Kapustnica mi nechutí, ale sneh je super

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kapustnica mi nechutí, ale sneh je super

Rozhovor s irackou tínedžerkou Mirnou o Vianociach, snehu aj darčekoch.

Pred dvomi rokmi prišla na Slovensko skupina irackých kresťanov, ktorí utekali pred Islamským štátom. Hoci sa časť z nich medzičasom vrátila do vlasti, tí, čo tu zostali žiť, sa pripravujú na ďalšie Vianoce v slovenskom prostredí. Tie prvé, v decembri 2015, prežili krátko po príchode v záchytnom tábore v Humennom, avšak minuloročné strávili vo svojich domovoch. 

Aké Vianoce mali v Iraku a ako vnímajú naše vianočné zvyky? Ochotne nám o tom rozpráva Mirna, gymnazistka z Nitry. Dievča s temperamentom našej východniarky hovorí po slovensky skvele a často vtipkuje.

Prvé Vianoce na Slovensku ste prežili v záchytnom tábore v Humennom, tie minulý rok už v novom domove, tu v Nitre. Ako si na ne spomínaš? 

Určite boli lepšie ako ten prvý rok v Humennom, cítili sme väčší pokoj. Ale neboli to naše klasické Vianoce ako v Karakoši.

Ako vyzerajú Vianoce v Iraku? Máte polnočnú omšu? 

Polnočnú omšu nemáme. Slávnostná liturgia sa slávi už 24. decembra večer. Do kostola ideme už dve hodiny vopred, aby sme si našli miesto.

To býva taký nával? 

V Karakoši, odkiaľ pochádzam, je deväť veľkých kostolov a všetky sú na Vianoce plné, ľudia majú miesta dokonca aj pred kostolom. Nietorí tam prídu už okolo tretej, štvrtej poobede, pritom omša je o šiestej. Bývajú dokonca omše aj na Štedrý deň ráno. Omša býva veľmi dlhá, trvá aj tri hodiny. Kňazi zvyknú strašne dlho kázať. 

Pred kostolom sa zvykne spraviť oheň. Neviem teraz presne, aký to má význam, ale keď je ešte menší, zvykeme cez neho skákať. (úsmev)

Výzdoba kostola sa podobá našej? 

Áno, stromček je vyzdobený podobne ako váš, tiež je ihličnatý. Pri vchode do kostola je Betlehem a menší máme doma, tak ako vy. No kým sme neprišli na Slovensko, nestretli sme sa s adventnými vencami. Pripravovali sme ich až tu, v komunitnom centre.

Keď prídete večer z kostola, idete hneď jesť? Máte nejaké rituály, zvyky? 

Špeciálne zvyky či rituály pred večerou u nás nie sú. Ani sa nemodlíme zvlášť pred večerou. Už to berieme tak, že sme pomodlení z kostola.

Čo majú v Iraku na štedrovečernom stole? 

Hlavný chod je hummus ako polievka, v ktorej je hovädzie mäso. Plus sa nachystá veľký tanier plný koláčov, ovocia a cukríkov. Ďalšie jedlo je kubba, čo sú ryžové alebo bulgurové guličky plnené mäsom, a tiež biryani — korenená ryža s mäsom, prípadne zeleninou. V niektorých rodinách jedia kubbu a biryani 25. decembra.

Čo sa robí po večeri? 

Po večeri sa ide von, na návštevy, pozerá sa televízor. Nič špeciálne.   

Ako prežívate 25. decembra? 

Keď vstaneme, rodičia nám dávajú peniaze. V podstate je to vreckové, aby sme sa mohli ísť zabaviť s kamarátmi. 

Je to veľa peňazí? 

Normálne by nám vydržalo aj na týždeň, ale my ho minieme hneď v ten deň. (smiech) 

To nám pripomína šibačkové ráno. Kam idete tie peniaze minúť? 

Zväčša ideme do reštaurácie alebo do podnikov, kde môžeme hrať všelijaké hry a zabávať sa. Na Slovensku som nenašla typický zábavný park.

Vianoce v utečeneckom tábore v Erbile.

Oheň pred irackým kostolom pri vianočnej omši.

Ako je to s darčekmi? 

Medzi sebou si nedávame darčeky, ale pred samotnými Vianocami si všetci kúpia nové oblečenie a v tom už ideme na vianočnú omšu. 

Takže si nedávate darčeky pod stromčekom ako my? Nie je to smutné? 

Nie, nemusíme sa aspoň stresovať, lebo každý si kúpi oblečenie sám sebe, pričom menším deťom kúpia rodičia. Neznamená to, že nemyslíme na druhých, ale výhoda je, že sa nemusíme pred Vianocami stresovať, čo kúpiť tomu druhému.

Takže nepoznáte predvianočný zhon? 

Ale áno, ibaže sa netýka darčekov, ale nového oblečenia pre seba. Každý chce mať totiž top oblečenie a mnohí sa za tým zháňajú až tak, že zabudnú, o čom sú Vianoce. Potom kňazi o tom dlho kážu. (úsmev)

Čo Silvester? 

Na omši požehná kňaz jedlo, ktoré si potom ľudia berú z kostola. Rozdávajú sa tiež kalendáre na nový rok. Doma pripravíme sladkosti, tie musia byť a pozeráme programy v televízii, najmä ako vyzerajú silvestre v iných častiach sveta. Máme tiež zvyk, že každý dostane sviečku a sledujeme, komu vydrží horieť do rána.  

Poďme teraz k našim, slovenským Vianociam. Ako ste ich vlani prežívali? Podľa našich či vašich zvykov? 

Jedlo sme si pripravili svoje, ale už sme mali “váš” advetný veniec. Darčeky sme si však nedávali, mali sme to po našom. 

Čo sa ti páčilo na našich Vianociach?

Sneh. To sme nikdy v Iraku nemali. Vďaka snehu aspoň cítiť, že je vianočný čas.

Pred tým si nevidela naživo sneh? 

Nie, to bolo prvýkrát. Celý deň sme boli vonku, a potom sme všetci ochoreli, lebo sme nemali ani rukavice. 

Chceš sa naučiť lyžovať? 

Už viem. Minulý rok som bola na lyžiarskom kurze zo školy, tak som sa naučila. 

Príde ti niečo zvláštne na našich Vianociach? 

Myslím, že nie. Nemáte nič čudné. 

Skúšala si slovenské vianočné jedlá?  

Kapustnicu mi veľmi nechutila.

Ryba, šalát? 

Čo ja viem, ani dobré ani zlé.  

Na čo sa najviac tešíš na tohtoročné Vianoce? 

Ani sa veľmi neteším, lebo musím pripraviť pesničky do kostola. Vediem zbor, ktorý spieva pri omšiach našej komunity — irackých kresťanov — v nitrianskom seminári. 

Čo to pre teba znamená? 

Musím nacvičiť pesničky, nachystať texty, hlavne vybrať nové. 

Učili ste sa aj nejaké naše koledy?

Áno, niektoré sme sa naučili už vlani. Objavili sme dokonca tri piesne, ktoré majú rovnakú melódiu aj v Iraku, len sa spievajú po arabsky.

Takže koledy budú pestré…

Jasné, budú slovenské aj arabské. 



Mirna pochádza z kresťanského mestečka Karakoš v Iraku. Má 17 rokov a piatich súrodencov, najmladší má 13 rokov, najstaršia sestra je vydatá a vrátila sa do Iraku, žije v Erbile. Otec robí kuchára, slovensky nevie, ale vraj varí výborne. Mama pracuje ako asistentka v škôlke. Žijú v Nitre.


Foto: archív Mirny

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo