KOMENTÁR: O diskreditácii arcibiskupa Bezáka

Od začiatku procesu odvolávania arcibiskupa Bezáka sa Slovenskom šíri množstvo dezinterpretácií, význam tvrdení sa účelovo posúva, od Bezáka sa síce oprávnene očakáva svätosť, od jeho oponentov však už akosi nie.

Cirkevné prostredie má viacero špecifík, ktoré je dobré spomenúť. Na jednej strane má nadprirodzený charakter kvôli Kristovmu prísľubu a pokladu viery, ktorý je potrebné udržiavať a chrániť snáď ako nič iné na svete. Na druhej strane je podobne ako každé iné spoločenstvo tvorené chybujúcimi ľuďmi, vyskytujú sa v ňom všetky hriechy a prehrešky ako všade inde od smilstva, pýchy, cez závisť po korupciu a mnoho iných.

Vážne špecifikum je v kombinácií dvoch predošlých prvkov. Zo spojenia hriechov v Cirkvi a zásadnej potreby chrániť ju môže vyvstať problém, ako s týmito hriechmi zápasiť tak, aby ochrana Cirkvi (nie nutne poklad viery) nebola ohrozená. Následne môže dôjsť k tomu, že sa v takomto prostredí objaví obrovský tlak, aby sa hriechy za žiadnych okolností neprevalili, lebo to na spoločenstvo „vrhne zlé svetlo“. Kvôli takémuto prístupu potom niektorí ľudia používajú rôzne formy kamufláže, ohovárania aj diskreditácie poctivých ľudí v „dobrej viere, že sa tým ochráni celok“ – a na to už oni majú jednoducho „talent“ a rokmi vybudovanú prax.

"Čo je vlastne horšie - že sa o páchaní nemorálností iní dozvedia alebo že sa vôbec páchajú? Neustály strach hlavne z prvej možnosti nie je ani v súlade s predstavou Cirkvi ako domu zo skla, ktorú zdôrazňoval pápež Ján Pavol II."

Zdieľať

Je ilúziou nahovárať si niečo iné. Bol som svedkom, ako v istej cirkevnej inštitúcii človek, ktorý si zodpovedne plnil svoje pracovné úlohy, v istom čase prišiel na korupčné zmluvy odkláňajúce obrovské financie pre vybrané firmy. Po tom, čo na to upozornil vedenie inštitúcie a iné jej vnútorné orgány, bol však v momente prepustený a začala sa voči nemu nechutná diskreditačná kampaň, z ktorej vyšiel ako takmer nesvojprávna osoba. Mnohí sa postavili na jeho stranu, ale zápas vtedy s prispením externých vplyvov prehrali. Nemuselo by to byť hodné pozornosti, ale vtedy podobne ako teraz pri Bezákovi bola jedným z najhlavnejších argumentov svojsky chápaná „ochrana celku“. Podobné veci sa dejú aj vo svetských firmách, v našom cirkevnom prípade sa však dajú popísať aj ako „ochrana“ priamo porušujúca hodnoty tohto spoločenstva. Pretože čo je vlastne horšie - že sa o páchaní nemorálností iní dozvedia alebo že sa vôbec páchajú? Neustály strach hlavne z prvej možnosti nie je ani v súlade s predstavou Cirkvi ako domu zo skla, ktorú zdôrazňoval pápež Ján Pavol II.

Mons. Róbert Bezák nebol vysvätený za biskupa iba z pozície farára v obci Radvaň. Po roku 1989 v Ríme postgraduálne študoval morálnu teológiu, po návrate bol 12 rokov viceprovinciálom rehole redemptoristov na Slovensku, 6 rokov bol predsedom slovenskej Konferencie vyšších rehoľných predstavených, 12 rokov učil morálnu teológiu v Badíne a na Trnavskej univerzite. Aj táto úctyhodná minulosť a dobrá povesť medzi ľuďmi zavážili pri jeho menovaní za trnavského arcibiskupa. A aj preto bolo prekvapenie z jeho odvolania po troch rokoch vo funkcii také veľké.

Pri všetkej úcte k jeho predchodcovi, bolo jasné, že Bezák bol zvolený aj kvôli tomu, aby niektoré veci v Trnave zmenil. To, čo sa po jeho nástupe rozpútalo a vystúpilo na povrch v oných 11 otázkach, nesie klasické znaky účelovej diskreditácie, aká sa deje pri ľuďoch, čo šliapnu na otlaky vplyvným skupinám. Cieľom je masívnou kampaňou zneistiť, vyvolať pochybnosti, ideálne opovrhnutie nad dotyčným človekom, a predovšetkým vyvolať potrebu jeho čo najrýchlejšieho odstránenia z funkcie z dôvodu jeho údajnej absolútnej morálnej a odbornej nespôsobilosti. Ignorovanie minulosti dotyčného, nízkosť formy sťažností či ich úplná nepravdivosť sa za problém nepovažuje, dôležitý je iba cieľ – vniesť pochybnosti a odstrániť z funkcie.

Zdieľať

Keď sa na tie udalosti spätne pozrieme, mnohé z najvážnejších argumentov sťažovateľov už boli vyvrátené. Taliansky novinár Sandro Magister napísal dňa 20.9.2012 v novinách L'espresso článok venujúci sa tomuto prípadu, v ktorom podľa všetkého čerpal z utajenej záverečnej správy apoštolskej vizitácie v Trnave. Nachádzajú sa v ňom obvinenia zo sprenevery 600 tisíc eur či tvrdenie, že Bezákova ekonómka mala v minulosti nehospodárne nakladať s majetkom Banskobystrickej diecézy. Anna Húščavová však obidve obvinenia presvedčivo vyvrátila (veď predsa naopak sa jej mnoho vecí podarilo dať do poriadku) a dokonca aj Banskobystrická diecéza potvrdila, že Húščavová pre ňu nikdy priamo ani nepriamo nepracovala. Iné časti obvinení boli buď absurdne popierajúce slobodu biskupa vybrať si spolupracovníkov podľa vlastného uváženia, alebo boli založené na neurčitých fámach, falošných informáciách či málo dôležitých veciach napr. o obliekaní.

Jedinou vážnou vecou pravdepodobne zostalo plánované vysvätenie dvoch údajne homosexuálnych seminaristov z inej diecézy za diakonov. Aj keby bola táto časť pravdivá, treba povedať, že dotknutí seminaristi podľa publikovaných informácií predsa seminár riadne ukončili, chybovať teda malo do veľkej miery vedenie seminára. A ak by to teda bola oprávnená výčitka, kvôli jednej chybnej vysviacke sa predsa arcibiskupi neodvolávajú z funkcie.

„To, čo sa po Bezákovom nástupe rozpútalo a vystúpilo na povrch v oných 11 otázkach, nesie klasické znaky účelovej diskreditácie, aká sa deje pri ľuďoch, čo šliapnu na otlaky vplyvným skupinám.“

Zdieľať

Podobne aj samotná procedúra odvolania mala vážne trhliny. Diala sa narýchlo a aj viaceré vyhlásenia KBS alebo nunciatúry svedčili o tom, že sa vlastne presne nevie, podľa akého kánonu Kanonického práva bol Bezák odvolaný, aký druh procesu sa s ním viedol a aké presne následky jeho odvolanie nesie. Viac napr. v článku o pripomienkach k odvolávaniu biskupov od amerického cirkevného právnika Edwarda Petersa.

Otcovia biskupi vydali dňa 18.12. stanovisko, kde opätovne vyjadrili rešpekt k rozhodnutiu Svätého Otca. Pridali však k tomu tvrdenie, že arcibiskup Bezák tým, že odmietol prijať výzvu Svätého Otca zrieknuť sa úradu, „porušil prísahu vernosti a poslušnosti voči nemu.“ Peter Ivanický z Univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme dnes v denníku SME vysvetľuje, že takýto výklad nezrieknutia sa je nesprávny, pretože výzva odstúpiť neponúka podľa Kanonického práva povinnosť, ale stále iba možnosť k uposlúchnutiu, a teda pri negatívnom rozhodnutí sa prísaha neporušuje. Ak by sme pritom zašli do histórie, precedens neuposlúchnutia takejto výzvy Svätej Stolice už na Slovensku nájdeme – u spišského biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý sa tým odmietol podvoliť nátlaku komunistickej moci. Vatikán mu vtedy dal za pravdu a dnes je za boj proti komunizmu vysoko cenený.

Katolícka cirkev mnohé zo svojich rozhodnutí spätne prehodnocuje a prípadné omyly napráva. Treba sa modliť, aby sa to aj v tomto prípade zúčastneným stranám pri zachovaní dôstojnosti podarilo.  

Lukáš Obšitník

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo