Politika 2017: zosmiešnený Danko, Fico v úpadku, Trump a Macron

Politika 2017: zosmiešnený Danko, Fico v úpadku, Trump a Macron

Na snímke sprava koaliční lídri Robert Fico (Smer-SD) a Andrej Danko (SNS) po podpise dodatku ku koaličnej zmluve vo vládnom hoteli Bôrik 11. septembra 2017. FOTO TASR – Martin Baumann

O udalostiach a osobnostiach, ktoré v roku 2017 hýbali v politike doma a vo svete, píšu Martin Hanus, Jaroslav Daniška a Jozef Majchrák.

Porazeným roka je Andrej Danko

Keď sme presne pred rokom písali, prečo je predčasné vyhlasovať vtedy čoraz populárnejšieho Andreja Danka za najhorúcejšieho kandidáta na budúceho premiéra, netušili sme, že vo svojej skepse sme boli ešte veľmi opatrní.

Andrej Danko začal tento rok energetickou vojnou proti Smeru a ním riadeným Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, lenže nikam to nedoviedol. Ani obsahovo, o Dankových nápadoch sa už vôbec nehovorí, ani personálne, keďže Robert Fico si za nástupcu Jozefa Holjenčíka presadil Ľubomíra Jahnátka (to by sa dalo označiť za výsmech roka). Začiatkom roka si začal Danko svoju reputáciu ničiť kauzou kapitán, namiesto toho, aby ju v zárodku stlmil, bozkal výložky a stal sa terčom celonárodného humoru.

V lete prišla vládna kríza, keď z iracionálnych dôvodov vypovedal koaličnú zmluvu, následne mu premiér odvolal ministra školstva a Danko sa neskôr poslušne vrátil do koaličného košiara.

Líder SNS tak v priebehu roka strácal politickú vážnosť a už len ťažko ju bude získavať späť.

Rok Donalda Trumpa  

Od polovice januára sedí v Bielom dome Donald Trump, čakalo sa všeličo, ale prekvapení je viac. Trump nedokáže presadiť zmeny v zdravotníctve, Kongres schválil jeho veľkú daňovú reformu, ktorá preferuje záujmy bohatých. Náladový prezident často mení svoje kádre, vedie slovné bitky s americkými liberálmi (najmä médiami), Iráncami a Kimom v Severnej Kórei, zato si dobre rozumie s Netanjahuom, Saudmi, generálmi vo svojej vláde a najmä so svojou rodinou.

Bez mihnutia oka vypovedal klimatickú dohodu, ktorá má inak podporu všetkých štátov sveta, najväčším úspechom vo svete je porážka Islamského štátu, najväčším prekvapením, že jeho najoddanejšími podporovateľmi sa stávajú americkí kresťania. Ich agendu podporuje viac ako Bush či Reagan, pritom je to pokrytec. Novodobo neobvyklé.

Európske voľby roka: progresívne Francúzsko, chaotické Nemecko

Minulý rok sa niesol v znamení brexitu a zvolenia Donalda Trumpa, preto bolo otázkou roka, či sa vzbura más proti establišmentu aj globalizácii prenesie aj do európskych volieb tohto roka. Platilo to len sčasti a v inom zmysle. Vo Francúzsku zavedené strany padli, nahradilo ich však hnutie proeurópskeho liberála, ktorý si želá zharmonizovanejšiu EÚ.

Národné a protieurópske sily síce v prezidentských a parlamentných voľbách získali viac hlasov než kedykoľvek predtým, ale kvôli volebnému systému napokon triumfoval Emmanuel Macron. Podarilo sa mu presadiť reformu pracovného práva, tlačí na utužovanie európskej integrácie. Budúci rok však napovie, či zotrvá doma pri svojej sile, keďže jeho popularita sa v posledných mesiacoch prepadáva rýchlejšie než v prípade jeho neslávneho predchodcu Francoisa Hollanda.

Prekvapenia priniesli aj nemecké voľby: po viac než 60 rokov historicky najhoršie výsledky dosiahli Merkelovej CDU, Seehoferova CSU aj Schulzova SPD, do parlamentu sa na antiimigračnej vlne vyviezla AfD. Nemecko, ktoré dosiaľ stavalo na konsenze, rovnako zaskočili aj povolebné rokovania, keď liberáli vyhlásili, že nepôjdu do vlády s CDU/CSU a Zelenými. Takéto volebné a povolebné otrasy Nemci v posledných desaťročiach nezažili. Ak sa však budúci rok dohodnú CDU a SPD na spoločnej vláde, ak sa staronová kancelárka Merkelová dohodne s Macronom na novej reforme EÚ, Európu čakajú nové konflikty.

Oživenie progresívnych tém

V tomto roku sme v slovenskej politike zaznamenali aj oživenie progresívnych tém. Prezident Andrej Kiska prijal LGBTI aktivistov a pri tejto príležitosti vyzval na opätovné otvorenie diskusie o partnerstvách ľudí rovnakého pohlavia. Tieto témy v reakcii na vznik strany Progresívne Slovensko oprášila aj Sulíkova strana SaS, ktorá sa chystá v parlamente predložiť zákon o registrovaných partnerstvách. Navyše, nová tímlíderka tejto strany pre osobné slobody Natália Bláhová avizuje aj rozprúdenie diskusie o eutanázii.

Ešte sa nedá dobre posúdiť, či je to záblesk alebo nový trend: ak sa však SaS ako najsilnejšia opozičná strana zhostí týchto tém s novou energiou a Progresívne Slovensko sa budúci rok stane stranou so šancou na vstup do parlamentu, budú sa musieť konzervatívci v politike pripraviť na ťažšie zápasy, než sú tie súčasné.

Malá revolúcia v župných voľbách

Týmto voľbám sa doteraz v slovenskej politike nepripisoval nijaký veľký význam, tentokrát však priniesli ich výsledky do veľkej politiky nevídanú dynamiku. K urnám prišlo historicky najviac ľudí, o tretinu viac ako v roku 2013. A to bola len jedna z troch nečakaných správ. Pozitívnym odkazom pre celkovú atmosféru v krajine bolo, že jasná väčšina voličov ukončila úradovanie Mariana Kotlebu na župnom úrade v Banskej Bystrici. Ambície ĽSNS sa tak po mesiacoch postupného nárastu schladili, zdá sa, že strana je pre veľkú väčšinu obyvateľov neprijateľná a naráža na svoj strop.

No ešte prekvapivejšou bola strata dominancie Smeru na regionálnej úrovni. Väčšinu županov získal spoločný blok opozičných strán SaS, OĽaNO a KDH, naplno sa obnažila vnútorná kríza vo Ficovej strane. Robert Fico na pár dní po voľbách zmizol, potom prišiel s interpretáciou výsledkov, ktorej neuverili ani jeho najoddanejší, v strane vládne depresia z pocitu nevyhnutného úpadku, keďže Fico sa od Kaliňáka neodpútal, ale skôr naopak. Marek Maďarič sa z vedenia Smeru stiahol, s myšlienkou odchodu do Národnej banky Slovenska či na dobrú zahraničnú pozíciu sa pohráva ďalší perspektívny káder Peter Kažimír.

Ďalším dôsledkom župných volieb je návrat Igora Matoviča v novej forme, čo v poslaneckom klube OĽaNO prinieslo aj isté rozčarovanie. Budúci rok ukáže, či ambicióznejší poslanci majú na to, aby sa od svojho lídra trochu viac emancipovali. 

Fackanie strednej Európy 

V4 je od migračnej krízy politickým symbolom, Viktor Orbán najvýznamnejším oponentom Angely Merkelovej, všetky štyri krajiny ekonomicky rastú, rozpočty sú na tom celkom dobre, politici ukazujú sebavedomie aj za hranicami. Lenže to všetko má aj svoju odvrátenú stranu: Poľsko je v nemilosti Európy, kritika zo Západu je neraz prehnaná, čo potvrdili aj posledné dni, keď bol proti Varšave aktivovaný článok 7, no nový premiér nedostal šancu.

Ale súčasne platí, že Kaczynského ekipa sa správa kontraproduktívne a šliape na dôležité pravidlá. Horšie sú pomery v Prahe, voľby vyhral Andrej Babiš a politiku ovládol tandem Zeman-Babiš, čo pôsobí retardačne, pražské médiá manipulujú, rysuje sa konflikt oligarchov. Stredná Európa stratila najskôr záujem Ameriky, potom priazeň Nemecka. 

KDH a Alojz Hlina

Po tom, čo KDH vypadlo minulý rok z parlamentu, to vyzeralo, že najdlhšie existujúca ponovembrová strana, ktorá prežila SDĽ, HZDS, SDKÚ, už nenájde vnútornú silu na reštart. Nový predseda Alojz Hlina však priniesol novú energiu, KDH dosahuje v prieskumoch aj sedem percent, podpredseda KDH Milan Majerský sa stal vďaka opozičnej spolupráci prešovským županom. Hlina precestoval celé Slovensko, pravidelne chodí medzi svojich, čo oceňujú aj voči nemu skeptickejší členovia hnutia. 

Ale ešte dôležitejšie než to, či sa Hlinovi podarí vrátiť KDH do parlamentu, je otázka, aké bude nové KDH. Je zrejmé, že bude celkom iné než za Čarnogurského, ale aj neskôr za Hrušovského a Figeľa, odpoveď bude závisieť od toho, aký typ ľudí v KDH sa presadí a či, respektíve akých ľudí si privedie líder Hlina zvonka.   

Zrušenie Mečiarových amnestií

Je to symbolicky najlepšia správa tohto roka: verejný tlak napokon donútil aj Smer a SNS, aby prehodnotili svoj takmer 20-ročný postoj a hlasovali za zrušenie amnestií, ktoré bránili spravodlivému súdu s organizátormi a páchateľmi únosu Michala Kováča ml. Spätné poďakovanie patrí aj konkrétnym politikom, Vladimírovi Palkovi a ďalším predstaviteľom niekdajšieho KDH, ktorí túto tému dlhé roky držali pri živote, Jánovi Budajovi, ktorý sa jej chopil pred rokom a desiatkam právnikov, ktorí verejne zdôvodnili, prečo sú amnestie z hľadiska práva a morálky naďalej zločinom.

Nový štát na západe Európy

Je pravdou, že takýto štát nevznikol a pravdepodobne ani nevznikne, aj tak je jednou z najväčších udalostí posledného roka to, čo sa dialo v Španielsku a predtým vo Veľkej Británii. Nový štát na Západe nevznikol od vzniku Írska pred storočím, vznik štátu je jav, ktorý si Západ spája s dezorganizovaným postkomunistickým východom, preto katalánsky (menej aj škótsky) separatizmus tak prekvapuje.

Madrid však ukázal, akú hodnotu vidí španielska vláda v štáte a ako dôrazne si vynucovanie zákonov predstavuje. V každom prípade štát nezomrel a ani nezomiera, ani ako myšlienka a ideál, ani ako funkčný represívny mechanizmus a ani ako rozhodujúci aktér v EÚ. 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo