Zapálim si fajku a čakám na svoje holuby

Zapálim si fajku a čakám na svoje holuby

Rozhovor s bývalým vyšetrovateľom Petrom Vačokom o jeho chovateľskej vášni a o tom, čo je fascinujúce na pretekoch s holubmi.

Keď boli tento rok zrušené Mečiarove amnestie, opäť poskytoval rozhovory novinárom, ktorí sa ho pýtali, či sa páchateľov únosu Michala Kováča mladšieho podarí napokon postaviť pred súd a odsúdiť. Peter Vačok bol v roku 1995 druhým vyšetrovateľom, ktorý sa nezľakol moci a išiel po horúcej stope, až kým Vladimír Mečiar na jednom z mítingov oznámil, že ľudia ako Vačok to už nebudú vyšetrovať a prípadu sa ujmú „Stredoslováci“. 

Peter Vačok odišiel z polície do advokácie a postupne sa začal naplno venovať svojmu holubiarskemu koníčku. Uprostred Bratislavy, neďaleko neslávne známeho komplexu Bonaparte chová športové holuby, ročne sa zúčastňuje na mnohých pretekoch, v najväčšom napätí je v čase, keď jeho holuby letia z Bruselu celých 970 kilometrov. V rozhovore pre Postoj okrem iného hovorí, ako rýchlo letia holuby, ako sa dá s nimi robiť biznis a prečo je jedným z najlepších slovenských holubiarov Číňan.

Ľudia vás z médií poznajú najmä ako odvážneho vyšetrovateľa z kauzy únosu Michala Kováča mladšieho, ktorého vtedajšia moc musela odstaviť. My sa však tentoraz budeme rozprávať o vašej vášni pre športové holuby. Ako ste sa k tomuto hobby dostali?

Vždy som mal vo svojom živote koníčky, ktorými som si vedel prečistiť hlavu. Holuby som choval už ako chlapec na Orave, neskôr, keď prišla rodina, som si dal dlhšiu pauzu, ale zas som bol vášnivý psíčkar, ako chovateľ nemeckých ovčiakov som sa zúčastnil na piatich majstrovstvách sveta, išlo o športové preteky v kategóriách stopy, poslušnosť, obrana.

Aké ste mali najlepšie umiestnenie?

Dvakrát som bol na týchto svetových majstrovstvách najlepšie umiestneným Slovákom. Viedol som dokonca aj Zväz športovej kynológie, no už s ovčiakom nepretekám, nemám na to síl.

So športovými holubmi je to teda oveľa pohodlnejší koníček?

To ani nie, pretože keby som to chcel robiť úplne vrcholovo, tiež by to hltalo veľa času aj energie. Moje výsledky s holubmi nie sú zďaleka také svetové ako pri psoch, ja sa s holubmi vyslovene bavím.

Svojim snaživejším konkurentom z pretekov zo žartu hovorievam, že som väčším chovateľom holubov než oni, lebo kým ja sa teším z doletu, oni sa tešia len z víťazstva. Takto si to zjednodušujem.

Koľko máte vlastne dokopy holubov?

Okolo 170.

170? Treba dodať, že to všetko chováte u seba doma, neďaleko známeho komplexu Bonaparte.

Okolo domu mám totiž viac holubníkov a voliér. Zďaleka nemám len pretekárske holuby, väčšina sú také, ktoré nelietajú, sú vo voliérach, mám tam aj cenné kusy z Belgicka, Holandska aj od našich špičkových chovateľov.

Teda tie držíte vo voliérach, lebo keby ste ich pustili do holubníka, uleteli by vám preč?

Áno, a to by ma dosť mrzelo, mám tam aj holuby, za ktoré som zaplatil vyššiu sumu, takým nedovolím len tak ubziknúť.

Čo znamená „vyššiu sumu“?

To sa ma nepýtajte, jednak sa to nemôže dozvedieť moja manželka, ale najmä, dobrý holubiar nikdy nevyzradí, koľko stoja jeho holuby! (Smiech.)

V poriadku, tak len rámcovo, koľko vyjde holubiara jeden hodnotný holub, bavíme sa o stovkách či tisícoch eur?

Svet sa otvoril aj v oblasti obchodu s holubmi, ktoré sa predávajú prostredníctvom dražieb. Vlani bol jeden špičkový holub z Belgicka v kategórii C, teda súťažiaci na dlhé trate, vydražený za 365-tisíc eur.

To myslíte vážne?

Úplne vážne, ale súčasne dodávam, že to sú už absurdné čiastky, podobne ako keď v umení vznikne nejaká mánia a nejaký obraz sa vydraží za horibilnú sumu.

Vlani bol jeden špičkový holub z Belgicka vydražený za 365-tisíc eur. Zdieľať

Dobré holuby sa však dajú získať za podstatne nižšiu cenu, za niekoľko stovák eur, v prípade niektorých kvalitných chovateľov hovoríme aj o tisíckach eur. U našich chovateľov zoženiete slušné holuby za veľmi nízke sumy, 40 či 50 eur.

 

Prečo chováte tak veľa holubov, ak len menšina z nich sú pretekárske?

Ja im hovorím, že je to moja zoologická záhrada. Samozrejme, ony majú pre mňa aj úžitok, lebo tieto holuby aj odchovávam, ich potomkov premieňam na pretekárske holuby.

Nie je kvôli genetike lepšie odchovávať budúcich pretekárov z holubov-pretekárov?

Ono to nie je zákonitosťou, že výborný pretekársky jedinec vám dodá výborného potomka. Ale je pravdou, že ak sa mi niektoré holuby osvedčia ako pretekári, majú dobrý rodokmeň a páčia sa mi, dám ich do voliér a zaradím ich do chovného tímu.

Aj trendy sú dnes také, že špičkoví chovatelia sa už neorientujú na rasy z určitých holubníkov z vyšľachtených kmeňov, dnes sa do chovu zaraďujú holuby, ktoré už dosiahli v mladšom veku skvelé výsledky.

Koľko z vašich 170 holubov sú pretekári?

35 vdovcov a 35 vdovíc.

Čo to znamená?

Je to pár holubov, ktorý žije istý čas oddelene. Preteká sa buď prirodzenou metódou, to znamená, že holuby počas pretekovej sezóny sú v páre. 

Ale teraz sa preferuje vdovstvo, teda každý žije oddelene a pred pretekmi ich dáme opäť dokopy. Na preteky v krátkych vzdialenostiach vysielam oba holuby, na dlhšiu len jedného.

Prečo?

Lebo má vyššiu motiváciu na rýchlejší let domov, kde ho čaká milovaný druh či družka.

Aké najväčšie súťažné trasy preletia vaše holuby?

Osobne mám najradšej takzvané superdlhé trate, to je kategória 750 kilometrov a viac, samozrejme, sú aj kategórie krátkych, stredných či dlhých letov.

Ak sa chce niekto zo Slovenska a okolitých krajín zúčastniť na superdlhých pretekoch, na to máme súťaž až z Bruselu, kým Západoeurópania, trebárs Holanďania, Belgičania, Nemci, Francúzi či Briti lietavajú superdlhé preteky z Barcelony a iných diaľkových tratí.

Ako to teda funguje? Prídete s holubom do Bruselu...

Nie, ja som pekne doma a čakám, kým mi doletí holub. Sú to vlastne dostihy, len ten holub letí chovateľovi domov. Mám tu pasiu, sedím doma, otvorím si pivko, zapálim si fajku, manželka varí a ja čakám na svoje holuby.

Ale ako sa váš súťažný holub dostane do Belgicka?

Holuby si tu u nás vyzdvihnú prepravcovia, v Bratislave máme modernú klietku, v ktorej sú dva rady košov, do nich sa pozbierajú holuby, a vyrazia do Bruselu.

Mám tu pasiu, sedím doma, otvorím si pivko, zapálim si fajku, manželka varí a ja čakám na svoje holuby. Zdieľať

Ak ich tam vypustia v piatok ráno, viem, že svoje holuby musím čakať buď neskoro večer, alebo na druhý deň, kým priletia domov.

Ako sa im meria čas?

V prvom rade, každý pretekársky holub musí byť registrovaný, na jednej nohe má rodovú obrúčku, kde je štát pôvodu, rok narodenia a jeho rodné číslo, na druhej nohe má čip, takže keď holub doletí, je presne zaznamenaný čas.

Potom zájdem do svojho miestneho klubu, ten náš je v Rusovciach, kde sa to nahrá, cez počítač sa údaje posielajú do centrály, kde sa v priebehu dvoch dní spraví celkové vyhodnotenie pretekov.

Ak tomu správne rozumiem, všetky holuby štartovali z Bruselu, ale každý dolietava k svojmu pánovi, teda do holubníkov, ktoré môžu byť od seba vzdialené desiatky kilometrov, ako sa potom porovnávajú ich časy?

Poradie holubov sa však nerobí z absolútneho času doletu, pretože každý holub prichádza naozaj na iné miesto, ale určuje sa z priemernej rýchlosti jeho letu. Tá sa meria technikou GPS na základe súradníc, jeho rýchlosť sa prepočíta vzhľadom na polohu jeho holubníka.

Takže pokojne môže zvíťaziť holub z holubníka, ktorý letel na vzdialenejšie miesto, ale mal najvyššiu priemernú rýchlosť.

Keď štartujú z Bruselu povedzme bratislavský a košický holub, predpokladám, že ten bratislavský dorazí nielen skôr, ale bude mať vzhľadom na kratšiu preletenú vzdialenosť aj vyššiu priemernú rýchlosť, ako sa to potom môže porovnávať?

Lenže takto sa to neposudzuje, lebo by to bolo naozaj neobjektívne. Ako jeden celok je vyhodnocované západné Slovensko, stredné či východné Slovensko majú svoju tabuľku, rovnako diverzifikované je hodnotenie aj u našich susedov v Rakúsku či Maďarsku.

Koľko trvá, kým doletí pretekár z Bruselu?

Sem ku mne je to z Bruselu presne 972 kilometrov. Sú to veľmi náročné preteky, naposledy prišla do našej bratislavskej oblasti ako prvá jedna holubica o 20.01, druhá o 20.22 hodine, ďalšie vrátane mojich doleteli až nasledujúci deň. To všetko veľmi závisí od prúdenia a sily vetra, celkového počasia.

Sem ku mne je to z Bruselu presne 972 kilometrov. Sú to veľmi náročné preteky, naposledy prišla do našej bratislavskej oblasti ako prvá jedna holubica o 20.01, druhá o 20.22 hodine. Zdieľať

Bývajú aj preteky, najmä tie kratšie, kde holuby dokážu letieť rýchlejšie ako sto kilometrov za hodinu. Tak dokážu predbehnúť aj auto na diaľnici, ale to už musí priať holubovi počasie.

Ale, samozrejme, napriek všetkým neistotám viem odhadnúť, kedy zhruba doletia tie moje holuby, preto čakám na terase a vychutnávam si okamih.

Ako sa taký holub správa po dolete z takejto vzdialenosti, nie je úplne vysilený?

Ak je to kratší pretek, holuby prichádzajú v plnej sile, hneď sa venujú partnerke či partnerovi. Ale pri dlhých pretekoch prichádzajú veľmi vyčerpaní, trvá im aj dve-tri hodiny, kým sa čiastočne zotavia.

Vedci už vedia, ako je možné, že holub vie z tých 900 kilometrov presne trafiť, kde je jeho holubník?

Týmito schopnosťami sa zaoberajú odborníci, napokon, podobne to funguje u sťahovavých vtákov, ktoré vedia preletieť na svoje hniezdiská tisíce kilometrov.

Z dostupnej literatúry je známe, že na orientačnú schopnosť vplýva geopole slnka a našej zeme. Francúzi kedysi testovali holuby tým, že ich vypustili, v danej oblasti rušili geopole a holuby boli zmätené.

Takže na tom niečo bude, z vlastnej skúsenosti viem, že raz, keď naše holuby mali prelietať cez jednu oblasť v Nemecku, tak nás Nemci upozornili, aby sme tam nepúšťali holuby, lebo tam bude zasadnutie NATO a z bezpečnostných dôvodov bude geopole narušené.

Ako pripravujete holuby, aby zvládali dlhé preteky?

Je veľmi dôležité, aby mal pretekársky holub dobrú genetiku, aby bol zdravý a dobre trénovaný. Samozrejme, holubiar musí byť v kontakte s veterinármi, chodiť na rôzne vyšetrenia trebárs trusu, pretože holuby sú náchylné na rôzne choroby.

Nemci nás raz upozornili, aby sme nad jednu oblasť nepúšťali holuby, lebo tam bude zasadnutie NATO a z bezpečnostných dôvodov bude geopole narušené. Zdieľať

Ťažko čakať dobrý výsledok od holuba, ktorý nemá dobrý dýchací či črevný systém. Teda kľúčový je tréning a dobrá strava.

V čom spočíva tréning?

Kvalitní chovatelia počas sezóny vypúšťajú holuby minimálne na hodinu ráno a večer alebo si ich zoberú do auta, idú povedzme 50-60 aj viac kilometrov a odtiaľ ich pustia.

Ja ich chodím púšťať do Kútov či na Moravu, stane sa mi, že idem z Kútov stotridsiatkou po diaľnici a domov prichádzam zároveň so svojimi holubmi.

Takže keby sme ich pustili z Prahy, bezpečne doletia do štyroch až piatich hodín?

Áno, za dobrého počasia by to zvládli.

V akom veku sú holuby v najlepšej kondícii?

Dnes sa preteká s holubmi, ktoré sa vyliahli predchádzajúci rok, ale ročiak je ešte len vo vývoji, nedosahuje optimálne výsledky. Od druhého roku môže už lietať všetko, ale najlepšie holuby sú v treťom-štvrtom roku.

Čo zlé sa môže stať holubovi po ceste?

Tých nástrah je viac, v prvom rade môžu zaútočiť dravé vtáky ako sokol, jastrab, často sa však stane, že holub doletí zranený kvôli drôtom.

Najmä je problém, keď je protivietor, holuby sa v takom prípade snažia letieť nízko, aby kopírovali reliéf krajiny a vtedy často narazia. Občas sa môžu aj vysilením uštvať, najmä sa to deje v prípade mladých, neskúsených holubov, že doletia, sadnú a uhynú. Niekedy vám holub nedoletí a neviete prečo.

Mal som jednu kvalitnú holubicu, nasadil som ju na 750-kilometrovú trať, no neprišla. Ale zhodou okolností som sa dozvedel, čo sa jej stalo, volal mi totiž priateľ veterinár z neďalekého Lozorna, či mám holuba s takým a takým číslom. Hneď som vedel, že je to moja holubica, vraví mi, že ju objavili jeho deti, roztrhali ju dravce. Preletela viac ako 700 km a tesne pred Bratislavou takto skončila.

Čo sa berie vo vašej brandži ako povolené straty, keď povedzme pustíte na takýchto dlhých pretekoch desať holubov?

Osobne mávam 25 percent strát ročne, chovatelia s ucelenejšími tímami holubov majú straty určite o dosť nižšie.

Ochranári majú zrejme voči vášmu športu s holubmi veľké výhrady.

Chápem, že sa to niekomu nepáči, ale selekcia je veľmi potrebná, inak by populácia stagnovala.

Ako sa cíti holubiar, keď príde o svojich pretekárov?

Vo svojom veku som už pomerne odolný... Ale, samozrejme, pokiaľ prídem o veľmi kvalitného holuba, tá strata ma bolí, lebo viem, že to nebola chyba holuba, ale mal problém, ktorý nemohol vyriešiť. Aj to však patrí k športu, i na dostihoch niekedy najlepší kôň spadne a zlomí si nohu.

Hovorili ste, že je to pre vás viac koníček, aký je teda rozdiel medzi vami, ktorý to berie viac ako zábavu, a tými, ktorí chcú v pretekoch vyhrávať?

V našej bratislavskej oblasti je to veľmi náročné. Ak chcete mať maximálny počet bodov za preteky, treba mať viac druhov holubov, lebo iný druh holubov sa nasadzuje na krátkych, šprintérskych pretekoch, iný druh zas na superdlhých trasách.

Na to, aby ste boli dobrý vo všetkých kategóriách, musíte šľachtiť viac typov holubov, na to všetko je potrebné mať veľa času aj priestoru. Ja na to čas nemám, chcem sa orientovať len na superdlhé trate, teda jednu kategóriu.

Tým pádom som vyradený z poradia, v Bratislave je minimálne pätnásť chovateľov, ktorí sa tomu venujú vrcholovo na profesionálnej úrovni.

Na Slovensku máme profesionálov, ktorí sa tým vedia uživiť?

Máme chovateľov, ktorí dosahujú slušné výsledky, ale o slovenské holuby určite nie je taký záujem ako o belgické či holandské, teda u nás nemáme profíkov, ktorí by na tom tak zbohatli.

Takže je to rozdiel oproti svetovej špičke, Belgičania a Holanďania, ktorí sú najlepší, vedia svoje výsledky patrične komerčne využiť, holuby z ich holubníkov sú veľmi cenené, priebežne ich dražia, chovatelia z týchto krajín vedia v jednej dražbe získať z predaja 20 holubov okolo 120-tisíc eur.

Prečo v tom vynikajú práve Belgičania a Holanďania?

Je to vec tradície. Belgicko je krajinou, v ktorej sa začalo s holubmi športovať, stávkovať, veľmi sa to tam rozvinulo a odtiaľ preniklo do ďalších krajín.

O slovenské holuby určite nie je taký záujem ako o belgické či holandské, teda u nás nemáme profíkov, ktorí by na tom tak zbohatli. Zdieľať

Belgičania v tomto spravili revolúciu, predtým sa poštové holuby využívali vo vojenstve, na ochranu miest, v ére pred telegrafiou boli úplne nevyhnutné na rýchle prenášanie informácie, ktovie, koľko vojen holuby vyhrali a ako vôbec ovplyvnili vývoj našej civilizácie. Ale zábavu s holubmi vynašli až Belgičania.

Ako sme teraz na tom my?

U nás aj v mnohých ďalších krajinách je úpadok z hľadiska počtu chovateľov, našu mladú generáciu holubiarstvo ako hobby neláka.

Výnimkou sú Poliaci, kde počet holubiarov stúpa.

Prečo?

Zrejme za socializmu nemali na to peniaze, chov bol vtedy drahý, mali veľmi nízky počet chovateľov. Poliakom sa teraz darí, je u nich rozvinutý farmársky spôsob života, takže mnohí sa popri chove zvierat zabávajú na dedine aj s holubmi.

Je to nákladné hobby?

Dnes je to oveľa lacnejšie než za socializmu. Vtedy bolo veľmi ťažké zohnať krmivo, bolo aj veľmi drahé, zarábalo sa vyše 1 000 korún, no meter jačmeňa stál okolo 200 korún, pšenica a kukurica boli ešte drahšie. Jednoducho chovať okolo 40 holubov bol mimoriadne drahý špás.

V súčasnosti je krmivo veľmi lacné, chovatelia si tak môžu dovoliť podstatne viac holubov, nie je ani problém kupovať pre kvalitnejšie holuby rôzne zmesi z Belgicka, Holandska. Navyše, holub nepotrebuje veľa krmiva, jemu stačí za deň lyžička, viac spotrebuje, len keď kŕmi mladé.

Dokedy vlastne holuby žijú?

Dokážu pretekať do ôsmich rokov, vo výnimočných prípadoch aj dlhšie. Staršie jedince už strácajú rýchlosť, skôr sa presadzujú na dlhších a ťažších pretekoch. Ale chovatelia by vám povedali, že niektoré holuby, najmä samci, vydržia aj do 20 rokov. Holubica žije menej, znáša vajíčka do 12-13 rokov.

Holub vníma aj človeka alebo len svoj rajón, ktorým je holubník?

No, cicavec to práve nie je. Ale sú jedince, s ktorými si ako chovateľ viem vytvoriť niečo ako vzťah, chce to však čas. Dá sa naučiť, aby žral z ruky, vedia tiež rozlíšiť medzi chovateľom a iným človekom.

Poznal som chovateľa, ktorý chodil so svojou holubicou v Bratislave do krčmy, sedela mu na ramene, dal si pivo a išiel domov.

Na koľkých súťažiach sa ročne zúčastníte?

Zhruba na sedemnástich. Keďže sa tie súťaže konajú len počas pár mesiacov, niekedy mám za víkend aj troje preteky.

Spomínali ste preteky z Bruselu, ktoré sú pre slovenských chovateľov tie najvzdialenejšie, na aké preteky ešte chodievajú tunajší pretekári?

Zúčastňujeme sa na pretekoch, ktoré sa štartujú na západ od nás, napríklad jeden z kratších pretekov je z Velkého Meziřičí na Morave, ale aj zo západu Čiech či z Nemecka.

Aké vzťahy sú medzi vami holubiarmi?

Sme zvláštnou komunitou. Na jednej strane sme priatelia a potrebujeme sa, lebo ak si chceme spolu vyvážať holuby na preteky, musíme kooperovať, čím je nás totiž viac, tým máme nižšie náklady. Na druhej strane sme aj konkurentmi. Keď sú preteky, stúpa nervozita, občas prepuknú aj konflikty, to je však súčasť normálneho života.

Ktorý pretekár je u nás najlepší?

Na Slovensku máme 33 oblastí, v ktorých sme ako chovatelia združení, v našej bratislavskej oblasti je najlepší Číňan Ji Jie. Prisťahoval sa sem pred rokmi, už veľmi dobre hovorí po slovensky, je jedinečný v tom, že ešte nikdy v histórii sme nemali chovateľa, ktorý by za taký krátky čas dosiahol podobne skvelé výsledky, čo iní za desaťročia. V jednej kategórii je už aj majstrom Slovenska.

Prečo je práve Číňan taký výnimočný?

V Číne je najväčší počet chovateľov poštových holubov na svete, skupujú holuby za veľké peniaze a je tam veľký rozmach. Ale úspech nášho čínskeho kolegu spočíva v niečom inom. V Holandsku som pred pár rokmi navštevoval špičkových chovateľov, všimol som si, že medzi nimi boli aj holandskí Číňania.

Takže od nich môžu v Európe čerpať skvelé know-how aj ich ďalší krajania. Okrem toho je Ji Jie veľmi pracovitý a ctižiadostivý. Takže mu to vlastne so svojím prístupom ani nemám prečo závidieť. (Úsmev.)

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo