Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
28. novembec 2017

Zásnuby princa Harryho s Meghan Markle naznačujú dilemu britskej monarchie

Reflektovať dobu a nasledovať poddaných alebo zostať nadčasovou skalou v príboji?
Zásnuby princa Harryho s Meghan Markle naznačujú dilemu britskej monarchie

Princ Harry a jeho snúbenica Meghan Markle. Foto: TASR/AP

Britský spisovateľ C. S. Lewis v roku 1943 napísal, že kde sa ľuďom neumožní vzdávať úctu kráľovi, tam budú uctievať celebrity, ako sú milionári, športovci či filmové hviezdy. No čo ak sa členovia kráľovskej rodiny sami stanú len ďalšími celebritami?

Bola to iná doba, keď Lewis písal esej, z ktorej pochádzajú aj vyššie zmienené slová. Zúrila druhá svetová vojna. Súčasná britská panovníčka bola vtedy len 17-ročnou princeznou. Jej otec Juraj VI. sa v roku 1936 stal kráľom, lebo jeho starší brat Eduard VIII. spôsobil úmyslom zosobášiť sa s dvakrát rozvedenou Američankou Wallis Simpson ústavnú krízu a napokon abdikoval.

Mnohí v Spojenom kráľovstve si na túto udalosť spomenuli teraz, keď 33-ročný princ Harry oznámil svoje zásnuby s rozvedenou 36-ročnou americkou herečkou Meghan Markle. Hoci z minulosti môžu ešte vyskočiť všelijakí kostlivci, to jej predchádzajúce manželstvo nikto príliš neriešil ako nejakú vážnu prekážku.

V každom prípade, princ Harry je až piaty v poradí nástupníctva na trón. Nech by si vybral za manželku kohokoľvek, nepochybne by sa to posudzovalo menej prísne než pri štyroch osobách, ktoré sú pred ním (dve z toho sú ešte malé deti).

V Anglicku a Walese končí štatisticky 42 percent manželstiev rozvodom. Anglikánska cirkev od roku 2002 umožňuje cirkevný sobáš aj rozvedeným. A po všetkých bolestných škandáloch v kráľovskej rodine vrátane tých okolo Charlesa a Diany by sa princovi Harrymu sotva odvážil niekto poradiť čokoľvek iné, než vziať si kohokoľvek, po kom jeho srdce túži.     

Meghan mediálny imidž rodiny vylepší

C. S. Lewis v skutočnosti podcenil, ako môže monarchia v modernom mediálnom veku samu seba udržiavať, ba posilňovať tým, že si prepožičiava niečo z lesku oných všednejších celebrít, napríklad filmových hviezd. Denník The Daily Telegraph už napísal, že Meghan Markle netreba porovnávať s Wallis Simpson, ale skôr s americkou herečkou a monackou kňažnou Grace Kelly.

Z krátko- a strednodobého hľadiska je svadba Harryho a Meghan pre imidž kráľovskej rodiny prínosom. V prvom rade, ide o krásnu ženu s iskrou v očiach a očarujúcim úsmevom.

Pri sledovaní videa, v ktorom Harry a Meghan hovoria o svojej láske, bežný Brit zabudne na všetky tie nepríjemnosti, spojené s vyjednávaním o brexite či búrlivou domácou politikou. A je to tak správne, lebo konštitučná monarchia potrebuje vedieť ľudí nadchnúť a okúzliť, ak už pretrváva len z ich milosti. A Meghan okúzľujúca je.

Takisto neprekáža, že je herečka. Kravaťáci, seriál z právnického prostredia, ktorý Meghan preslávil, je vcelku inteligentnou televíznou zábavou. Už Ronald Reagan hovoril, že skúsenosť s herectvom je vo verejnom živote veľkou výhodou. Platí to ešte viac pre konštitučnú monarchiu, kde je dôležité hrať bezchybne svoju ceremoniálnu rolu. Meghan zvládala televízne úlohy, zvládne aj rolu členky kráľovskej rodiny.

Inzercia

Svojím pôvodom (je dcérou bieleho otca a čiernej matky) opäť mediálny imidž monarchie posilní. Kráľovská rodina akoby vďaka tomu reflektovala meniace sa zloženie britského obyvateľstva a môže na seba lepšie viazať aj priazeň tých poddaných, ktorí majú mimoeurópsky pôvod.

No odkiaľ prišla, je možno ešte dôležitejšie. Bulvárny, ale vplyvný denník Daily Mail vykresľuje život Meghan Markle ako príbeh sociálneho vzostupu „z ošúchaného prenájmu v Los Angeles, kde vyrastala, do kráľovského paláca“.

Monarchia, najaristokratickejšia inštitúcia, aká existuje, sa tak v britskom prípade stáva takmer podprahovým symbolom meritokracie, prinajmenšom tej vzťahovej: Hocikomu, nielen členom formálnej šľachty, sa môže pošťastiť, že sa doňho zamiluje princ alebo princezná a stane sa prostredníctvom sobáša členom kráľovskej rodiny...

Koľko modernizácie znesie britská monarchia?

Kritici britskej monarchie do nej roky búšili, že kráľovská rodina je nudná, odťažitá, prehnane pompézna, upätá a celkovo prekonaná. Niektorých zástancov monarchie to viedlo k volaniu po jej „modernizácii“, „priblíženiu sa ľuďom“ a podobne. Meghan Markle im zapadne do tohto konceptu.

No objavujú sa tiež hlasy, že monarchia čerpá svoju silu v skutočnosti práve z tých prvkov, ktoré jej kritici vyčítajú. Napríklad Freddy Gray v konzervatívnom britskom týždenníku The Spectator kritizuje celebritizáciu monarchie, ktorá sa začala už pred pár desaťročiami.

Ostatne, aká je výhoda konštitučnej monarchie, kombinovanej s parlamentnou demokraciou? Napríklad, že reprezentatívnu funkciu hlavy štátu vykonáva osoba, ktorá je na to priamo od detstva školená a celý život sa v tom cvičí; je nad každodennou straníckou politikou; predstavuje kontinuitu s minulosťou v kontraste k cyklicky sa meniacim voleným premiérom; a v krajnom prípade môže byť dodatočnou poistkou voči nastoleniu diktatúry. 

V každom prípade, táto tradičná rola konštitučného panovníka si vyžaduje určitý odstup – jednak od rôznych módnych vĺn, ale tiež od prostredia celebrít. Rovnako si žiada sebakontrolu, ktorá na niekoho môže pôsobiť ako upätosť...

Alžbeta II., ktorá má už 91 rokov a vládne dlhšie než svojho času kráľovná Viktória, je ešte zo starej školy. No ak má britská monarchia prežiť aj jej nástupcov, mala by nájsť správnu rovnováhu medzi tým, čo meniť, a tým, čo by malo zostať nadčasové.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame