Ako sa menila náboženská skladba Slovenska

Ako sa menila náboženská skladba Slovenska

Ilustračné foto: TASR - Viliam Přibyl

Zmeny podielov cirkví ovplyvnili veľké dejinné zlomy i drobné posuny v životných štýloch.

Dnešné územie Slovenska bolo po stáročia integrálnou súčasťou Uhorska s väčšinovo kresťanským obyvateľstvom. Veľké zmeny spôsobila reformácia a následná protireformácia. Veľmi nahrubo sa odhaduje, že v 16. storočí mohlo byť až 90 percent obyvateľov dnešného Slovenska zasiahnutých reformáciou. Katolícka cirkev sa v rámci protireformácie snažila získať stratené pozície naspäť, čo viedlo k tomu, že koncom 18. storočia mohli byť už opäť tri štvrtiny obyvateľov Horného Uhorska katolícke, kým protestantizmu zostala verná približne pätina populácie. Tieto pomery sa udržali až do polovice 19. storočia.  

Stabilní katolíci

Juraj Majo je geograf a demograf, ktorý pôsobí na Katedre humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Rozprávame sa spolu, ako sa v priebehu posledných storočí menili konfesionálne pomery na našom území. Predstavuje nám údaje od roku 1869 až do posledného sčítania ľudu v roku 2011.

„Ak z nich niečo nápadné udrie okamžite do očí, tak je to dlhodobo stabilný podiel rímskych katolíkov na populácii Slovenska,“ hovorí pre Postoj. V roku 1869 tvorili 65,6 percenta obyvateľstva. V zatiaľ poslednom sčítaní z roku 2011 sa k Rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 62 percent ľudí. Zdanlivo žiadny veľký posun. No v rámci týchto dvoch mantinelov sa predsa len odohrával hlbší príbeh. Podiel rímskych katolíkov na populácii Slovenska v skutočnosti rástol až do polovice 20. storočia. V roku 1900 prekročil 68 percent, v roku 1921 dosiahol 71 percent a v roku 1930 stúpol takmer na 72 percent.

Do druhej svetovej vojny sa rast rímskokatolíckeho obyvateľstva dal pripísať najmä vyššej pôrodnosti oproti iným vierovyznaniam. „Počet rímskych katolíkov narástol v rokoch 1869 až 1950 o 62 percent, kým celoslovenská populácia vzrástla iba o 40 percent“, vysvetľuje Majo. „Pokles percentuálneho zastúpenia zaznamenali všetky ostatné väčšie konfesie, hoci ich absolútne počty rástli alebo zostávali aspoň stabilné.“

V roku 1950, teda krátko po prevzatí moci komunistami, dosiahol podiel rímskych katolíkov na populácii Slovenska vrchol, presiahol 76 percent, aby následne počas totality, keď bolo náboženstvo potláčané, klesol na 60,4 percenta v sčítaní z roku 1991. Počas štyroch dekád socializmu došlo taktiež k spriemyselneniu a urbanizácii Slovenska, čo sa zvyčajne pokladá za faktory, ktoré prispievajú k sekularizácii spoločnosti. Aj keď treba dodať, že vzťah medzi modernizáciou a sekularizáciou je oveľa komplikovanejší a zvlášť to platí v prípade našej krajiny.  

Juraj Majo nabáda k opatrnosti pri interpretovaní povojnového vrcholu rímskych katolíkov, keď tvorili viac ako tri štvrtiny populácie: „Nezabúdajte, že druhá svetová vojna zmenila konfesionálne pomery u nás. Predovšetkým zmizli štyri percentá obyvateľstva, ktoré sa hlásili k židovstvu. Reformovaná cirkev, ktorej väčšiu časť tvorili príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, zaznamenala určitý pokles kvôli povojnovej výmene obyvateľstva. Aj kvôli týmto pohybom sa podiel rímskych katolíkov zdá opticky vyšší.“

Jednodetstvo a medzigeneračná sekularizácia

Nemenej zaujímavý príbeh rozprávajú posuny u protestantov. Tí sa vždy držali v absolútnych číslach na úrovni približne 400-tisíc, no v priebehu druhej polovice 20. storočia sa zdvojnásobilo obyvateľstvo a tak štatisticky podiel protestantov na ňom poklesol. Dôvody?

Okrem iného reprodukčný model jedného dieťaťa, ktorý sa presadil najmä medzi evanjelikmi v oblasti Tekova, Hontu, Novohradu, Gemera a Malohontu už v 19. storočí, aby sa predišlo deleniu majetkov. Tento reprodukčný model sa často realizoval veľmi drasticky, aj prostredníctvom potratov, o čom svedčí kniha Samuela Činčuráka Tajní vrahovia, ktorá vyšla len nedávno. Viaceré rodiny, ktorých jediný potomok zomrel skôr ako sám mal dieťa, proste vymreli. V dôsledku jednodetstva evanjelici v zmienených regiónoch takmer vymizli.   

„Existuje stereotyp, že protestanti zvyknú tradične mať menej detí ako katolíci. Platí to najmä pre niektoré regióny dnešného stredného Slovenska, ale v histórii nájdeme aj pozoruhodné výnimky,“ hovorí Juraj Majo a poukazuje pritom na zaujímavý príklad z 18. storočia. „V rámci Uhorska existovali ešte v predtolerančnom období územia, kde luteránstvo rástlo, doslova populačne explodovalo. Boli to miesta na Dolnej zemi, ktoré po vytlačení Turkov kolonizovali slovenskí evanjelici.“ Obce ako Békešská Čaba, Níreďháza, Sarvaš, Slovenský Komlóš... Toto slovenské osídlenie rástlo nielen imigráciou z hornatého severu, ale aj vlastným prirodzeným prírastkom. „Možno zohrávalo úlohu to, že sa obyvateľstvo dostalo do voľnejších priestorov, s dostatkom pôdy, a tak sa mu darilo,“ vysvetľuje Majo. Ešte v prvej polovici 19. storočia sa podľa neho najväčšie slovenské luteránske cirkevné zbory v Uhorsku nachádzali nie na území dnešného Slovenska, ale vo Vojvodine či na východe dnešného Maďarska. A stále tam v tomto období vznikali nové slovenské osady. No poďme späť na dnešného územie SR!

V roku 1869 sa k Reformovanej cirkvi hlásilo 5,4 percenta a k Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania 15,9 percenta obyvateľov dnešného územia Slovenska. Podiel kalvínov i luteránov na populácii odvtedy takmer sústavne klesá. V poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 sa prihlásilo k Reformovanej cirkvi 1,8 percenta a k Evanjelickej cirkvi 5,9 percenta obyvateľov Slovenska. Rady kalvínov okrem iného oslabil odchod časti Maďarov do Maďarska po prvej svetovej vojne a výmena obyvateľstva po druhej svetovej vojne. Táto výmena mierne pomohla slovenským evanjelikom. Kým pred druhou svetovou vojnou tvorili 12 percent obyvateľov Slovenska, po nej to bolo takmer 13 percent. Podľa Maja si však Slováci, ktorí prišli po vojne z Maďarska, svoju evanjelickú identitu v nasledujúcich desaťročiach neuchovali: „V druhej polovici 20. storočia medzi nimi došlo k medzigeneračnej sekularizácii, ktorá sa viac alebo menej týka zrejme celého slovenského luteránstva.“

Po roku 1989

Zo štatistík vidieť, že štyridsať rokov totality zdecimovalo podiely evanjelikov, reformovaných, ale aj gréckokatolíkov fakticky na polovicu. Luteráni klesli z 13 percent v roku 1950 na 6,2 percenta v roku 1991, kalvíni v rovnakom období klesli z 3,2 percenta na 1,6 percenta a gréckokatolíci zo 6,6 percenta poklesli na 3,4 percenta obyvateľstva.

Zaujímavé sú aj doterajšie tri ponovembrové sčítania ľudu (z rokov 1991, 2001 a 2011). Väčšina registrovaných cirkví a náboženských spoločností v priebehu 90. rokov zaznamenala posilnenie tak v percentuálnych podieloch, ako aj v absolútnych číslach a následné menšie oslabenie v minulom desaťročí. V sčítaniach sa to prejavilo tak, že napríklad k Rímskokatolíckej cirkvi sa v roku 1991 prihlásilo 60,4 percenta obyvateľov Slovenska, v roku 2001 stúpol tento podiel na skoro 69 percent, aby sa v roku 2011 znížil na 62 percent. Podobný oblúk zaznamenali aj gréckokatolíci, pravoslávni, reformovaní, baptisti, adventisti, židia, starokatolíci a svedkovia Jehovovi. Oni všetci si po zistení výsledkov sčítania v roku 2011 mohli povedať, že síce dopadli horšie ako v roku 2001, no neklesli vo svojich číslach pod úroveň v roku 1991.     

To neplatí pre ECAV, ktorá zo 6,2-percentného podielu v roku 1991 narástla na 6,9 percenta v roku 2001, no v roku 2011 poklesla na 5,9-percentný podiel na populácii Slovenska. Päť kresťanských cirkví, naopak, posilnilo v každom z troch ponovembrových sčítaní. Ide o Evanjelickú cirkev metodistickú, Kresťanské zbory, Apoštolskú cirkev, Cirkev bratskú a Cirkev československú husitskú.

Problém týchto rastúcich cirkví je, že sú veľmi malé, a teda podľa Juraja Maja ťažko sociologicky uchopiteľné. Hlási sa k nim dohromady len necelých 30-tisíc ľudí a ich predstavitelia často nevedia, kde tí veriaci sú, lebo veľkosť ich zborov je menšia, než by nasvedčovali údaje zo sčítania. Takže nárast týchto malých cirkví v sčítaniach by mohol byť aj dôsledkom štatistických chýb alebo omylov ľudí pri vypĺňaní kolónky s vierovyznaním. Podiel ľudí bez vyznania stúpa mierne. V roku 1991 túto možnosť zaškrtlo necelých 10 percent ľudí, v roku 2011 ich bolo 13,4 percenta.

Do budúcnosti Majo predpokladá, že Evanjelická a Gréckokatolícka cirkev si v priebehu niekoľkých desaťročí vymenia miesta ako druhá a tretia najväčšia cirkev po Rímskokatolíckej: „Je to kvôli tomu, že ECAV má medzi kresťanskými cirkvami druhý najvyšší podiel veriacich nad 60 rokov.“ Starších veriacich má už len maličká Cirkev československá husitská. A židia. Naproti tomu Gréckokatolícka cirkev má skoro štvrtinu veriacich do 20 rokov.

Posilnenie religiozity

Doteraz bola reč len o tom, koľko ľudí sa ku ktorej cirkvi hlási. No kvantita členov neznamená nutne kvalitu hlboko žitej osobnej viery. V roku 2014 vyšla pozoruhodná publikácia tímu slovenských spoločenských vedcov pod vedením sociológa Vladimíra Krivého s názvom Ako sa mení slovenská spoločnosť. Obsahuje aj kapitolu o religiozite Slovenska, ktorú porovnáva s našimi susedmi. Vladimír Krivý ju spracoval spolu so sociológom Miloslavom Bahnom a religionistkou Tatianou Podolinskou.

Aj oni v súvislosti s ponovembrovým vývojom upozorňujú, že „v prvom desaťročí došlo k výraznému posilneniu religiozity, v druhom potom nastalo menšie oslabenie“. Za tým vzostupom v 90. rokoch môže byť hľadanie kotvy v čase porevolučnej transformačnej neistoty, pozitívne vnímanie úlohy cirkví (najmä katolíckej) v boji proti totalite a odpadnutie formálnych i neformálnych obmedzení pre náboženský život, ktoré existovali pred rokom 1989. Cirkvi sa vďaka tomu mohli začať chytať príležitostí, ktoré im sloboda poskytovala pre široké spoločenské angažovanie.

Pre porovnanie, v susednom Česku išli počty katolíkov (podiel ostatných cirkví je zanedbateľný) strmo a kontinuálne dole. V roku 1991 sa ku katolíckemu vierovyznaniu prihlásilo 39 percent Čechov, v roku 2001 poklesol ich podiel na 27 percent a v roku 2011 dokonca na 10 percent.

Česká republika je krajný prípad, keďže ide o jednu z najateistickejších krajín v Európe. No Slovensko je pozoruhodné aj v porovnaní s ostatnými susedmi. Aj keď miera religiozity je v Poľsku vyššia ako u nás, v porevolučnom období stabilne a mierne klesala, kým u nás rástla prinajmenšom v prvom období. V Rakúsku išla religiozita tiež dole a Maďarsko je v tomto ukazovateli stabilne nižšie ako Slovensko. Zaujímavým zistením je, že podiel plne religióznych ľudí bol na Slovensku a v Poľsku takmer rovnaký, no u nás sú silne zastúpené aj sekulárne pozície. Ako píšu autori knihy: „Súčasná slovenská religiozita tak v podieloch plne religióznych ľudí sleduje skôr poľský model, kým v podieloch plne ireligióznych ľudí skôr český model.“

Samozrejme, vychádzame tu zo starších dát a sčítanie v roku 2021 môže priniesť cirkvám vytriezvenie v podobe studenej sprchy. Slovensko však zostáva väčšinovo kresťanskou krajinou. Oslovenie a podchytenie ďalšej generácie si bude vyžadovať nové prístupy a agilnosť aj na strane cirkví. Rovnako pretransformovanie kvantity veriacich do kvality prežívanej viery.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo