K VECI: Pomáhajte z priateľstva, nie rovnostárskej povinnosti

V liturgii na túto tretiu adventnú nedeľu počúvame slová Jána Krstiteľa. Pred dvetisíc rokmi za ním prišli zástupy a pýtali sa: „čo máme robiť?“ Odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“

Zvyčajne nerobíme ani toto úplné minimum. V tejto chvíli je však pre nás v západnej civilizácii podstatné, že Ján tu neobhajuje prerozdeľovanie, kde tretia strana, ako napríklad vláda, arbitrárne rozhodne, koľko kto môže mať a koľko mu zoberie – a čo zoberie, potom použije na to, aby si kúpila hlasy.

Pomôcť kvôli priateľstvu

Ján nebol poslom náboženského teizmu, ktorý nachádzame v modernom whigovskom ekonomickom individualizme a ktorý je aj jadrom ideológií prerozdeľovania. Takýto individualizmus znamená, že, ako to vyjadril historik Glenn W. Olsen v Obrate k transcendencii, „s Lockeom zmizol ‚priateľ,‘ ako ho chápala tradičná spoločnosť... a začal sa vzostup nedefinovaného a abstraktného rovnostárstva, ktoré sa vždy vnímalo ako niečo povrchné, na úkor konkrétnych foriem priateľstva, ktoré ako hlboké skutočnosti odnepamäti definovali konkrétne vidiecke a susedské spoločnosti.“

V ostrom kontraste k tomuto stavu Jánovo posolstvo pokánia malo viesť ľudí, aby sa podelili s tým, čo majú, z priateľstva. S príchodom Krista by sa to dalo vyjadriť ako láska, nie cit, ale konanie pre dobro druhého. Jánovo kázanie tým však nebolo zrušené.

"Nedefinované a abstraktné rovnostárstvo sa vždy vnímalo ako niečo povrchné, na úkor konkrétnych foriem priateľstva, ktoré odnepamäti definovali vidiecke a susedské spoločnosti.“
Glen Olsen

Zdieľať

Ján neohlasoval Boha mimo dejín (teizmus), ale Boha, ktorý je skrze svojho Pomazaného prítomný v našich dejinách a „bude vás krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno.“ Inými slovami, bude súdiť dejiny. Ján chápal ľudské dejiny ako Božie javisko, kde Boh bude súdiť všetko, čo stvoril.

Takéto dejiny predpokladajú sviatostný svet – ktorý je všeobsiahlejší než technologický svet, v ktorom sme ustajnení – pretože „všetky stvorenia rozprávajú o Bohu a stoja voči nemu v asymetrickom vzťahu, ktorým stvorenia majú účasť na asymetrických, ale vzájomných vzťahoch osôb Trojice.“ (Olsen)

Každý jednotlivec a celé dejiny budú súdené podľa toho, ako ľudia konali v zmysle tejto sviatostnej povahy reality okolo nás: „čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.“ (Mt 25,40). „Mne“ samozrejme znamená Ježišovi Kristovi.

Čo máme robiť?

Potom sa ho pýtali mýtnici: „čo máme robiť?“ Ján odpovedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Ich otázka súvisela s tým, že sa k nemu prichádzali pokrstiť. Jánov krst bol krstom pokánia a spravodlivé a zodpovedné vyberanie daní by bolo znakom, že mýtnici naozaj robia pokánie.

Nemali vyberať viac, než im určili. Fakt, že spoločnosť bola peňažná, neznamenal príležitosť pre korupciu. (V protiklade k tomu sme sa nedávno dozvedeli, že tisícky zamestnancov vo Washingtone D.C. bolo prichytených, ako zároveň poberajú mzdu aj podporu v nezamestnanosti.)

Z iného pohľadu vyberači daní rešpektovali ľudí, od ktorých vyberali dane. Podporovali integritu spoločnosti, pretože ľudská spoločnosť bola a je viac než len zdroj príjmov pre úrady. Skladá sa z ľudských bytostí so všemožnými sociálnymi vzťahmi, pričom niektoré produkujú príjem.

Po tretie sa prišli dať pokrstiť vojaci. Pýtali sa ho: „a čo máme robiť my?“ Ján odpovedal: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“

Vojaci nosili zbrane a boli cvičení v ich používaní, aby boli silou, s ktorou treba počítať. Armáda bola osobitným prvkom spoločnosti, ktorý keď fungoval správne, umožňoval ostatným v diferencovanom spoločenskom poriadku sa v pokoji zúčastňovať na spoločenskom živote.

Rovnostárstvo proti prirodzenosti

„Tradičné priateľstvo nebolo založené na rovnosti, ale na komplementarite, na vhodnosti pre spoločnosť s prirodzenými rozdielmi."
Glen Olsen

Zdieľať

Diferencovanú spoločnosť, ktorá je v pozadí Jánových odpovedí, zdôrazňujem preto, že žijeme v takej spoločnosti, ktorá len vágne súvisí s jeho kázaním. S Lockeom a jeho „hľadaním občianskej spoločnosti odlišnej od Cirkvi a ‚iracionálnych‘ zväzkov tradičnej rodiny a priateľov“ sme sa vyvinuli v zbierku monád, ktoré je potrebné prinútiť, aby boli v určitom usporiadanom telese.

Preto podľa Glena Olsena „tradičné priateľstvo, ktorého jednou formou by mohlo byť manželstvo, nebolo založené na rovnosti, ale na komplementarite, na vhodnosti pre spoločnosť s prirodzenými rozdielmi, na spôsoboch, akými si prirodzené rozdiely vynucujú a podporujú spoluprácu v spoločnosti. Odrazu sa začalo tvrdiť, všetci sú rovní, všetci sú zameniteľní.“

Akonáhle prijmeme vládu, ktorá pristupuje k ľudským skutočnostiam s hrubým rovnostárstvom, miesto aby k nim pristupovala spôsobom, ako ich stvoril Boh, budeme žať dôsledky. Lebo keď poprieme Boha a jeho zjavenie seba samého vo stvorení a v jeho Synovi, poprieme rozmanitý poriadok ľudskej spoločnosti.

Je to niečo, nad čím sa uprostred našich adventných pobožností určite oplatí zamyslieť.

Bevil Bramwell
Autor je kňaz, člen rádu Oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie, učí teológiu na Catholic Distance University. Titul PhD. získal na Boston College a pracuje v oblasti ekleziológie.

Pôvodný text: What Should We Do?, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo