Zvrátili sme negatívny trend

Zvrátili sme negatívny trend

Rozhovor so šéfom Bratislavskej integrovanej dopravy Marianom Rovenským o tom, kedy sa v Bratislavskom kraji bude cestovať lepšie a bez zápch.

Rok po nabehnutí tretej fázy integrovanej dopravy sa podarilo zastaviť pokles cestujúcich verejnou dopravou. No súčasne platí, že cesty do Bratislavy aj v Bratislave stále trpia zápchami a situácia sa každým rokom zhoršuje. Nie je to aj problém konceptu integrovanej dopravy, že nedošlo k nárastu cestujúcich, ktorí by namiesto osobnými automobilmi chodili do hlavného mesta vlakmi a autobusmi?

Nie, pretože v prvom rade sa podarilo zvrátiť negatívny trend. Ten pokles cestujúcich verejnou dopravou bol totiž dlhoročný, v roku 2016 sme videli, že sa trend obrátil, dosiahli sme nárast počtu cestujúcich v prímestskej doprave o 1 percento.

A to bolo najzložitejšie. Teraz budeme pracovať na tom, aby nám počet cestujúcich verejnou dopravou aj naďalej rástol. Naše aktuálne štatistiky za prvé tri kvartály roku 2017 nám potvrdzujú, že pozitívny trend pokračuje.

Viete odhadnúť, aká skupina cestujúcich sa vracia k verejnej doprave?

Vyhodnocujeme si len lístky, ktoré sú v rámci systému predávané. Z nich vyplýva, že pribúdajú pravidelní cestujúci, čo je dobrá správa. Zvyšuje sa predaj predplatných cestovných lístkov, čo platí nielen pre Bratislavu, ale aj pre celý región.

Ľudia teda naozaj kombinujú vlak, prímestský autobus a mestskú hromadnú dopravu. Rovnako nám rastie predaj elektronických cestovných lístkov. Za október sme ich predali asi 140-tisíc, hoci pred rokom sme ich predali približne 14-tisíc.

Vyšší predaj lacnejších, predplatných lístkov zrejme znamená, že niektorým dopravcom klesajú tržby. Čo sa potom deje, aby bolo pre nich stále zaujímavé byť súčasťou systému integrovanej dopravy?

To je už o vzťahu dopravcu a objednávateľa dopravy. Bratislavský samosprávny kraj ako objednávateľ kompenzuje výpadky tržieb dopravcu Slovak Lines.

O akých sumách sa asi bavíme?

V prípade BSK a Slovak Lines kraj na autobusy vynaloží približne 10 miliónov eur ročne.

Je síce fajn, že sa podarilo zvrátiť trend poklesu cestujúcich, ale všetci v Bratislave cítia, že na to, aby ľudia naozaj nechávali svoje autá doma a začali masovo využívať verejnú dopravu, sú potrebné ďalšie zlepšenia. Čo bude tým zlomom?

V prvom rade musíme pokračovať v skvalitňovaní služieb. V tomto roku Bratislavská integrovaná doprava (BID) predstavila Plán dopravnej obslužnosti.

Na základe tohto dokumentu BID pripravujeme nové cestovné poriadky, veríme, že to prispeje ku skvalitneniu verejnej dopravy, čím získame nových cestujúcich.

Ako k tomu môžu nové cestovné poriadky prispieť?

Nové cestovné poriadky riešia tri hlavné body. Po prvé, nadväznosť spojov. Po druhé, pravidelné intervaly. Po tretie, pokrytie počas celého dňa.

Teda aby sa ľuďom nestávalo, že napríklad autobusom prídu na vlakovú stanicu a zistia, že vlak odišiel pred pár minútami?

Presne to je cieľom. Cestovné poriadky prímestských autobusov s regionálnymi vlakmi budú zladené tak, aby cestujúci, ktorý príde vlakom, mal čas nastúpiť na autobus a cestovať ďalej do regiónu.

A to isté má prirodzene platiť aj v opačnom smere. Harmonogram máme pripravený tak, aby sme nové cestovné poriadky vedeli spustiť v polovici roka 2018.

Čo sú ďalšie dva body?

Rovnako dôjde k zahusteniu spojov. Znamená to, že budú nové spoje. Najmä večer a cez víkendy bude doprava intenzívnejšia. Tretím momentom je, že pôjde o intervalové cestovné poriadky.

Inými slovami, odchody vlakov a autobusov budú v rovnakých časových intervaloch. Pre ľudí to bude ľahšie zapamätateľné.

Riaditeľ Slovak Lines pred pár dňami pre Denník N povedal, že Bratislavčania v najbližších rokoch nemôžu očakávať žiadne prelomové zlepšenie, pokiaľ nebude vybudovaná Filiálka, teda akási vnútromestská vlaková doprava, spolu s veľkými záchytnými parkoviskami. Súhlasíte s tým, že zásadne sa trendy v prospech verejnej dopravy nezvrátia, kým toto nebude splnené?

Samozrejme, integrovaná doprava je len jeden z momentov, ktorý rieši celkovú dopravu na území Bratislavy. S kvalitou verejnej dopravy súvisia aj ďalšie infraštruktúrne stavby.

Spomenuli ste záchytné parkoviská či zahustenie železničných zastávok – BID tvrdí, že nosným systémom verejnej dopravy je koľajový systém. V každom prípade, aby sme ľudí vedeli dostať z autobusov do vlakov, musia byť splnené ďalšie predpoklady.

Pristavme sa pri záchytných parkoviskách, kde by si ľudia, dochádzajúci do hlavného mesta, mohli ponechať auto a ďalej by sa po Bratislave pohybovali verejnou dopravou. Je zrejmé, že by vznikli na okraji mesta. Je už jasné, kde by to bolo? A či by išlo napríklad o bežné parkoviská alebo parkovacie budovy?

Za budovanie parkovísk a ich infraštruktúry sú zodpovedné samosprávy, manažér infraštruktúry – ŽSR a ministerstvo dopravy. My sa s partnermi snažíme komunikovať a byť členmi príslušných pracovných skupín. Určité informácie o prípadných lokalitách či charaktere týchto parkovísk máme, no stále ide len o pracovné návrhy.

Pokiaľ ide o umiestnenie, hovorí sa o Vajnoroch, Devínskej Novej Vsi, prestupné terminály sa budú v regióne budovať v Bernolákove, Svätom Jure, Šenkviciach a Plaveckom Štvrtku. Navyše, ďalej sa bude zahusťovať sieť železničných zastávok v Bratislave.

Dôležitý smer, z ktorého ľudia prichádzajú každý deň za prácou do hlavného mesta, je juhovýchod. Prečo sa vlaky RegioJet, ktoré na tejto trase premávajú, zapájajú do integrovanej dopravy až teraz?

To je asi skôr otázka na RegioJet. My sme najmä radi, že sme sa dohodli. Približne takto pred rokom sa začalo diskutovať o ich vstupe do integrovanej dopravy, po istom časte sa RegioJet rozhodol vstúpiť do IDS BK.

Aktuálne prebiehajú práce, aby sa od apríla stali novým dopravcom v našom systéme. Pripravujeme najmä to, aby nový dopravca dokázal predávať cestovné lístky integrovanej dopravy a aby súčasne dokázal kontrolovať lístky vydané iným dopravcom.

RegioJet je ako dopravca obľúbený. No ľudia, ktorí žltými vlakmi dochádzajú do Bratislavy v smere od Komárna, sa často sťažujú, že vlaky chodia preplnené. Rozprávali ste sa so spoločnosťou RegioJet, že by spoje na tejto trase posilnila?

Na túto tému sme diskutovali s RegioJetom i s ministerstvom dopravy. A jednou z podmienok bolo, aby došlo k zahusteniu spojov alebo doplneniu kapacity vlakových súprav.

Nejde len o problém v juhovýchodnom smere. Niektoré ranné vlaky, ktoré do Bratislavy prichádzajú v smere od Trnavy, sú také preplnené, že napríklad v Svätom Jure je vôbec problém do nich nastúpiť a popri moderných súpravách sa stále používajú aj staré špinavé vozne. Komunikujete ako BID s dopravcom, v tomto prípade ZSSK, aj o možnostiach zvýšiť komfort cestovania?

Vaša otázka má dve roviny. Jednou je, akými dopravnými prostriedkami sa ľudia presúvajú, a druhou, v akej intenzite. Čo sa týka prvej roviny, dnes máme nové trolejbusy, nové električky, nové regionálne vlaky. Samozrejme, obnova vozového parku chvíľu trvá, ale nové dopravné prostriedky už v kraji vidieť.

Čo sa týka druhej roviny, teda zahustenia, nedávno sa BID obrátila na Ministerstvo dopravy, aby posilnili niektoré spoje. Dostali sme informáciu, že sa na tom pracuje. To znamená, že robíme aj na tom, aby potreby, ktoré vyplývajú z Plánu dopravnej obslužnosti, boli pokrývané priebežne. Aby sme teraz urobili, čo sa dá urobiť dnes, a nečakalo sa so všetkým až do polovice budúceho roku, keď majú prísť nové cestovné poriadky.

V prípade bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa ľudia často sťažujú, že keď si kúpia SMS-lístok, chvíľu jeho potvrdenie trvá a niekedy ich chytí revízor skôr, než to potvrdenie príde. Čo sa dá urobiť s tým, aby k takýmto prípadom nedochádzalo?

Ide o cestovný lístok, ktorý nie je súčasťou integrovanej dopravy a spravuje si ho výlučne Dopravný podnik Bratislava. Je to teda otázka na nich.

Na druhej strane, je samozrejmé, že pri kúpe cestovného lístka musí nejaký čas trvať, kým cestovný lístok príde, aby sa zamedzilo situácii, keď cestujete načierno a SMS-lístok si kúpite, až keď zbadáte revízora.

Na električkách i autobusoch vidieť všade inzeráty, že zháňajú šoférov. Celá ekonomika je v súčasnej situácii hladná po pracovných silách. Ak majú spoje chodiť častejšie, potrebujú dopravcovia viac šoférov. Nájdete ich napokon dosť?

Nedostatok šoférov sa už prejavil. Práve preto je dôležité, aby sme nové cestovné poriadky a z nich vyplývajúce potreby mali odkomunikované jednak s objednávateľom verejnej dopravy a jednak s dopravcom. Pretože v prípade potreby väčšieho množstva šoférov môže mať dopravca na objednávateľa vyššie finančné nároky.

V strede roka BID takto komunikovala so spoločnosťou Slovak Lines a s Bratislavským samosprávnym krajom. Výsledkom bolo, že BSK prisľúbil navýšenie platov pre vodičov.

Plánujete do integrovanej dopravy včleniť aj susedný Trnavský kraj, z ktorého dochádza za prácou do Bratislavy a okolia veľa ľudí?

Začlenenie celého Trnavského kraja do nášho integrovaného dopravného systému je vo fáze prvých príprav. BID je súčasťou projektu, ktorého výsledkom bude štúdia uskutočniteľnosti, ktorá bude hotová do roku 2020, tá nám ukáže ďalšiu cestu.

Keď sa hovorí o integrovanej doprave, je to o vlakoch, autobusoch, električkách a trolejbusoch. Lenže v iných veľkomestách k odbremeneniu dopravy prispievajú aj obľúbené bicykle, ktoré však potrebujú takisto svoju infraštruktúru.

Samozrejme, aj preto má byť infraštruktúra venovaná bicyklom súčasťou spomenutých záchytných parkovísk. Mesto Bratislava pripravuje projekt bike-sharingu. My sme sa primátorovi ozvali a ponúkli spoluprácu. Medzičasom už odpísal a našu iniciatívu privítal.

Fungovanie integrovanej dopravy závisí od viacerých partnerov, ktorí musia mať vôľu spolupracovať, ktorý partner je z vášho pohľadu najproblémovejší?

Nerád by som použil slovo „najproblémovejší“. Je normálne, že každý partner má svoje videnie a požiadavky, s ktorými vstupuje do rokovaní o integrovanej doprave. Dôležité bolo urobiť kompromis, ktorý by vyhovoval všetkým.

To sa napokon podarilo. Reakcie na zóny a nové cestovné lístky na začiatku neboli priaznivé, ale touto kritikou sme si museli prejsť, podstatné je, že trend poklesu cestujúcich sa zvrátil a ľudia si na novinky zvykli.

Napokon, mladí ľudia integrovanú dopravu poznajú zo zahraničia, my sme boli na Slovensku prvými. V zahraničí tiež existujú zóny a dopravné systémy s menej i viacerými zónami. Pokiaľ sme chceli zachovať dovtedajšiu cenovú politiku, museli sme vytvoriť zóny tak, aby na to cestujúci nedoplatili.

Čo budú okrem nových cestovných poriadkov a zapojenia spoločnosti RegioJet do systému zlepšenia roku 2018?

Plánujeme mobilnú aplikáciu na vyhľadávanie cestovných spojení z bodu A do bodu B medzi dopravcami v integrovanom systéme dopravy, a to tak, aby si cez túto aplikáciu následne mohli zakúpiť lístok na danú trasu. Vyhľadávanie bude aj na webe. Cestujúcim by sa tak mal opäť zvýšiť komfort.

 

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo