Pokľaknúť pred Schäublem nestačilo

Pokľaknúť pred Schäublem nestačilo

Stretnutie ministrov financií Európskej únie 7. decembra 2015. Peter Kažimír rád vyhľadáva možnosť rozprávať sa s najmocnejším ministrom eurozóny, nemeckým ministrom financií Woflgangom Schäublem. Foto – Profimedia.sk

Východná časť Únie dostáva jednu nakladačku za druhou, v prípade Kažimíra sa ale sťažovať nemôže.

Slovenský minister financií Peter Kažimír neuspel vo svojej kandidatúre na post šéfa ministrov financií eurozóny, teda eurogrupy. Ide o neformálnu, no veľmi vplyvnú pozíciu, ktorej váha sa stále zvyšuje a prekoná aj viacero európskych komisárov.

Víťazom sa stal Portugalčan Mário Centeno, kandidát socialistov a nepriamo aj ľudovcov, ktorý získal suverénnu podporu. Po tom, ako Slovensko nezískalo liekovú agentúru, ide o druhú prehru v krátkom čase pre Slovensko a piatu pre východnú časť Únie. Problém pritom nie je len v samotnej prehre, ale najmä v tom, aká suverénna bola. Žiadna „tesnotka“, žiadna „skoro remíza“.

Ťažko sa namieta proti tomu, že išlo o ďalší prejav druhostupňového vnímania zo strany západu. Ale v prípade Petra Kažimíra sa potvrdilo aj to, že východná Európa neponúka dostatočné formáty, aby mohla vinu zvaľovať len na diskrimináciu.

Výsledky - nevýsledky

Kandidatúra ministra financií Petra Kažimíra bola presne taká zvláštna, ako je jeho ministerské fungovanie. Kandidoval síce gurážou, ale improvizovane, spoliehajúc sa viac na krytie svojím mentorom ako na vlastné posolstvo.

Kažimír si na ministerstve financií odskákal všeličo. Keď za prvej vlády Roberta Fica robil štátneho tajomníka Jánovi Počiatkovi, prežil si desaťpercentné rasty ekonomiky aj následnú recesiu. Verejné financie vtedy spolu riadili tak, že aj nečakaný a bezprecedentný hospodársky rast sa len málo odrazil na zlepšovaní výsledkov hospodárenia krajiny. Keď potom prišla recesia, deficit sa vymkol spod kontroly úplne a boj s ním trvá doteraz.

Neskôr, keď už sa stal ministrom v druhej Ficovej vláde, fungoval na princípe odsúvania cieľov, ktoré si sám stanovil. A to napriek tomu, že verejné financie sa spravidla vyvíjali lepšie, ako boli odhady. Napríklad pre budúci rok platí, že hoci oproti pôvodným návrhom sa odhad príjmov zvýšil skoro o dve miliardy eur, keďže sa predpokladá vyšší rast ekonomiky, zároveň sa zvýšil aj odhad deficitu o štvrť miliardy eur.

 

Tento rok skončí Slovensko v tej horšej časti EÚ, rozpočtový prebytok dosiahne až tretina členov EÚ. Prameň: Európska komisia, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

 

Peter Kažimír nie je žiadny rozpočtový jastrab, naopak. Napriek tomu, že často dostane peniaze navyše, rozpočet spravidla končí horšie, ako sám plánoval.

U ministrov financií nejde o ojedinelú prax, no Slovensko oproti pelotónu spomaľuje. Dnes patrí medzi najproblematickejšie krajiny z pohľadu výsledkov hospodárenia vlády.

Euromarketing, aj to len taký nijaký

Kažimírov prístup je v mnohom pokrytecký.

V období po finančnej kríze, keď sever Európy potreboval zatlačiť na juh, vzal na seba úlohu zlého policajta, lepšie povedané, policajta za Nemecko. Vo svojich prejavoch často hovoril o nezodpovednej politike Grécka, neraz veľmi agresívne, čím plnil podpornú úlohu pre nemeckú tvrdú taktiku. Svojou trochou pomáhal vzbudiť dojem, že nemecký tlak na Grécko nie je len boj mocného so slabším, ale že ide o postoj väčšieho počtu krajín vrátane malého Slovenska.

Na oplátku za to dostal dôveru nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho. A to až takú, že ten ho nedávno nechal predstaviť vizionársky scenár jadra eurozóny o tom, ako má spoločný európsky projekt postupovať. Vo svojej reči o budúcnosti EÚ, respektíve eurozóny, hovoril o päťbodovej cestovnej mape, ktorou by sa mala eurozóna uberať.

Slovenský minister financií bol prvý politik eurozóny, ktorý tieto návrhy vniesol do politickej debaty. Alebo, lepšie povedané, ktorý bol vybraný, aby ich priniesol do verejnej debaty.

No výsledok nedávnych nemeckých volieb, ktoré Schäubleho vyniesli z kresla ministra financií, bol škrtom aj pre Kažimíra. Ten už v mentálnom móde, že si za dlhoročnú podporu tvrdšej línie voči juhu vyberie od Schäbleho dividendu vo forme eurofunkcie.

No Schäuble je už preč a jastrabí euromarketing Petra Kažimíra z neho rockera pred ostatnými ministrami nerobí. Na rozdiel od Portugalčana, ktorý má ekonómiu vyštudovanú na vrcholovej úrovni, má skúsenosti s centrálnym bankovníctvom, no hlavne, stelesňuje príbeh južanskej krajiny, ktorá sa z problémov a z krachovej situácie dostala naspäť do štandardu. Vo veľkosti deficitu je na tom už lepšie ako Slovensko.

A keďže najbližšie roky bude treba riešiť najmä politicky citlivý problém s talianskym dlhom, Južan s takýmto príbehom sa zíde najlepšie.

Hoci nemecký minister financií Kažimírovo túlenie sa akceptoval, dokonca ho použil vo svoj prospech, obraz nášho ministra financií v Bruseli je komplikovanejší. Keď ho podľa tamojších zákulisných poznámok opisoval magazín Politico, hovoril o ňom ako o nervóznom a nevypočítateľnom človeku.

Že sa Peter Kažimír nestal šéfom eurogrupy, nie je žiadna hanba, no ani to nie je nespravodlivosť. No ak Slovensko a východná Európa chceli zatlačiť na staré jadro a poukázať na to, že nás stále neberú dosť vážne, tak jeho kandidatúra na to nestačí.

Pretože v jeho životopise nie je nič, čo by ukazovalo na to, že ide o formát, ktorý by nemal byť odmietaný.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo