Svetová medicínska asociácia revidovala Hippokratovu prísahu

Svetová medicínska asociácia revidovala Hippokratovu prísahu

Ilustračné foto: flickr.com/Phalinn Ooi

Dochádza k postupnému oslabovaniu hodnoty ľudského života?

Svetová medicínska asociácia schválila moderného nástupcu Hippokratovej prísahy. Ide o prvú revíziu za posledných 10 rokov a reflektuje zmenu v atmosfére lekárskej etiky.

Súčasné vyhlásenie je stále ušľachtilým pokusom o potvrdenie toho, že lekári majú povinnosti voči svojim pacientom a voči spoločnosti. Nie sú len podnikatelia usilujúci sa o maximalizáciu zisku so skúsenosťami v oblasti ľudskej fyziológie.

Pôvodná Ženevská deklarácia vznikla v roku 1948 v reakcii na zradu medicínskej profesie zo strany mnohých špičkových nemeckých lekárov počas druhej svetovej vojny. Zdieľať

Naliehavosť, ktorú lekári pociťovali tesne po skončení druhej svetovej vojny v roku 1948, sa však oslabila. Pred a počas vojny viacero špičkových nemeckých lekárov zradilo svoju profesiu, keď experimentovalo s väzňami v koncentračných táboroch a zneužívalo ich bezmocnosť k ďalšiemu vedeckému bádaniu (často predstieranému). Niektorí sa podieľali na nedobrovoľných eutanáziách, iní na masových vraždách. Medzi povojnové súdne procesy s nacistami patril aj jeden s 23 lekármi. Sedem z nich bolo obesených. Medicínske zverstvá páchali aj japonskí lekári.

Osobný záväzok nepoškodiť pacientom bol teda naozaj vážnou vecou. Nebezpečenstvo, že sa medicína stane nepriateľom ľudstva namiesto toho, aby mu slúžila, sa však už v roku 2017 zrejme nepovažuje za tak naliehavé. Zmeny v kódexe sa v uplynulých 70 rokoch prijímali postupne (bolo celkovo šesť revízií) a posledná verzia kódexu s tohtoročnými zmenami odráža oproti roku 1948 byrokratickejší a právnickejší pohľad na medicínu.

Po prvé: „Ženevské vyhlásenie“ už nie je pomenované ako „prísaha“, ale ako „sľub“. Prísaha je slávnostným vyhlásením a často si berie za svedka Boha. Svetová medicínska asociácia to v čoraz viac sekularizovanej spoločnosti zjavne vníma tak, že aj jemné odvolanie sa na Boha a na Bohom dané zákony je anachronizmus.

Rovnako to platí aj pri prirodzenom zákone. Vo verzii z roku 1948 sa lekári zaviazali, že „ani pri hrozbách nepoužijem svoje medicínske znalosti proti zákonom ľudskosti“. „Zákony ľudskosti“ boli nahradené „ľudskými právami a občianskymi slobodami“. Inými slovami, myšlienka vrodeného povedomia o dobre a zle bola nahradená pozitívnym zákonom. Prinajmenšom to znamená, že dobro a zlo v niektorých prípadoch definuje vláda.

„Zákony ľudskosti“ boli vo verzii 2017 nahradené „ľudskými právami a občianskymi slobodami“. Prinajmenšom to znamená, že dobro a zlo v niektorých prípadoch definuje vláda. Zdieľať

Najvýraznejšou zmenou je, že sa implicitne umožňuje potrat. V roku 1948 lekári vyhlásili, že „budem prechovávať najvyššiu úctu k ľudskému životu od momentu počatia“. Inými slovami: takmer univerzálny zákaz potratov plne podporovala medicínska profesia. V roku 2017 je to rozriedené do podoby „budem prechovávať najvyššiu úctu k ľudskému životu“. Keďže niektorí etici tvrdia, že embryo je síce život, ale nie ľudský život, ide o únikovú cestu pre potrat.

Existuje tlak voči Svetovej medicínskej asociácii, aby zmenila aj svoju pozíciu v otázkach súvisiacich s koncom života. Hoci sa v súčasnosti zdá, že je rozhodne proti, pri dnešnom tempe sa to môže zmeniť. Budú lekári raz sľubovať, že budú „zachovávať najvyššiu úctu k slobodne zvolenému autonómnemu ľudskému životu“?

Ďalšou dôležitou zmenou je dôraz na autonómiu pacienta. Do verzie 2017 bola vložená klauzula, ktorá hovorí: „Budem rešpektovať autonómiu a dôstojnosť svojho pacienta.“ Hoci to znie vznešene, priorita autonómie je zlovestná. Znamená to, že lekár musí urobiť všetko, o čo pacient požiada – či už ide o vykonanie potratu, poskytnutie zmeny pohlavia pre dospievajúcich, či pomoc k spáchaniu samovraždy?

Neobvyklý nový dodatok žiada lekárov, aby sa starali o vlastné zdravie: „Budem dbať o svoje vlastné zdravie, dobrý stav a schopnosti, aby som mohol poskytovať starostlivosť najvyššej úrovne.“ Pravdepodobne to má vylúčiť lekárov, ktorých vek predstihol ich medicínske znalosti. No tiež to naznačuje menší dôraz na medicínu ako na bratstvo či združenie pripravené zdieľať svoje poznatky. Verzia z roku 1948 vyhlásila, že „moji kolegovia budú mojimi bratmi“. Platí to stále aj v roku 2017? Aké dôsledky bude mať, ak lekári opustia vnímanie profesie ako stavu?

Súčasnú Ženevskú deklaráciu používajú lekári na celom svete. V mnohých krajinách je v skutočnosti súčasťou profesionálneho medicínskeho kódexu a v niektorých je právne záväzná. Iné krajiny ju nepoužívajú vôbec alebo si ju upravili. Revidovaný sľub sa možno stane globálnym etickým kódexom pre všetkých lekárov. Prezident Svetovej medicínskej asociácie dr. Yoshitake Yokokura z Japonska povedal:

„Život dnešných lekárov je úplne iný, ako bol v roku 1948, keď sa prijala pôvodná Ženevská deklarácia. Odvtedy sa Deklarácia stala základným dokumentom lekárskej etiky a modernou verziou 2500-ročnej Hippokratovej prísahy. Dúfame, že Deklaráciu, ktorú sme dnes schválili, budú používať všetci lekári na celom svete, aby sa posilnilo odhodlanie profesie udržiavať najvyšší štandard zdravotnej starostlivosti o pacientov.“

Ženevská deklarácia neotvára brány pre utilitaristický pohľad na zdravotnú starostlivosť. Ale v niektorých kľúčových bodoch je veľmi nejasná. Zdieľať

Ako si môžete prečítať nižšie, Ženevská deklarácia neotvára brány pre utilitaristický pohľad na zdravotnú starostlivosť. Ale v niektorých kľúčových bodoch, hlavne tých, ktoré sa týkajú hodnoty ľudského života, je veľmi nejasná.

Kompletný text verzie z roku 2017:

Ako člen lekárskej profesie:
SLÁVNOSTNE SĽUBUJEM, že svoj život venujem službe ľudstvu;
ZDRAVIE A DOBRÝ STAV MOJICH PACIENTOV budú mojim prvoradým záujmom;
BUDEM REŠPEKTOVAŤ autonómiu a dôstojnosť svojich pacientov;
BUDEM PRECHOVÁVAŤ najvyššiu úctu k ľudskému životu;
NEDOVOLÍM zohľadňovanie veku, choroby alebo zdravotného postihnutia, viery, etnického pôvodu, pohlavia, národnosti, politickej príslušnosti, rasy, sexuálnej orientácie, spoločenského postavenia alebo akéhokoľvek iného faktoru, ktorý by zasahoval do mojej povinnosti voči môjmu pacientovi;
BUDEM REŠPEKTOVAŤ tajomstvá, ktoré mi budú zverené, aj po pacientovej smrti;
svoju profesiu BUDEM VYKONÁVAŤ svedomite, dôstojne a v súlade s dobrou lekárskou praxou;
BUDEM PODPOROVAŤ čestné a ušľachtilé tradície medicínskej profesie;
svojim učiteľom, kolegom a študentom BUDEM PREJAVOVAŤ úctu a vďačnosť, ktorá im prináleží;
svoje lekárske znalosti BUDEM ŠÍRIŤ pre dobro pacienta a na zlepšenie zdravotnej starostlivosti;
BUDEM DBAŤ o svoje vlastné zdravie, dobrý stav a schopnosti, aby som mohol poskytovať starostlivosť najvyššej úrovne;
NEPOUŽIJEM svoje lekárske znalosti na porušovanie ľudských práv a občianskych slobôd, dokonca ani pri hrozbách;
TOTO SĽUBUJEM slávnostne, slobodne a na svoju česť.

Michael Cook
Autor je bioetik a šéfredaktor austrálskeho magazínu Mercatornet.

Pôvodný text: World Medical Association updates Hippocratic Oath. Uverejnené so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo