K VECI: Diskusia o manželstve homosexuálov vo Francúzsku

V týchto dňoch sa vo Francúzsku veľa hovorí o manželstve homosexuálov. Znamená to, že sa utvára skutočná diskusia? Ani náhodou. Kritici vládneho zákona o „manželstve pre všetkých“ prichádzajú so všemožnými dobrými dôvodmi, prečo ho zamietnuť, a nik neodpovedá.

Vládni ministri hovoria, že každému radi umožnia vyjadriť svoje stanovisko. No obhajcovia rodín s dvomi otcami a dvomi mamami sa jednoducho neobťažujú na argumenty odpovedať. Zjavne veria, že netreba zdôvodňovať právo, ktoré je zrejmé samo osebe. Treba ho uznať, povedia, nie o ňom diskutovať.

Právo zjednodušených ideálov

Preto sa nepostavil žiaden funkcionár či obhajca zákona, aby komentoval rozsiahlu kampaň, ktorú proti nemu rozpútali kardináli, biskupi, imámovia, rabíni, ako aj nenáboženskí jednotlivci a organizácie. Médiá vo všeobecnosti považujú takúto racionálnu analýzu za príliš komplikovanú. Nemožno ju redukovať na palcové titulky. Verejnosť by sa nudila.

"Skutočná diskusia? Ani náhodou. Kritici vládneho zákona o 'manželstve pre všetkých' prichádzajú so všemožnými dobrými dôvodmi, prečo ho zamietnuť, a nik neodpovedá."

Zdieľať

Naopak názor, že každý by mal byť schopný uzavrieť manželstvo s kýmkoľvek, sa zakladá na príliš zjednodušených ideáloch, ktoré každý čestný človek údajne okamžite pochopí a uzná. Vyhýbanie sa skutočnému dialógu sa po prvé zakladá na princípe, že akákoľvek forma diskriminácie je zlá. Odopierať gayom a lesbám možnosť uzavrieť manželstvo, ak sa naň cítia, potom hraničí s odmietaním uznať ich za ľudské bytosti. Preto je to morálne neakceptovateľné, určitá forma „homofóbie,“ ktorá bola vyhlásená za odporný zločin, pred ktorým sú dnes varované už aj batoľatá v škôlkach.

Argumentuje sa tiež, že niektoré štáty v USA a v Európe už otvorili manželstvo pre gayov a lesby a že Francúzsko to musí dobehnúť, aby zostalo medzi najvyspelejšími krajinami sveta. (Samozrejme, my musíme príkladne niesť vlajku rovnosti a spravodlivosti.)

Ďalšia výhovorka, keď sa odmieta vážne sa zaoberať týmito námietkami, je, že manželstvo homosexuálov bolo súčasťou volebného programu Françoisa Hollandea. Keďže bol zvolený za prezidenta, záver je, že väčšina túto ideu schválila a že je nedemokratické teraz proti nej vystupovať.

Masy proti socialistom

Oponenti (a zvlášť katolíci) teraz začínajú organizovať masové demonštrácie. Keďže sa ukázalo, že racionálna diskusia je nemožná, utvára sa ďalšia forma nepriameho odporu. Politický tlak ľudových más je označený za neprirodzený, keďže kráčať po bulvároch a vykrikovať heslá prináleží pokrokovým silám a obhajcom utláčaných, nie konzervatívcom a reakcionárom.

Pravda, všetko je to veľmi paradoxné. Bolo by dosť nezvyčajné, keby ľavicová vláda musela ustúpiť demonštrantom, ktorí vyjdú pokojne protestovať do ulíc. Existuje však precedens. V roku 1984 bol iný socialistický prezident, ktorý sa tiež volal François (Mitterand), po miliónovej demonštrácii v Paríži nútený odvolať svojho premiéra i celý kabinet a upustiť od plánu svojej strany znárodniť všetky súkromné školy, ktoré sú väčšinou katolícke.

"Politický tlak ľudových más je označený za neprirodzený, keďže kráčať po bulvároch a vykrikovať heslá prináleží pokrokovým silám a obhajcom utláčaných, nie konzervatívcom a reakcionárom."

Zdieľať

Vôbec nie je isté, že Hollande bude úspešnejší než Mitterand. Svoj prísľub zlegalizovať „zabíjanie z milosti“ už odročil – oficiálne vysvetlenie je, že chce dať rade expertov čas, aby preskúmala záležitosť do hĺbky a napísala komplexnú vedeckú správu, s ktorej závermi sa nik neodváži nesúhlasiť.

Podporovatelia eutanázie sú zjavne trpezlivejší než zástancovia manželstva homosexuálov. Slepé odhodlanie týchto zástancov je ďalší paradox. V čase, keď manželstvo už nie je veľmi populárne a chlapci a dievčatá sa sobášia neskôr alebo vôbec, dokonca aj keď majú deti, a oveľa častejšie sa rozvádzajú, je iróniou vidieť, ako si avantgarda nárokuje právo využívať výhody takejto staromódnej inštitúcie.

Navyše ľavica nie je jednomyseľná, dokonca ani skupiny gayov a lesieb. Tradiční bisexuálni a transsexuálni spojenci majú zjavne iné priority, a tak sa LGBT loby rozpadá. Pritom socialistické šíky, ktoré majú aj vyššie priority vo svojej agende, sú zmätené a rozdelené. A aby sme boli úprimní, niekoľko hlasov v prospech práv homosexuálov sa nechalo počuť aj v opozičnej gaulistickej strane.

Viera v "pokrok" a strach, že nebudeme "in"

Zdá sa, že malá „osvietená“ elita presvedčila seba samu (a pár politikov, ktorí by sa hanbili zostať pozadu), že zväzky osôb rovnakého pohlavia sú nevyhnutným ďalším krokom v modernizácii spoločenského života a v raste občianskych slobôd, logickým pokračovaním všeobecného volebného práva, zrušenia otroctva, odsúdenia rasizmu a sexizmu, rozvodu a antikoncepcie.

Keďže je toto presvedčenie zakorenené v iluzórnej viere v „Pokrok,“ nepripúšťa odôvodnené námietky a uchyľuje sa ku karikatúram a protirečivým argumentom, aby sa presadilo bez toho, že by niekedy milostivo odhalilo svoje skutočné motivácie či preskúmalo pravdepodobné dôsledky.

"Rovnosť neznamená, že mužov a ženy možno zameniť. Nádej a viera v lepšiu budúcnosť nemôže spočívať v tom, že manželstvo zbavíme významu, ale že stavíme na rozum."

Zdieľať

V tomto prípade sa na presadenie názoru, že homosexualita je „normálna,“ využíva strach, že nebudeme „v kurze.“ Posledným cieľom, ktorý však nemožno povedať nahlas, je oslabiť inštinktívny odpor najmä u dospievajúcich. Vyhliadka, aké budú ďalšie kroky, vyvoláva nielen nevoľnosť, ale rovno strach. Francúzsky básnik Paul Valéry raz poznamenal, že civilizácie môžu zomrieť. Môžu aj spáchať samovraždu.

Otázkou teraz je, ako dlho ľudia vydržia, že nimi manipulujú šialenci vydávajúci sa za ľudomilov, ktorí sa k nim správajú ako k hlupákom. Nie je pravda, že François Hollande vyhral posledné prezidentské voľby, lebo sľúbil legalizáciu zväzkov rovnakého pohlavia. Francúzi iba ak (a navyše tesne) odmietli existujúcu garnitúru. Rovnosť neznamená, že mužov a ženy možno zameniť. Nádej a viera, že budúcnosť môže byť lepšia, nemôže spočívať v tom, že manželstvo zbavíme významu, ale že stavíme na rozum.

Predstavitelia francúzskej Cirkvi splnili svoju povinnosť, keď poukázali na predvídateľné katastrofálne dôsledky legalizácie manželstiev homosexuálov. Teraz je rad na ľuďoch, aby túto vec dokončili a na politickej scéne jasne povedali, že Francúzsko ani svet takýto „pokrok“ určite nepotrebujú.

Jean Duchesne
Autor nový prispievateľ do The Catholic Thing je spisovateľ a emeritný profesor angličtiny na Condorcetovom kolégiu v Paríži. Od roku 1981 slúži ako osobný poradca parížskych arcibiskupov a v súčasnosti je generálnym tajomníkom Francúzskej katolíckej akadémie a viceprezidentom Pozorovateľne pre vieru a kultúru založenej francúzskymi biskupmi.

Pôvodný text: The French Debate on Gay Marriage, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, ISIFA (Giraud Flore).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo