Dráma, v ktorej doba vidí komédiu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dráma, v ktorej doba vidí komédiu

Foto: squarethefilm.com

Ako súvisí ohrozenie umenia s ohrozením spoločnosti.

Podarilo sa to Shakespearovi v Coriolanovi, pre tradične založeného človeka je to dráma, pre liberálneho demokrata komédia alebo fraška. Podobne je to s filmom Rubena Östlunda Štvorec. Shakespeare svoju hru považoval za drámu, Östlund (alebo distribútor) film volajú súčasne komédiou aj drámou. Štvorec sa venuje obzvlášť ťažkej téme hraníc súčasného umenia, a to zdarne, tento rok získal Zlatú palmu v Cannes.

Ústrednou postavou je Christian (menom, nie identitou), asi 40-ročný riaditeľ švédskeho múzea moderného umenia. Manažér, empatický, citlivý, vždy dobre oblečený, rozvedený s usporiadanou výmenou detí s manželkou, škandinávska idylka. To ak ste ten liberálny divák. Ak nie, vidíte oportúnneho sebca, ktorý vie, čo chcú počuť ľudia, prispôsobí sa tomu ako všetkým konvenciám svojej bubliny.

Keďže vedie múzeum moderného umenia, očakáva sa niečo iné, nekonvenčné. Kde-tu stačia rétorické triky, o zvyšok sa majú postarať umelci, ktorým dáva v múzeu priestor, a najmä marketéri, ktorí na to dokážu upozorniť.

Film má tri úrovne, prvá je osobná a intímna: vzťah s vlastnými deťmi, ktoré nevychováva, kontakt s chlapcom, ktorého z nedostatku odvahy anonymne obviní z krádeže a ktorý sa neodbytne domáha ospravedlnenia, ktoré mu náš manažér nie je schopný dať, vzťah s podivnou Američankou, vlastne len jedna zahanbujúca noc so zahanbujúcim sexom a ponižujúcou hádkou po ňom.

Vzťah druhý, profesný. Vždy uhladený, usmiaty, spokojný. Ale aj bez vízie, líderšipu, záujmu. Bez odvahy a zodpovednosti. Keď ho okradnú, nevie sa k problému postaviť priamo, snaží sa využiť podriadených, skryť sa, aspoň za požičanú bundu. Má totiž postavenie. Christian si veľmi nevšíma ľudí okolo, nepozná meno mladšej kolegyne, a keď občas potrebuje pomoc, ani jemu nemá kto pomôcť, vtedy si všimne nejakého bezdomovca.

Tretí vzťah, k spoločnosti. Čistá ľahostajnosť a nevšímavosť. Múzeum sa mu vymkne z rúk, pre jeho nezodpovednosť. Prvý škandál vyvolá prezentácia výstavy so štvorcom (vysvetlenie nižšie), ktorý má byť obrazom nastolenia tolerancie a rovnosti, ale keďže prezentáciu majú na starosti dvaja provokatéri a nihilisti, dosiahnu presný opak. Keď divák vidí ich detskú radosť z virálneho úspechu provokatívneho videa, niekde v pozadí počuje Bakunina, ktorý považoval ducha deštrukcie za rovnako silného ako ducha tvorby. Video vyvolá pohoršenie, Christian je v šoku, zastáva sa ich – sú predsa nekonvenční, sloboda musí zniesť aj provokáciu, aj ich kritizuje – podľa toho, v akom prostredí je, napokon je nútený rezignovať na svoj post a odstúpiť.

Ešte silnejšia scéna je s Jegorom, performerom, ktorý vystúpi na galavečere múzea, samá smotánka, spoločenská elita, sponzori. Jegor má byť za divocha, má to byť provokácia. Odhalený divoch si najskôr vyhliadne jedného umelca, dotýka sa ho, provokuje, až ho vyženie zo sály. Umelec mu nemôže čeliť, sám vyznáva pravidlá tejto hry. Potom si vyhliadne ženu, najskôr sa správa ako Tarzan, ona prosí o pomoc, nemá jej kto pomôcť. Až keď sa z Tarzana stane Kerčak, schmatne ju za vlasy a ťahá po zemi, postaví sa jeden starší gentleman a zasiahne. Pridajú sa ďalší.

Je to ústredný moment filmu, opakuje sa ešte pri scéne – diskusii so súčasným umelcom, v skutočnosti tárajom a provokatérom, na ktorého divák v strednom veku pokrikuje z hľadiska obscénnosti. Je chorý, upozorní jeho manželka aj lekár, treba ho tolerovať, a preto celá komunita toleruje „divocha“, ktorý znemožňuje diskusiu (aj keď by, pravda, za nič nestála).

Tarzan a Kerčak s ruským menom Jegor má tiež upozorniť na dôsledky provokácie, ak ju tolerujeme v extrémnej podobe, rezignujeme na spoločnosť, na civilizačné normy. A tí, ktorí volajú o pomoc, zostávajú sami. Dlho to nie je o násilí, ale k násiliu to speje. Proti najslabším, ako vo väzení alebo v džungli. A keď muži zbijú v sále divocha Jegora, všetci cítime, že spoločnosť sa musí vidieť brániť, pravidlami aj silou.

„Štvorec je slobodná zóna, v ktorej vládnu starostlivosť o druhých a dôvera. Tu máme všetci rovnaké práva i povinnosti.“ Tak znie citát spojený s hlavným umeleckým predmetom filmu. Vysvieteným štvorcom 4 x 4 metre, umiestneným pred múzeom, s pokračujúcou inštaláciou v múzeu.

Štvorec má byť priestorom rovnosti a tolerancie. Má upozorniť, že vonku, za jeho čiarami to neplatí. Christian o tom dokáže napohľad teoretizujúco, ale v skutočnosti veľmi banálne rečniť, ale nedokáže podľa toho žiť. Vidia to jeho deti, vidí to chudobnejší chlapec krivo obvinený z krádeže, vidí to Christian sám. Svedomím ulice sú bezdomovci, svedomím rodiny opustené deti.

Je to sto rokov, čo Kazimir Malevič namaľoval svoj Čierny štvorec, po ňom Červený a napokon Biely štvorec na bielom pozadí. Nedávno sme ich mohli vidieť vo Viedni. Malevičov suprematizmus chcel zachrániť svet, jeho estetika, ale aj uvažovanie ďaleko predišlo švédskych umelcov z filmu. Malevič svoje štvorce namaľoval ešte predtým, ako podporil boľševickú revolúciu. Už vtedy ale vyvolali reakciu, jeden petrohradský kritik mu napísal: „To, čo máme pred sebou, už nie je futurizmus, ale nová ikona štvorca. Všetko, čo sme považovali za sväté a posvätené, všetko, čo sme milovali a čo bolo dôvodom k životu, zmizlo.“

Bola to doba, keď sa idea pokroku pyšne postavila nad všetky ostatné, Malevič to vyjadril až kruto presne: „Moja filozofia znie: zničiť každých päťdesiat rokov staré mestá a dediny, vykázať prírodu z hraníc umenia, zrušiť v umení lásku a úprimnosť, ale v žiadnom prípade nevysušovať živý prameň človeka (vojnu).“

Malevič, pôvodom Poliak z Kyjeva, váhu svojich slov neskôr sám pochopil. Obrazy, kde nedokázal maľovať ľuďom tváre, to kričali za neho.

Kam sme sa odvtedy posunuli?

Súčasné umenie je z veľkej časti komerčná hra, film Štvorec poukazuje na nezodpovednosť a nepravdivosť, ktorými je súčasná umelecká scéna presiaknutá. Boli časy, keď umelec cítil drámu doby. Keď ju prežíval. Film Rubena Östlunda ukazuje prstom na tých umelcov a inštitúcie, ktoré s tým stratili kontakt.

Foto: squarethefilm.com

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo