TÉMA: Nedbanlivosť o Vianoce

Všetko, čo môžeme mať radi, môžeme rovnako aj nenávidieť. Iste sú aj ľudia, ktorí Vianoce až tak „nemusia“. Nie je pritom také ťažké predstaviť si motívy, ktoré ich k tomuto postoju vedú.

Niektorí neznášajú Vianoce kvôli niečomu, čo sami nazývajú nevkus – no v skutočnosti mienia ľudstvo ako také. Sú aj takí, ktorí zo seba neradi robia hlupákov – totiž sú zvyknutí robiť ich zo seba omnoho serióznejším spôsobom. Ďalší sa zasa nedokážu utíšiť a sadnúť si v pokoji za stôl, nemajú na to jednoducho nervy a tak trochu sa podobajú na amerických zbohatlíkov. Sú to tí, o ktorých Písmo hovorí „niet pokoja pre bezbožných“.

Ďalší zasa neznášajú koledníkov (aj keď naozaj netuším prečo). Sú aj takí, ktorí neznášajú kresťanstvo, pričom svoju nenávisť nazývajú všeobjímajúcou láskou ku všetkým náboženstvám. Iní zasa (v princípe rovnako nekresťansky) neznášajú pohanstvo. Vyrušujú ich pohanské prvky v kresťanskom sviatku. To však znamená, že ich vyrušuje aj to, že kresťanstvo dokázalo uspokojiť odveké túžby ľudstva.

"Aj keby ľudí, ktorí nemajú radi Vianoce, bola väčšina, aj vtedy musíme skonštatovať, že načisto potratili rozum. Lebo Vianoce sú úžasným sviatkom pre každého normálneho človeka – ak takého ešte nájdeme."

Zdieľať

Niektorí ľudia nechcú alebo nemôžu konzumovať moriaka alebo klobásy. Samozrejme, toto je súkromný fyziologický problém a Vianoce môžu napriek tomu naplniť ich duše pokojom. Problém vzniká až vtedy, keď je tento postoj súčasťou ich filozofie. Mám jednoduchý abstraktný postoj k vegetariánom a abstinentom. Rešpektujem ich zvyk ako životosprávu, ale nie ako náboženstvo. Lebo ak niekto v súvislosti s Vianocami abstinuje z prízemných dôvodov, úprimne s ním sympatizujem. Ale ak niekto na Vianoce abstinuje zo vzletných dôvodov, pre mňa je heretik.

Toto sú teda ľudia, ktorí nemajú radi Vianoce. A bezpochyby takých nie je málo. Ale aj keby ich bola väčšina, aj vtedy musíme skonštatovať, že načisto potratili rozum. Lebo Vianoce sú úžasným sviatkom pre každého normálneho človeka – ak takého ešte nájdeme. Čitateľom tohto textu zaiste nemusím pripomínať elementárny filozofický fakt, že pojem normálny nie je totožný s pojmom priemerný. Ak by jestvovali na svete iba štyria ľudia – jeden by mal zlomený nos, druhý vypichnuté oko, tretí by bol plešatý, štvrtý by mal drevenú nohu – rozhodne to nebude mať vplyv na holý fakt, že normálny človek – od ktorého sa všetci z rôznych dôvodov líšia – má dve oči, dve nohy, rastú mu vlasy a nemá zlomený nos. A tak isto je to aj s normálnosťou z hľadiska mentálnej výbavy či morálky.

Ak posadíte vedľa seba štyroch najslávnejších novovekých európskych filozofov, bezpochyby na každom z nich nájdete nejakú malú abnormálnosť. Tým nechcem povedať, že by mal nejaký novoveký filozof zlomený nos, aj keď pokiaľ by mali novovekí ľudia trochu viac odvahy, pomerne rýchlo by mu ho mohli zlomiť. Ale povedzme to takto: vykoľajenosť novovekého filozofa je výlučne mentálna, čiže má takpovediac zlomený duchovný nos. Ak by sa jeho traja kolegovia – filozofi stali predmetom skúmania, vyzeralo by to asi nejako takto:

"Normálny Človek sa skrýva kdesi v podkroví pred rozbesneným davom ľudí (ktorých rozohnené tváre napĺňajú naše ulice) a zabarikádoval sa proti šialenstvu väčšiny. A na Vianoce si vychutnáva slivkový puding."

Zdieľať

Jeden keď sa pozrie na machule na papieri, vždy ho to rozplače. Druhý (prorok vôle k moci) sa bojí králikov. Tretí neustále očakáva príchod deväťhlavej opice. A štvrtý zasa očakáva Supermana. Ale práve preto, že sa tieto formy  blúznenia navzájom líšia, centrálna idea duševného zdravia, od ktorej sa všetci odkláňajú, zostáva nedotknutá. Ten, čo je zaťažený na machule, je úplne zdravý pokiaľ ide o králiky. Ten, kto verí na deväťhlavú opicu nie je až taký blázon, že by veril na Supermana. Aj keby okrem týchto štyroch ľudí nežil na zemeguli nikto iný, stále by tu jestvovala idea Normálneho Človeka, pričom každý z tých štyroch by bol variáciou tejto idey, lepšie povedané jej narušením. Ja si však myslím, že Normálny Človek existuje aj vo fyzickom zmysle. Skrýva sa kdesi v podkroví pred rozbesneným davom ľudí (ktorých rozohnené tváre napĺňajú naše ulice) a zabarikádoval sa proti šialenstvu väčšiny. Teda človek menom Človek žije a kdekoľvek sa nachádza, je v jednote so sebou samým a jeho myseľ je vyvážená ako symfónia. A bez ohľadu na to, kde sa nachádza, na Vianoce si vychutnáva slivkový puding.

Keď sa trochu citlivejší človek prejde po ulici a vidí všetky tie vyzdobené výklady plné tovaru, negustiózne vianočné pozdravy alebo detské hračky – ktoré mohol vymyslieť iba blázon, a ktoré si môže dovoliť kúpiť iba milionár – chápem, že ho to môže trochu nudiť alebo privádzať do rozpakov. Podľa jedného protivianočne ladeného kritika Vianoce udržiavajú pri živote majitelia obchodov, a to na komerčné účely. Nie som si istý, či nenapísal aj to, že obchodníci v podstate vynašli kresťanstvo. Bol by to zaujímavý obraz: tajné konkláve syrárov, hydinárov, predajcov hračiek s cieľom vytvoriť teológiu, ktorá konvertuje celú Európu na podporu predaja tovaru. Odporcovia kresťanstva sú schopní uveriť všetkému okrem kresťanstva. Uveriť, že obchodníci vytvárajú Vianoce je čosi podobné, ako uveriť, že cukrári vyrábajú deti. Alebo že klobučníci zhotovujú ženy.

"Veľkolepé verejné slávenie Vianoc vo forme vtipov, populárnych piesní či obrázkov je ďaleko pod úrovňou toho, čo sa deje v rodinách za dverami našich domov."

Zdieľať

Napriek tomu, ako som už uviedol, chápem, že populárne vianočné prejavy môžu byť pre niekoho nezmyselné a niekedy aj únavné. Najmä vianočné pozdravy zvyknú dosahovať tú najplytkejšiu a najhulvátskejšiu podobu. Ak sa však toto deje, je to preto, lebo vianočnú symboliku sme ponechali automaticky v rukách priekupníkov. Dôvod nespočíva v tom, že sme prehnane „vianoční“, ale v tom, že nie sme dosť „vianoční“. Všetky pekné ľudské zvyky majú jednu spoločnú črtu: ak si ich užívame, vieme v nich nachádzať radosť. To platí dovtedy, kým sa na scéne neobjaví nejaký samoľúby kritik, ktorý navodí prozaický až iritujúci obraz Vianoc. Nie všeobecná dôvera, ale všeobecná skepsa dokáže tento sviatok pre okolie otráviť. Oponenti rituálov hovoria, že Vianoce sú čoraz prázdnejšie a formálnejšie. Sú. Ale nepovedia, prečo je tomu tak. Rituál sa stáva formálnym a prázdnym až vtedy, keď ľudia nie sú dostatočne rituálni.

[...] Pravdou je – a platí to aj v mnohých iných súvislostiach – že verejný život je v skutočnosti stupídnejší než ten súkromný. V tejto krajine je množstvo debatných klubov, v ktorých človek môže počuť omnoho bystrejšie a sugestívnejšie hodnotiace úsudky, než v našom parlamente. Na každej ulici nájdete najmenej dvoch alebo troch ľudí, ktorí svojim deťom dokážu vyrozprávať omnoho zaujímavejšie rozprávky, než sladkasté sentimentálne napodobeniny, ktoré zapĺňajú stránky našich časopisov. Veľkolepé verejné slávenie Vianoc vo forme vtipov, populárnych piesní či obrázkov je ďaleko pod úrovňou toho, čo sa deje v rodinách za dverami našich domov.

Gilbert Keith Chesterton
Autor bol anglický spisovateľ a publicista. Text je krátený, pochádza z angl. originálu The Neglect of Christmas publikovaného v novinách The Illustrated London News, 13. január 1906.

Preložil Marek Hrubčo, predseda Fóra pre kultúru:
"V mene Fóra pre kultúru by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí nám v uplynulom roku pomáhali napĺňať víziu F4C – tvorivo rozvíjať duchovný a kultúrny život spoločenstva. Jedným z našich partnerov je portál postoy.sk, ktorý svojim čitateľom pomáha samostatne myslieť, konfrontovať stanoviská a hlbšie si uvedomovať intelektuálnu silu kresťanského svetonáhľadu. V duchu tohto poslania mi dovoľte prispieť skromným darčekom v podobe prekladu jednej z vianočných esejí z pera 'apoštola zdravého rozumu', G. K. Chestertona. Možno niekomu prinesie radosť :) Nech je pre vás pokoj darom počas Vianoc a požehnaním po celý rok."

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo