Čo znamená tesná väčšina

Čo znamená tesná väčšina

Stúpenci prosecesionistickej organizácie Katalánske národné zhromaždenie (ANC) mávajú s katalánskou vlajkou po zverejnení výsledkov predčasných parlamentných volieb. Foto: TASR/AP

Predčasné voľby v Katalánsku vyhrali separatisti.

Necelé dva mesiace od vyhlásenia nezávislosti sa v Katalánsku uskutočnili očakávané regionálne voľby. Dosiahli rekordnú volebnú účasť 82 percent z celkového počtu 5,3 milióna oprávnených voličov. Je to o 7 percent viac ako v roku 2015. Voľby síce vyhrala unionistická strana Ciudadanos (Občania), no väčšinu v parlamente má separatistický blok. Hlasovanie tiež ukázalo silne rozdelené Katalánsko.

Separatisti získali 70 parlamentných kresiel v 135-člennom parlamente. Na väčšinu im teda stačilo 68 kresiel. Síce víťazná promadridská strana Ciudadanos získala najviac kresiel, na druhom a treťom mieste sú separatistické strany. 34 kresiel pripadlo pre Junts per Catalunya (Spoločne pre Katalánsko), stranu zosadeného premiéra Carlesa Puigdemonta, ktorý viedol kampaň z exilu v Belgicku, a 32 kresiel pre Republikánsku ľavicu Katalánska (ERC) bývalého Puigdemontovho zástupcu Oriola Junquerasa, v súčasnosti väzneného v Madride.

Obe separatistické strany boli ešte v minulých voľbách súčasťou jednej veľkej koalície Junts pel Sí (Spoločne za Áno). Bytostnú neúčasť oboch hlavných lídrov počas celej kampane možno označiť za najkontroverznejší aspekt volieb.

Štyri kreslá získala aj ďalšia radikálna separatistická strana Kandidátka ľudovej jednoty (CUP), čo je viac ako samotní ľudovci. Spoločne majú strany podporujúce nezávislosť tesnú väčšinu – len o tri kreslá (v minulých voľbách mali o 5 viac). Je to však dostatok na ovládnutie regionálneho parlamentu v Barcelone.

Na druhej strane stoja strany proti nezávislosti. Ide už o spomínanú víťaznú stranu Občania na čele s Inés Arrimadas s 37 kreslami, socialistov so 17 kreslami a ľudovcov len s tromi, čo možno chápať ako vytrestanie premiéra Rajoya. Do parlamentu sa však dostala aj katalánska odnož španielskeho Podemosu Catalunya en Comú-Podem, v preklade Spoločné Katalánsko. Podarilo sa jej získať až 8 kresiel, čím predbehla aj v Katalánsku veľmi nepopulárnych ľudovcov.  

Strana na čele s Xavierom Domènechom je zaujímavým elementom v novom katalánskom parlamente, pretože sa v prípade otázky nezávislosti nachádza niekde medzi stúpencami a odporcami. Svedčí o tom aj fakt, že Podemos ako jediná španielska strana vystupovala proti aktivovaniu článku 155 španielskej ústavy.

Práve o tejto strane sa však už pred voľbami uvažovalo ako o strane s kľúčovým vplyvom pri zostavovaní vlády. Ak by aj separatisti nedosiahli väčšinu a unionistické strany by, naopak, získali dostatočný počet kresiel, nie je isté, aká koalícia by vznikla. Katalánsky Podemos ako ľavicová strana vystupujúca proti úsporným opatreniam totiž už pred voľbami vyhlasovala záujem podporiť vytvorenie ľavicovej vlády, poskladanej z ľavicových strán republikánskych separatistov, no zároveň unionistických socialistov. Svedčí o tom aj výrok Domènecha pred štvrtkovými voľbami v Katalánsku: „Sme kľúčom k tomu, aby si ľudia nemuseli vybrať medzi jednotlivými blokmi.“

Ľudia čakajú v rade pred volebnou miestnosťou počas predčasných parlamentných volieb do katalánskeho regionálneho parlamentu 21. decembra 2017 v Barcelone. Foto: TASR/AP

Separatistom sa darilo najmä v regióne Girony a Lleidy kde dosahovali podporu až cez 63 percent. Tábor unionistov zas tradične zabodoval v regióne Barcelony, kde získal vyše 55 percent hlasov. O veľkom záujme voličov svedčili i dlhé rady pred volebnými miestnosťami. Na rozdiel od októbrového referenda o nezávislosti, po ktorom brutálne zábery zákrokov španielskej polície obleteli svet, tentokrát nedošlo k žiadnym stretom, a to aj napriek tomu, že na situáciu dohliadalo približne 13-tisíc policajtov a príslušníkov národnej gardy. Vo volebných miestnostiach boli tiež pozorovatelia z oboch táborov.

Po uverejnení výsledkov však oslavovali oba bloky. Katalánski separatisti slávili víťazstvo zvolaniami typu „Puigdemont prezident!“, čím pozdravovali bývalého katalánskeho predsedu vlády do Bruselu. Charles Puigdemont nad výsledkami vyjadril spokojnosť a vo svojom prejave sa nechal uniesť aj k takýmto slovám: „Katalánska republika zvíťazila, španielska vláda bola porazená,“ či tiež, že španielsky premiér Mariano Rajoy „dostal úder od Kataláncov“. Puigdemont tiež dúfa, že podľa neho abnormálne voľby navrátia Katalánsko k normálnosti.

V spojitosti s Puigdemontovým pobytom v Bruseli na povolebnom mítingu líder organizácie Katalánske národné zhromaždenie (ANC) Agustí Alcoberro zároveň požiadal o slobodný návrat členov vlády z exilu.

Napriek nezískanej väčšine sa oslavovalo aj vo volebnom štábe víťaznej strany Ciudadanos. Šéfke katalánskej časti strany Inés Arrimadas dokonca zablahoželal aj líder katalánskych ľudovcov Xavier García Albiol, no tiež vyjadril obavu nad absolútnou väčšinou separatistov vzhľadom na sociálnu a ekonomickú budúcnosť Katalánska.

Otvorené pokračovanie

Fakt, že väčšinu v parlamente vyhrali separatisti, automaticky neznamená, že Katalánsko bude naďalej bojovať za nezávislý štát a rovnako ani to, že nová vláda vznikne hladko. Aj v prípade separatistov možno očakávať intenzívne rokovania napríklad v otázke, kto sa prípadne stane predsedom vlády. Ak sa Puigdemont vráti do vlasti z belgického exilu, je možné, že bude zatknutý španielskymi úradmi. Druhý vodca Oriol Junqueras stále čaká vo väzení v Madride na pojednávanie. Obom lídrom hrozia až 30-ročné tresty. Strany tiež nie sú jednotné tak ako predtým, no obe ich ešte čakajú aj ťažké rokovania s radikálnou stranou CUP, bez ktorej by nemali väčšinu v parlamente.

Separatisti sa však poučili z nedávnych udalostí a už nepresadzujú jednostrannú nezávislosť. Preferujú najmä dialóg s Madridom. Hoci chcú pokračovať na ceste za väčšou samostatnosťou, nežiadajú už ďalšie referendum, no zároveň nespresňujú, aké kroky chcú podnikať.

Španielsky premiér Mariano Rajoy už pred konaním volieb však tiež pripustil podporu zmien ústavy v prospech katalánskej autonómie, ak to neohrozí jednotu krajiny. Za možné úpravy textu, ktorý je podľa mnohých zastaraný, sa vyslovili aj politici iných strán.

Katalánska kríza sa však už odzrkadľuje aj na ekonomike. Z dôvodu nejasného konca riešenia politickej krízy podnikatelia v Katalánsku odložili svoje investičné plány, nehovoriac o masívnom odchode centrál podnikov. Podobne trpí aj turizmus. Zatiaľ čo sa v Španielsku počet turistov celkovo zvýšil o 1,8 percenta na 7,3 milióna, do Katalánska po októbrovom referende zavítalo až o necelých 5 percent turistov menej.

Mladá žena beží v historickej časti mesta Girona, ktorá je vyzdobená katalánskymi vlajkami, počas predčasných parlamentných volieb do katalánskeho regionálneho parlamentu 21. decembra 2017. Foto: TASR/AP

Znížila sa aj podpora nezávislosti Katalánska. Podľa prieskumu španielskeho denníka El País ju na konci novembra podporovalo iba 24 percent Kataláncov, no na druhej strane až 71 percent opýtaných chce, aby sa politici pokúsili dospieť k dohode a zotrvaní regiónu v rámci Španielska. Katalánska kríza však zrejme ovplyvnila aj verejnú mienku v Baskicku, kde sa počet Baskov želajúcich si nezávislosť od Španielska znížil oproti minulému roku na 30 percent.

Čo predchádzalo regionálnym voľbám?

Predčasné regionálne voľby sú vyvrcholením ústavnej krízy, ktorá sa v Katalánsku odohráva už od uskutočnenia nezákonného referenda z 1. októbra. V ňom sa viac než 90 percent zúčastnených prihlásilo k nezávislosti Katalánska. Rozporuplný priebeh referenda a aj jeho výsledok nakoniec viedol 27. októbra k jednostrannému vyhláseniu samostatnosti Katalánska. Žiaden štát na svete však túto nezávislosť neuznal.

Následne po vyhlásení nezávislosti španielsky premiér Mariano Rajoy aktivoval článok 155 španielskej ústavy a pozbavil región autonómie. Správu nad ním prevzala centrálna vláda v Madride. Po krátkom čase boli vyhlásené regionálne voľby na 21. december, po ktorých sa očakávala strata väčšiny pre separatistov, ako aj automatické vrátenie autonómie a moci novej regionálnej vláde.

Španielski prokurátori tiež obvinili 13 katalánskych separatistických politikov z nezákonnej činnosti vrátane predsedu katalánskej vlády Charlesa Puigdemonta a štyroch ďalších, ktorí však utiekli do Belgicka, kde stále čakajú na svoj súd.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo