Mušarraf v septembri 2017 odmietol obvinenia, že nesie zodpovednosť za Bhuttovej zavraždenie. Vo videoposolstve nakrútenom v jeho londýnskom exile Mušarraf tvrdí, že jediným, kto "mal z Bhuttovej vraždy prospech", bol jej manžel Ásif Alí Zardárí, ktorý prezidentskú prísahu zložil 9. septembra 2008, zatiaľ čo on, Mušarraf, musel odstúpiť.

      V auguste 2017 odsúdili v Pakistane na 17 rokov väzenia dvoch policajtov, ktorí boli obžalovaní, že neposkytli Bhuttovej počas atentátu dostatočnú ochranu.
      Bénazír Bhuttová bola prvou ženou, ktorá stála na čele pakistanskej vlády. Premiérsky úrad zastávala v rokoch 1988-1990 a 1993-1996. 
      Bhuttovej otec Zulfikár Alí Bhutto založil Pakistanskú ľudovú stranu (PPP) a v rokoch 1971-1977 bol najskôr prezidentom a potom premiérom Pakistanu.
      Bénazír Bhuttová sa narodila 21. júna 1953 v pakistanskom Karáčí. Absolvovala štúdiá politológie na Harvardovej univerzite v USA a v britskom Oxforde. Vrátila sa do Pakistanu iba krátko predtým, ako armáda pri vojenskom prevrate v roku 1977 zvrhla vládu jej otca. Po jeho poprave v roku 1979 sa postavila do čela PPP.

      V roku 1988 zložila po prvý raz sľub ako premiérka Pakistanu. V roku 1990 ju z funkcie odvolal vtedajší prezident štátu pre obvinenie z korupcie. K moci sa vrátila v roku 1993, keď jej nástupca Naváz Šaríf bol po spore s prezidentom prinútený odstúpiť. Ani po druhý raz sa na čele vlády dlho neudržala, v roku 1996 po jej odstúpení sa stal premiérom opäť Šaríf.

      Pakistanský súd odsúdil 15. apríla 1999 bývalú premiérku a jej manžela za korupciu na päť rokov odňatia slobody. Súd im zároveň vymeral pokutu vo výške 8,6 milióna dolárov a Bhuttovú zbavil možnosti zastávať akýkoľvek verejný úrad. Expremiérka bola v čase vynesenia rozsudku na zahraničnom prednáškovom turné a pre médiá vyslovila obavu z návratu do vlasti. Zostala v exile. Jej manžel si od novembra 1996 odpykával trest za vraždu v súvislosti so zastrelením jej brata Murtázu.

      Bhuttová vytvorila v roku 2006 spolu so svojím dlhoročným súperom Navázom Šarífom Alianciu pre obnovenie demokracie, ale nezhodli sa na stratégii, ako postupovať voči vojenskému prezidentovi Pakistanu Parvízovi Mušarrafovi. Bhuttová sa domnievala, že je lepšie s ním vyjednávať, zatiaľ čo Šaríf odmietol s generálom Mušarrafom akýkoľvek priamy kontakt.

      Do Pakistanu sa Bhuttová vrátila 18. októbra 2007, keď jej Mušarraf, s ktorým rokovala o prechode krajiny pod civilnú demokratickú vládu, prisľúbil ochranu pred súdnym stíhaním v starých prípadoch korupcie. Pri návrate na ňu počas jazdy cez Karáčí zaútočil samovražedný atentátnik. Bhuttová tento útok prežila, zahynulo však 139 jej stúpencov a členov jej bezpečnostného tímu.
      Bhuttová začala 26. decembra 2007 svoju predvolebnú kampaň. V priemyselnom pásme v blízkosti hlavného mesta sa zaviazala bojovať za práva pracujúcich. Bombový atentát 27. decembra 2007 v Rávalpindí neprežila. Zraneniam podľahla v nemocnici. Dožila sa 54 rokov.
      Vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun schválil 11. júla 2008 požiadavku Pakistanu na zriadenie nezávislej komisie na vyšetrovanie zavraždenia Bénazír Bhuttovej. Komisia začala vyšetrovanie 1. júla 2009 a v roku 2010 konštatovala, že pakistanské úrady mohli zabrániť atentátu štandardnými bezpečnostnými opatreniami. Experti dospeli k záveru, že po atentáte nechala polícia vyšetrovanie "zámerne" stroskotať.
      Bhuttová získala 11. decembra 2008 in memoriam cenu OSN za prínos k ochrane ľudských práv. Prestížne ocenenie za zavraždenú pakistanskú političku prevzal jej syn Bilavál Bhutto Zardárí. Prečítal pritom vyhlásenie, ktoré Bhuttová napísala predtým, ako sa stala obeťou atentátu. Napísala v ňom, že jej rozhodnutie pre návrat z exilu do vlasti ju môže stáť život. Napriek tomu toto riziko podstúpila v záujme demokracie v Pakistane, ktorá je - ako uviedla - dôležitá pre celý svet.