SaS je loď s vetrom v plachtách, no zároveň so štyrmi dierami v trupe

SaS je loď s vetrom v plachtách, no zároveň so štyrmi dierami v trupe

Predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík na marcovom kongrese SaS v Levoči. Foto – TASR/Oliver Ondráš

Vyvesí Richard Sulík v roku 2018 popri slovenskej aj pirátsku vlajku?

Pre najsilnejšiu opozičnú stranu to nebol zlý rok. Napriek odchodu Jozefa Mihála vo februári a Martina Poliačika v novembri si Sloboda a solidarita udržuje svoje preferencie, ba podľa niektorých prieskumov mierne posilňuje.

Za úspechom krok za krokom

V novembri 2016 agentúra Focus namerala liberálom podporu 12,1 percenta, čo zodpovedalo aj ich volebnému výsledku z marca toho istého roka. V novembri 2017 rovnaká agentúra namerala SaS už 14,2-percentné preferencie.

Ešte pred rokom bola strana Richarda Sulíka tretia v poradí za Smerom a SNS. Zdalo sa, že do súboja o post premiéra vyzve Roberta Fica skôr Andrej Danko ako Richard Sulík. Lenže líder národniarov zažil mimoriadne zlý rok a jeho SNS medzitým padla z druhého na šieste miesto v rebríčku straníckych preferencií.

SaS sa darilo aj inak. Vo voľbách do samospráv vyšších územných celkov získal jej politik Juraj Droba post bratislavského župana a niekoľko ďalších opozičných kandidátov uspelo aj s podporou liberálov. Tým sa trochu podarilo zakryť neuspokojivé rozšírenie štruktúr SaS v regiónoch.

Župné zisky sú pre liberálov a zvyšok opozície veľkou zodpovednosťou, ale tiež šancou. – Totiž ukázať pred voľbami 2020 verejnosti na príklade samosprávnych krajov, že pravica bude vedieť kompetentne spravovať aj štát po skončení éry Roberta Fica...

V každom prípade, liberáli pod vedením Richarda Sulíka pripomínajú plachetnicu, ktorá si vychutnáva dobrý vietor. No starostlivému pozorovateľovi neujde, že v trupe sú praskliny. A čím rýchlejšie bude vďaka dobrému vetru loď uháňať, tým viac môže paradoxne naberať vodu, až sa na prekvapenie mnohých potopí. Núkajú sa štyri potenciálne diery, ktoré si SaS musí ustrážiť.

Po prvé: Vzťahy v strane alebo kto odíde ďalší?

Keď Lucia Nicholsonová v diskusii Denníka N vyhlásila, že by sa svojej prípadnej prezidentskej kandidatúre postavila čelom, zožala zo strany niektorých komentátorov a diskutérov na sociálnych sieťach veľa výsmechu a kritiky. No zarazilo, že ju zahriakol aj jej stranícky kolega Ľubomír Galko, ktorý Nicholsonovej pripomenul, že jej parketou sú vylúčené rómske komunity.

Takáto komunikácia nepôsobí dobre. Zvlášť v strane, ktorú len krátko predtým opustili dve výrazné tváre. Potenciálny volič SaS si potom nevdojak položí otázku: Kto odíde ďalší a prečo sa všetci tí ľudia vlastne neznesú v jednej strane?

Iste, politické strany tvoria ľudia a vzťahy medzi nimi nemusia vždy byť harmonické. No prípadný odchod podpredsedníčky parlamentu by SaS mohol bolieť viac než doterajšie odchody. Nicholsonová totiž získala druhý najvyšší počet preferenčných krúžkov po Sulíkovi. Predbehla dokonca Jozefa Mihála a získala skoro dvojnásobné číslo oproti Martinovi Poliačikovi.

Ak má byť SaS premiérskou stranou, mala by sa personálne stabilizovať (zastaviť odchody) a pôsobiť navonok ako zomknutý tím. V prípade prevzatia moci bude mať dosť problémov s manažovaním vzťahov s ďalšími prípadnými štyrmi-piatimi koaličnými partnermi. S tým súvisí ďalší bod.

Po druhé: Vzťahy s ostatnými opozičnými stranami

Víťazstvo pravice vo voľbách do samosprávnych krajov zapôsobilo tak dobre aj vďaka tomu, že sa jednotlivé strany dokázali dohodnúť na podpore spoločných kandidátov. Lenže už krátko potom začal tento obraz nadobúdať kazy.

Alojz Hlina a Richard Sulík sa stále nedokázali zmieriť. Igor Matovič nenašiel podporu pre tieňovú vládu v SaS, a tak predstavil len vlastných ľudí, čo vyvolalo skôr rozpačité reakcie než všeobecné nadšenie...

Sú to iba maličkosti. Na druhej strane, už teraz sa zdá, že problém do volieb v roku 2020 nemusí byť ani tak, aby pravicové strany získali väčšinu a odstavili Smer. Skutočným problémom bude zostaviť a udržať prípadnú štvor-, päť- či šesťkoalíciu.

Je prirodzené, že politici najsilnejšej opozičnej strany sa dnes sústreďujú predovšetkým na kritiku prešľapov vlády. No rovnaké, ak nie väčšie úsilie by kandidát na budúceho premiéra mal investovať do vytvárania vzťahov s potenciálnymi koaličnými partnermi.

Najväčšou hrozbou pre premiéra Sulíka je, že ho po roku 2020 dobehne karma a na principiálnej neústupčivosti niektorého koaličného partnera padne jeho vláda.

Po tretie: Čo si počať s progresívnou agendou?

„Nevolil som SaS, ale po odchode Martina Poliačika zvažujem, že budem,“ dá sa často čítať na sociálnych sieťach či v diskusiách pod internetovými článkami. Odídený poslanec zosobňuje v očiach časti voličov určitú sociálne liberálnu agendu, ktorú chce reprezentovať Progresívne Slovensko, kam napokon aj prestúpil.

V Liberálnom dome si uvedomujú, že nový politický subjekt by ich mohol obrať o voličov. A prílev nových, sociálne konzervatívnejších, by straty nemusel kompenzovať.

Pred týždňom sa objavila správa, že Natália Blahová preberá v SaS agendu „osobných slobôd“. Strana chce predložiť návrh o registrovaných partnerstvách či otvoriť diskusiu o odluke cirkví od štátu, tiež o eutanázii a pripomienkovať návrh na čiastočné dekriminalizovanie marihuany.

Sú to všetko staré bojiská kultúrnych vojen. Lenže pre tých voličov, ktorým na zmienených témach záleží, môže byť Progresívne Slovensko ich dôveryhodnejším reprezentantom.

SaS sa tak ocitá v nezávideniahodnej situácii. Pôsobiť „progresívnejšie“ ako PS sa jej podariť nemusí. Lenže časť potenciálnych nových voličov pre zmienené agendy nemusí mať nadšenie.

Pritom je tu celý jeden okruh „technolibertariánskych“ tém, ktoré by SaSke svedčili, no nevenuje sa im. Od slobodného internetu cez blockchain až po príliš široké práva duševného vlastníctva. Namiesto ikstej debaty o eutanázii by možno sviežejšie zapôsobilo, keby si Richard Sulík dal pásku cez oko a občas zamával vlajkou tém, ktoré nájdeme v programoch pirátskych strán.    

Po štvrté: Pomalé nahlodávanie imidžu ekonomickej kompetentnosti

„Volil som SaS, lebo mali najlepšie spracovaný program,“ zaznievalo často po vlaňajších parlamentných voľbách. Podľa exit pollu volilo liberálov až 61,5 percenta voličov najmä kvôli ekonomickému programu.

Toto sa pred ďalšími voľbami nemusí opakovať. Napriek tomu, že SaS usilovne predkladá jednu reformu za druhou.  

Programová vlajková loď Richarda Sulíka v podobe odvodového bonusu totiž dostáva zabrať zo strany blogov Mariana Jánoša, ktorý reformu považuje za zle zrátanú a nedomyslenú. Ak by aj SaS nenápadne odvodový bonus vypustila z programu, nič by sa nestalo. Slovenský volič beztak nemá náladu na veľké reformy.

Čas paradigmatických zmien sa zrejme skončil. Vláda, ktorá by prípadne mohla nastúpiť po tej súčasnej v roku 2020, bude skôr robiť parametrické zmeny: tu trochu nižšie dane, hentam trochu pružnejší Zákonník práce. A hlavne: nekradnúť! Na to je hlavná politická objednávka.  

Presadeniu veľkých reforiem ako odvodový bonus bude brániť zrejme už šírka prípadnej novej vládnej koalície. Tie blogy sú pre SaS nepríjemné nie ani tak kvôli tomu, že nahlodávajú odvodový bonus, ale preto, že nahlodávajú imidž ekonomickej kompetentnosti strany.

Táto diera je potenciálne najnebezpečnejšia. A pri ďalších voľbách môže stranu rýchlo poslať ku dnu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo