Svet kresťanstva 30. december 2018

Smieme nazývať Pannu Máriu Bohorodičkou? (Texty roka)

Ján Krupa
Ján Krupa
V rímskom obrade sa od roku 1969 s prvým dňom nového občianskeho roka spája slávnosť Panny Márie Bohorodičky.
V rímskom obrade sa od roku 1969 s prvým dňom nového občianskeho roka spája slávnosť Panny Márie Bohorodičky.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Ján Krupa

Smieme nazývať Pannu Máriu Bohorodičkou? (Texty roka)

Otec Henri de Lubac tvrdil, že v dejinách Cirkvi nikdy nebola podniknutá obnova, ktorá nebola v rovnakom čase návratom k cirkevným otcom. Ani Druhý vatikánsky koncil nepredstavuje výnimku. Jeho dokumenty sú pretkané citátmi cirkevných otcov a mnohí jeho protagonisti – Henri de Lubac, Yves Congar, Hans Urs von Balthasar, Jean Daniélou, Louis Boyer, kardinál John Henry Newman, „neprítomný otec Druhého vatikánskeho koncilu“ – boli veľkými bádateľmi cirkevných otcov. Po Svätom písme cirkevní otcovia tvoria druhú vrstvu „pôdy“, z ktorej vyrastá a čerpá životnú silu teológia, biblická exegéza a celá spiritualita Cirkvi.

Mária, ktorá pre mňa osobne je presvätou Bohorodičkou a vždy Pannou, je neraz predmetom živých diskusií pod príslušnými článkami. A tak v rámci novoročného odhodlania posunúť poznanie pohnútok úcty katolíkov a pravoslávnych k Božej Matke som hneď po návrate z božskej liturgie 1. januára 2018 napísal krátky vysvetľujúci článok, že Pannu Máriu katolíci a pravoslávni nazývajú Bohorodičkou na základe argumentácie a praxe cirkevných otcov.

Už staroveká cirkev na Efezskom koncile v roku 431 oficiálne schválila pre Pannu Máriu, matku Ježiša Krista, titul Bohorodička (gr. Theotokos).

Tento titul nie je nesporný. V novoveku bolo hlavne z protestantskej strany opakovane počuť tvrdenie, že reč o Božej Matke dokladuje vplyv pohanských predstáv o matkách bohov, a tým spohančovanie kresťanskej viery. Práve definícia Theotokos v Efeze, centre pohanského uctievania bohyne Artemis, dosvedčuje prežívanie pohanského kultu bohýň v mariánskom kulte.

Katolícky dogmatik Antona Ziegenaus k tomu poznamenal, že opakované tvrdenia o závislosti mariánskeho od pohanského kultu nenahradia chýbajúci dôkaz o svojej pravdivosti. Titul Bohorodička nevznikol v Efeze a nebol tam ani veľmi častý. V Efeze bol tento veľmi rozšírený titul len schválený ako dogma.

Pojem Theotokos

Pojem Theotokos je jasne dokázateľný až pri alexandrijskom arcibiskupovi Alexandrovi v jednom liste z roku 325. Od toho obdobia sa v náboženskej spisbe vyskytuje stále častejšie. Vieroučná definícia Nicejského koncilu z roku 325, že Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek, podnietila zjavne aj mariologickú reflexiu. Pri alexandrijskom arcibiskupovi Atanázovi († 373), neúnavnom obhajcovi vieroučných rozhodnutí prvého ekumenického koncilu, sa tento pojem objavuje často.

"V novoveku bolo hlavne z protestantskej strany opakovane počuť tvrdenie, že reč o Božej Matke dokladuje vplyv pohanských predstáv o matkách bohov, a tým spohančovanie kresťanskej viery."Zdieľať

Postupne sa presadzuje dvojité označenie: Panna Mária Bohorodička (gr. Parthenos Theotokos Maria). Podobne ako neskôr Chalcedónsky koncil (451) už Atanáz Alexandrijský vyjadrí božsko-ľudskú konštitúciu Spasiteľa dvojitým narodením „toho istého“: „Lebo Logos, ktorý sa zrodil nevyjadriteľným spôsobom hore z Otca, sa ten istý narodil v čase dole z Panny, Bohorodičky. ... Matku teda má len na zemi.“

Pod tvoju ochranu

Zdá sa, že titul Theotokos, doložený súčasne pre Alexandriu a Antiochiu, bol rozšírený aj v ľudovej zbožnosti, ako to dokazuje na papyruse objavená najstaršia mariánska modlitba pochádzajúca z 3. - 4. storočia, a je preto staršieho pôvodu.

Táto modlitba, na Západe známa so začiatkom "Pod tvoju ochranu“, znie: „Pod tvoju milosť sa utiekame, panenská Bohorodička. Prosbami našimi nepohŕdaj v našich potrebách, ale vysloboď nás z každého nebezpečenstva, jediná čistá a požehnaná.“

Idiomatická komunikácia

Gregor Naziánzsky († okolo 390) ukázal vo svojom prvom liste presbyterovi Cledoniovi oprávnenie titulu Theotokos na základe tzv. idiomatickej komunikácie (gr. idioma = osobitosť).

Idiomatická komunikácia znamená, že to, čo možno povedať len o jednej z obidvoch prirodzeností v Ježišovi Kristovi (napríklad, že len človek sa môže narodiť zo ženy alebo môže byť zabitý na kríži alebo len Bohu sa smieme klaňať), možno povedať aj o druhej prirodzenosti (napríklad, že Boží Syn sa narodil zo ženy alebo bol ukrižovaný ľuďmi a že človekovi Ježišovi sa možno klaňať), a to nie preto, že to zodpovedá alebo patrí tejto druhej prirodzenosti, ale na základe hlbokej jednoty obidvoch v jednom ja, v jednej osobe.

Na základe hlbokej jednoty obdivoch prirodzeností, na základe hypostatickej únie, musí byť Mária nazývaná Bohorodičkou.

Idiomatická komunikácia predpokladá taký model prijatia ľudskej prirodzenosti, v ktorom jej osobitosť nie je absorbovaná božskou prirodzenosťou, ale zostáva zachovaná. Gregor Naziánzsky hovorí o synkrasis – o vzájomnom prenikaní: [Prirodzenosti a mená] „sa navzájom prenikajú podľa princípu vnútornej jednoty“.

Kvôli tomuto vzájomnému prenikaniu a jednote obdivoch prirodzeností v „tom istom“ sa dá povedať, že Ježiš zostúpil z neba (bez toho, aby si musel so sebou priniesť nebeské telo), že mu patrí poklona, že Boh bol zabitý a že existuje len jeden Syn.

Na základe idiomatickej komunikácie môže Gregor Naziánzsky konštatovať: „Keď niekto neprijíma svätú Máriu ako Bohorodičku, je odlúčený od Boha.“

Použitá literatúra

Anton Ziegenaus, Maria in der Heilsgeschichte. Mariologie. MM Verlag 1998.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0