Pomôžte mi, prosím

Pomôžte mi, prosím

Foto: archív Aideen Strandsson

Martin Leidenfrost vycestoval za iránskou kresťankou, ktorej hrozí, že bude zo Švédska odsunutá späť do Iránu. Orbánova vláda jej už ponúkla azyl v Maďarsku.

To, že táto iránska kresťanka má byť odsunutá zo Švédska do Iránu, vyvolalo pozornosť po celom svete. „Humanitárna veľmoc“ Švédsko bola predsa dlho známa najveľkorysejšou azylovou politikou v Európe, vďaka ktorej sa prisťahovali státisíce moslimov, z ktorých mnohí nemohli preukázať žiadne mimoriadne individuálne prenasledovanie vo svojich vlastiach.

A tak vo Švédsku žije 150 000 ľudí, ktorí sa narodili v Sýrii, 135 000 z Iraku a 65 000 zo Somálska.

Keďže „kresťanská vláda“ Maďarska, našej susednej krajiny, sa najnovšie zasadzuje za prenasle­do­vaných kresťanov, reagovala na túto kauzu tak, aby zapôsobila na verejnosť: Orbánova vláda oficiálne ponúkla Aideen Strandssonovej azyl v Maďarsku.

V prvý adventný deň som túto iránsku kresťanku navštívil vo Švédsku. Chcel som sa jej spýtať, prečo neprijala maďarskú ponuku.

Aideen Strandsson žije v ôsmom najväčšom švédskom meste Lin­kö­­ping, so mnou sa však stretáva v Stockholme, na severnom konci linky metra 10. Je to zóna, ktorá je povestná občasnými výtržnosťami. Väčšina obyvateľov pochádza z rohu Afriky a z Blízkeho východu.

Rozprávame sa v modernom kostole Tensta. Patrí do „Ekumenickej cirkvi“ – združenia protestantských slobodných cirkví, ku ktorej sa hlási sotva jeden a pol percenta Švédov. Spiritualita v Tensta je skôr kalvínskeho rázu, ale súčasne ju oživujú aj orientálne spoločenstvá – tento chrám využívajú aj koptskí a sýrski kresťania.

Aideen má 37 rokov, je to pekná žena s blond kučerami, v Iráne hrala vo viacerých filmoch. Je príťažlivo, ale slušne oblečená, má krátku sukňu nad hrubými čiernymi vlnenými pančuchami. Často sa srdcervúco smeje, často sa v jej tvári zračí strach. Jej výraz nikdy nie je neutrálny.

Náhoda to zariadila tak, aby som prišiel nízkonákladovým lietadlom z Maďarska, takže sestre vo viere prinášam niečo z Budapešti: fľašu maďarského červeného vína a malú, údajne ručne namaľovanú ikonu svätého uhorského kráľa Štefana. Chcem jej urobiť radosť, no musím priznať aj to, že som bol zvedavý, ako zareaguje na maďarské darčeky od hosťa.

Jej reakcia vyzerá takto: Víno odloží na stôl s poznámkou, že príležitostne vypije trocha alkoholu. Ikonu však drží dlho vo svojich rukách, pričom mi viackrát ďakuje a rozplýva sa od radosti.
 

 

Aideen túži zostať vo Švédsku, prijala meno Strandsson.

Rozpráva mi o svojej konverzii na kresťanstvo, ktorá sa začala ešte doma v Iráne: Keď v roku 2005 vycestovala do Ameriky, pozrela si tam filmy, ktoré odfiltrováva cenzúra internetu v Iráne. Videla tam napríklad kameňovania žien, a „pochopila som, že nechcem mať nič dočinenia s týmto náboženstvom“.

Jej brat, ktorý sa tiež zaujímal o kresťanstvo, jej z jednej cesty do Arménska priniesol Bibliu v materinskom jazyku farsi. Doma čítavala Bibliu. Zatúžila po omši, obávala sa však možných následkov. Nedeľa je v Iráne pracovným dňom, preto občas poprosila svojho šéfa, aby mohla odísť skôr z práce. Potom sa vkradla v Teheráne do jedného chrámu, aby zažila posledné minúty arménskej omše. Postavila sa dozadu, nerozumela jazyku a z opatrnosti sa s nikým nerozprávala.

Raz sa jej zjavil vo sne Ježiš, „vzal ma za ruku, milujem túto dobrotivosť“. Keď v roku 2014 prišla s trojročnými pracovnými vízami do Švédska, nechala sa pokrstiť. Krst bol verejný, iránske úrady sa teda mohli dozvedieť o jej odpade od islamu. Vo Švédsku požiadala o azyl.

Opisuje razantný krížový výsluch, ktorým ju testovali na švédskom migrač­nom úrade: „Kde sa narodil Kristus? Kde zomrel? Koľko je sviatkov? Keď som si nebola istá, či som bola na omši v sobotu alebo nedeľu, úradníčka zvolala: Ste klamárka!“ Úradníčka spochybnila aj to, že pani Strands­son voľakedy pracovala ako herečka. Po rozhodnutí, že Aideen Strandssonovú treba odsu­núť do Iránu, jej úradníci naháňali strach poznámkou, že teraz je „prípadom pre hraničnú políciu“.

Na rozhovore sa zúčastňuje jeden mladý obor, ktorý podporuje Aideen v boji so švédskymi úradmi. Cai Berger, pastor v kostole Tensta, študoval iránske trestné právo. Hovorí: „Sudcovia disponujú pri odpade od islamu širokým trestným rámcom. Šaría je však veľmi jasná.“ Hovorí o mučení a zneužívaní väznených kresťanov, o jednom kresťanovi, ktorý iránske väzenie po polroku ako „dokonale zmenený človek opustil a potom si vzal život“, existujú aj mimosúdne vraždy konvertitov na kresťanstvo. Berger k tomu dodá: „Zo Švédska odsunuli dokonca aj vysväteného kňaza. Podozrievali ho, že vskutku je stále ešte moslimom!“

Aideen si neveriacky spomína na svoje súdne pojednávanie: „Migračná úradníčka povedala sudcovi: Ona klame, dostane len pol roka väzenia, to je nič.“

Pastor vysvetľuje nepriateľstvo tým, že úradníci v sekulárnom Švédsku „nerozumejú viere“. Aideen je integrovaná, hovorí po švédsky, spieva švédske pesničky v cirkevnom zbore, mala by zamestnanie v Ericssone, do ktorého nemohla nastúpiť pre rozhodnutie o jej odsune, a považuje to za šokujúce a nespravodlivé: „Prijali tak veľa ľudí, len od 2015 do 2016 160 000, často bez akéhokoľvek dôvodu!“

Pýtam sa jej, či považuje Švédsko za kresťanskú krajinu. Vyhýba sa jasnej odpovedi, vraj as­poň švédski kresťania privítajú kresťanku ako ona. Pýtam sa jej, ako odhaduje podiel praktizujúcich kres­ťanov na švédskom obyvateľstve. Odpovedá veľmi optimisticky: „Desať percent.“ Pastor po­vie: „Neprekvapilo by ma, keby to neboli viac ako dve percentá kresťanov, ktorí v nedeľu idú do kostola.“ Obidvaja ma prekvapia tvrdením, že ani s návštevnosťou mešít v Iráne to nie je lepšie. Podľa Aideen mladí moslimovia v Iráne nechodia v piatok do mešity.

Podľa niektorých štúdií neexistuje národ v Európe, ktorý by vykazoval viac tolerancie voči cudzím kultúram, než Švédi. Ako sa dá chápať nepriateľské správanie úradníkov voči Aideen? Ako úrad­níci „nerozumejú viere“, ilustruje pastor ďalšími príkladmi: „To sa ukazuje už v otázkach, ktoré často kladú. Napríklad sa stáva, že sa spýtajú kresťana: A prečo ste sa nestali židom?“

Práve luteránska švédska štátna cirkev má za sebou dlhé dejiny útlaku inovercov. Pastor Berger hovorí: „Kto nechodil do kostola, stratil švédske štátne občianstvo.“ Švédi, ktorí konvertovali do Katolíckej cirkvi, riskovali vyše storočie trest smrti. To bolo pred dva a pol storočiami, podľa pastora je to však dôvodom, prečo to dnes švédsky štát preháňa v inom smere.

Túto zimu Aideen Strandsson vyčká. Svoje odvolanie podala pred polrokom, ešte nedostala žiadnu odpoveď. V krajnom prípade by to potiahla až do Štrasburgu. Ďalšia nepremyslenosť spočíva v tom, že jej domovský štát, ktorý neustále označuje ako „islamský režim“, niekedy neberie späť kresťanských konvertitov.

Prečo potom neprijala hneď ponuku z Maďarska? „Bola som taká vďačná a šťastná, keď som dostala túto SMS. Pomyslela som si, že konečne jestvuje na svete miesto pre mňa.“ Členovia jej rodiny však už žijú dlhšie vo Švédsku, preto by chcela zostať.

Testujem jej znalosť Maďarska. Nikdy tam nebola a ani tam nepôjde, jej papiere sú zabavené. Povie: „Je to veľmi kresťanská krajina. Veľa ľudí chodí do kostola. Vláda to podporuje.“ Meno premiéra síce zabudla, pre ekonomiku je však vraj dobrý. Väčšinu svojich informácií má z jednej reportáže kresťanskej televíznej stanice CBN News, ktorá s ňou urobila interview a potom celý týždeň natáčala v Maďarsku.

Pýtam sa jej, či už počula o Orbánovom pohraničnom plote. „Áno, ale kresťanov púšťa dnu.“ Očakával som, že ma ako Stredoeurópana zavalí otázkami o Maďarsku. Takéto však kladie len pastor Berger.

Pýtam sa jej, prečo si zmenila svoje priezvisko na veľmi švédsky znejúce, ale veľmi zriedkavé „Strandsson“. S utrápeným pohľadom vysvetlí: „Moje priezvisko bolo Mohamedová.“ V tej chvíli sa nezdržím a vybuchnem smiechom.

Potom sa do jej pohľadu opäť vtlačí strach. Svoj Instagram zavrela, tak veľmi jej nadávajú na sociálnych sieťach krajania. Vo Švédsku žije viac ako 70 000 Iráncov, s publicitou rastie aj ohrozenie jej osoby.

Podľa švédskeho práva však publicita súčasne zvyšuje aj šance, že jej odvolanie prejde: švédsky súd musí vziať do úvahy pravdepodobnosť, že islamský režim v Iráne sa dozvie o jej konverzii na kresťanstvo. Preto Aideen chce, aby som o nej napísal. S pochybnosťou v očiach povie: „Verím v zázrak. Verím, že Ježiš mi pomôže.“  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo