Keď treba pripomenúť, o čom sú Vianoce (fotoreportáž)

Keď treba pripomenúť, o čom sú Vianoce (fotoreportáž)

Deti rozdávali v centre Bratislavy malých Ježiškov. Aby ľudia nezabudli na zmysel Vianoc.

Medzi stánkom s čerstvými waflami a tým s pravými burgrami sa pohybujú hlúčiky detí s košíčkami a niečo podávajú okoloidúcim ľuďom. Po dvoch-troch sa nesmelo presúvajú po námestí a prihovárajú sa cudzím ľuďom, pričom z košíka vyberajú malé celofánové vrecúška.

Niektoré s odvahou, iné len pošepky vysvetľujú ľuďom obsah nenápadného balíčka. Je v ňom malá sadrová soška dieťatka na slame. „Zoberte si Ježiška domov, je zadarmo!“ vysvetľuje postaršiemu pánovi s cigaretou osemročná Hanka. Na jeho otázku, prečo to robíte, ticho odpovedá, „aby sa nezabudlo, že Vianoce nie sú o darčekoch, ale že sa narodil Ježiš“. Pán sa prekvapene poďakuje a balíček prijme.

O pár metrov ďalej dvojica dievčatiek oslovuje mladú pani v elegantnom kabáte, ktorá radšej sklopí oči k svojmu mobilu, len aby sa deťom vyhla. „Nie nemám záujem, nič nekupujem!“ kričí už z diaľky na deti. Tie sa sklamane obracajú a skúšajú osloviť rodinu pri fontáne.

„Nechcete Ježiška? Zoberte si!“ pristupuje päťročná Natálka k žene, ktorá sa k nej automaticky skloní. „Predávate vaše výrobky?“ pýta sa udivená žena a hneď aj dostáva odpoveď. „Nie, rozdávame Ježiška, ktorý sa narodil na Vianoce!“ Žena v stredných rokoch, viditeľne dojatá, si berie malú sošku do rúk a uisťuje Natálku, že si Ježiška určite uloží pod vianočný stromček.

Prvák Kryštof a škôlkarka Anna chodia tiež ponúkať balíčky. Obďaleč stojí ich mama, aby nemali strach, že budú na to samy. Keď si Ježiška niekto zoberie, s radosťou k nej pribehnú, aby jej to zvestovali. Už dnes zažili aj veľa odmietnutí, ľudia nie sú zvyknutí prijímať dary a aj tí, ktorí si Ježiška zoberú, automaticky vyberajú peňaženku, aby deťom ponúkli nejakú mincu.

Darovať zmysel Vianoc

Tieto deti sa v centre Bratislavy neobjavili len tak náhodne, pripojili sa k projektu „Vyhostili Ježiša“, ktorého cieľom je pripomenúť pravý zmysel Vianoc. Už týždne pred Vianocami pomáhali vyrábať sadrových Ježiškov a baliť ho do vrecúšok. Na každé pripojili aj myšlienku o zmysle Vianoc, ktorej autorkou je zakladateľka hnutia Fokoláre Chiara Lubichová.

„Tento bohatý svet si privlastnil Vianoce a všetko, čo k nim patrí, a vyhostil Ježiša. Tento svet miluje poéziu Vianoc, ich atmosféru, priateľstvá, ktoré vyvolávajú darčeky, svetlá, hviezdy, piesne. Vníma Vianoce len ako obdobie, keď sa dá najviac zarobiť. Ale na Ježiša nemyslí. ´Prišiel medzi svojich a svoji ho neprijali.´ ´Nebolo preňho miesta v útulku´ ani na Vianoce. Je to bolestné sláviť Vianoce a zároveň vyhnať Novonarodeného. Aspoň my vo všetkých našich domovoch zvestujme Toho, ktorý sa narodil. Oslávme jeho príchod ako nikdy predtým,“ píše sa na lístku, priloženom v balíčku.

K iniciatíve záchrany zmyslu Vianoc sa od roku 1996, keď táto myšlienka vznikla, pripájajú tisíce detí po celom svete. „Aby aspoň vo všetkých našich domoch sa kričalo Kto sa to narodil! Nechajte, nech sa Ježiš narodí medzi vami z vašej lásky,“ vyzvala v deväťdesiatych rokoch Chiara Lubichová deti v Taliansku, v krajine, kde darčeky nosí Babbo Natale, akási alternatíva amerického Santa Clausa.

Tradícia ide ďalej a deti aj dnes vstupujú do nákupných centier, na vianočné trhy alebo len tak na ulicu, aby rozdávali vyhosteného Ježiša tým, ktorí na neho zabudli. Pre samotné deti je to zároveň nezabudnuteľný zážitok. Okrem toho, že na rozdávanie sa pripravujú, Ježiškov vyrábajú a balia, pri rozdávaní prekonávajú svoju hanblivosť, nahlas prvýkrát svedčia o svojej viere.

Pre rodičov týchto detí je dojímavé sledovať, s akou úctou berú do rúk bábätko Ježiša, ako sa modlia za ľudí, ktorú si sošku zoberú domov a ako autenticky potom oslovujú neznámych ľudí.

Deti sa učia aj spracúvať sklamanie z odmietnutia a rešpektovať ľudí, ktorí v Ježiša neveria. Ale to, s akou samozrejmosťou vyslovujú vety ako „Na Vianoce sa narodil Ježiš a mal by sa aj v našom srdci“, pohne uprostred predvianočného zhonu nejedným dospelým.

Vyhostili Ježiša (Posolstvo priložené k soškám Ježiškov)
Blížia sa Vianoce a ulice sa zaplnili svetlami. Nekonečný rad obchodov, ktoré prekypujú tovarom. Naľavo od nášho auta je dlhý rad výkladov, ktoré priťahujú pozornosť. Za sklom výkladu zľahka sneží: je to však len optický klam. Sú tam postavy detí na saniach ťahaných sobmi a kreslené zvieratká Walta Disneyho. A ešte sane a dedo Mráz a mladé jelene, prasiatka, zajačiky, gašparkovia, žaby a červení trpaslíci. Všetko sa lákavo, krásne pohybuje. Oh, tu sú anjelici... Ale akíže anjelici. Sú to víly, aby zdobili zimnú krajinku. Chlapček v sprievode rodičov sa stavia na špičky nôh a očarený všetko pozoruje. Ale moje srdce tomu neverí, ba takmer protestuje: tento bohatý svet si privlastnil Vianoce a všetko, čo k nim patrí, a vyhostil Ježiša. Tento svet miluje poéziu Vianoc, ich atmosféru, priateľstvá, ktoré vyvolávajú darčeky, svetlá, hviezdy, piesne. Vníma Vianoce len ako obdobie, keď sa dá najviac zarobiť. Ale na Ježiša nemyslí. „Prišiel medzi svojich a svoji ho neprijali...“ „Nebolo preňho miesta v útulku...“ ani na Vianoce. Túto noc som nespala. Táto myšlienka mi nedala spať. Keby som sa znova narodila, urobila by som veľa vecí. Keby som nebola založila Máriino dielo, založila by som iné dielo, ktoré by slúžilo Vianociam pre ľudí na zemi. Vytlačila by som najkrajšie pohľadnice na svete. S úctou by som tvarovala rozličné sochy a sošky. Nahrala by som básne aj piesne z dávnych i novších čias, ilustrovala by som knihy pre malých aj veľkých o tomto „tajomstve lásky“, písala by som scenáre filmov a divadelných hier. Neviem, čo všetko by som ešte urobila... Dnes ďakujem Cirkvi, že zachránila obraz Vianoc. Keď som bola pred viacerými rokmi v jednej krajine, kde vládol ateizmus, stretla som kňaza, ktorý vytesával sochy anjelov, aby tak pripomenul ľuďom nebo. Dnes ho lepšie chápem. Chápem, že v praktickom ateizme, ktorý dnes zaplavuje celý svet, treba nebo pripomínať. Je to bolestné sláviť Vianoce a zároveň vyhnať Novonarodeného. Aspoň my vo všetkých našich domovoch zvestujme Toho, ktorý sa narodil. Oslávme jeho príchod ako nikdy predtým. Chiara Lubichová

Foto František Múčka

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo