, aké bolo jeho celé meno, akou rečou hovoril, či neprišiel z Nemecka, Poľska, Talianska, alebo bol tunajším človekom, ktorý sa svoje remeslo naučil v juhonemeckých dielňach. Predpokladá sa, že mal asi štyri deti, posledná zmienka o ňom je z roku 1537, keď sa Majster Pavol vyrovnal s rodinou mladíka, ktorého ubil na smrť jeho syn s priateľom. Viac o jeho živote sa už zrejme nedozvieme, pretože levočský mestský archív, v ktoré zrejme uschovával dôležité informácie o jeho osobe, zhorel v roku 1550, teda asi desať rokov po predpokladanej smrti Majstra Pavla.

Medzi kunsthistorikmi nie je ani jednotný názor na to, ktoré diela boli vyrobené skutočne v jeho dielni, jeho autorstvo sa predpokladá na základe analógií s jeho nespornými výtvormi.

Je napríklad nesporné, že Majster Pavol je autorom slávneho oltára Chrámu svätého Jakuba v Levoči (ako je známe, ide o najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete). Vieme to vďaka tomu, že jeho autorstvo sa uvádza na epitafe rodiny kamenára Urbanowitza, ktorého manželka bola vnučkou Pavla.

Na základe toho sa podarilo ďalším výskumom zistiť, že diela z dielne Majstra Pavla sa nachádzajú aj v ďalších mestách, v Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi, Spišskom Podhradí, Spišských Vlachoch, Stratenej, Bardejove, Lipanoch, Kežmarku, Mlynici, Hrabušiciach či Lomničke.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo