Čomu je lojálny Marek Maďarič

Čomu je lojálny Marek Maďarič

Foto: Martin Baumann/TASR

Sebe alebo strane?

Smer zažíva s revoltou ministra Maďariča nové veci. Ešte počas župných volieb, keď proti podpredsedovi a županovi Blanárovi kandidoval aj bývalý poslanec Smeru Martvoň, ktorý ho všemožne znemožňoval, mnohí v strane krútili hlavami. Stále to však bola taká flašíkovčina, protivné bzučanie, ale o výsledku rozhodlo niečo iné.

To, že sa ozval proti Ficovi Maďarič, je iná vec. Smer sa začína podobať na iné strany, už to nie je namazaný valec, ktorý funguje, už to škrípe. Nikto sa doteraz nepostavil proti Ficovi tak ako Maďarič.

Bohumil Hanzel bol radový poslanec, ktorý dlho pred sporom s Ficom hlasoval za zákony Zajacovej zdravotnej reformy, Beňová bola po mocenskom odstavení Flašíka na okraji, Boris Zala bol od začiatku do konca len ozdoba. Nevinná, nevplyvná.

Maďarič bol pre Fica tým, čo Mikloš pre Dzurindu, Mikloško pre Čarnogurského. Navzájom sa potrebovali, vedeli strane vtlačiť niečo, čo pre Kaliňáka, Pašku a ostatných obchodníkov nikdy nebola téma.

Dnes je po tom. Od momentu, keď Maďarič začal trvať na svojom slove a Fico trvať na Kaliňákovi, znie otázka inak: Komu je Marek Maďarič lojálny? Sebe, myšlienke alebo strane?

Ukázal už všetky polohy. Keď krátko pred pádom režimu vstúpil do komunistickej strany, bol lojálny najmä sebe. Strane už vtedy neveril nikto, tí, čo tam vtedy chceli vstúpiť, boli osobitou kategóriou ľudí. (Mimochodom, dnes nám vládnu.) Ale vstúpiť do strany medzi umelcami, ako to urobil Maďarič, to chcelo o stupeň väčšiu vieru ako na právnickej fakulte či v nejakom podniku.

Keď bol v konflikte s Paškom, bol lojálny strane, pri viacerých konfliktoch, keď ho podporil Fico a podržal ho ako podpredsedu, bol lojálny myšlienke strany.

Teraz je všetko otvorené.

Otvoril to sám Maďarič, keď prelomil doterajšie tabu, a ide do sporu odhodlanejšie ako doteraz. Ak odíde aj z ministerstva, len to potvrdí.

Otázka znie: robí to kvôli sebe alebo kvôli strane?

V strane má najbližšie k národno-konzervatívnemu krídlu, ku Kysučanom. Mimo strany má najbližšie vzťahy s liberálmi. V tom je rozpor, sú to dva vektory. S liberálmi je to hra na budúcnosť Marka Maďariča, s národným krídlom na stranu, aj keď menšiu a oslabenú. (A po rokoch aj demokratickú.)

Aby toho nebolo dosť, je tu ešte jeden paradox. Smer je personálne tak prázdny, že Maďariča nemá kto nahradiť. A s prípadným koncom Kaliňáka môže jeho váha len rásť. Lenže bez osobností sú aj liberáli, aj oni túžobne čakajú na niekoho, koho pozná krajina.

Mám rád túto fázu politiky, odhaľuje sa v nej totiž esenciálna podstata politiky: vždy rozhoduje charakter.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo