NÁZOR FRANTIŠKA MIKLOŠKA: Prípad arcibiskupa Bezáka

Rok 2012 sa blíži pomaly ku koncu. Zažili sme v ňom udalosť, ktorá zasiahla celú katolícku cirkev na Slovensku i slovenskú spoločnosť. 2. júla bol z funkcie trnavského arcibiskupa odvolaný Róbert Bezák. Na vecné a historické zhodnotenie je zrejme, ešte potrebný čas. Ale pozrime sa na niektoré otázky, ktoré z tejto udalosti povstali.

V prvom rade, je to obvinenie na adresu arcibiskupa Bezáka, že zverejnením správy, že má byť odvolaný, mal porušiť pápežské tajomstvo, a vlastne tým zneužil moc a postavenie, ktoré ešte v ten deň, 1. júla na nedeľnej sv. omši posledný krát mal. Ponajprv, nešlo o žiadne pápežské tajomstvo. Bol to list, podpísaný vatikánskym nunciom na Slovensku, bez akéhokoľvek špeciálneho označenia. Ak v tomto prípade arcibiskup Bezák porušil nejaké zvyklosti, tak na to je obyčajná odpoveď: Každý má právo brániť svoju česť a povesť. Ak v niečom, tak v tomto prípade platí: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu“ (Mk 2,27). A rovnako má každý právo sa ho zastať a vysloviť svoj názor, keď je presvedčený o jeho nevine.

"Róbert Bezák mal dobrú povesť. Preto sa má každý právo opýtať: prečo bol bez udania dôvodu odvolaný? Opýtala sa na to Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, opýtali sa na to veriaci i neveriaci ľudia."

Zdieľať

Po druhé, v živote cirkvi hrá povesť človeka obrovskú rolu. Vieme, že keď sa cirkev pripravuje vyhlásiť za blahoslaveného alebo svätého nejakého človeka, skúma práve, akú mal povesť tento človek v miestnej cirkvi a spoločnosti, kde žil. Poznáme mnohé pasáže z Písma sv., kde Ježiš pranieruje zlú povesť človeka, napr. o bratskom napomenutí : „...A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik...“ (Mt 18,15-18). Ale rovnako to je, ak mal niekto dobrú povesť. Nikto nehovorí, že arcibiskup Bezák nemal aj chyby. Ale on mal vo svojej reholi, rovnako medzi veriacimi i neveriacimi na Slovensku dobrú povesť. Preto sa má každý právo, pred vedením miestnej i všeobecnej cirkvi, opýtať: prečo bol bez udania dôvodu odvolaný? Opýtala sa na to Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, opýtali sa na to veriaci i neveriaci ľudia.

V listoch nuncia Mons. Maria Giordanu arcibiskupovi Bezákovi z júna 2012 sa o dôvodoch Sv. Otca pre Bezákovo odvolanie spomínajú výsledky Apoštolskej vizitácie na trnavskom arcibiskupstve v januári 2012 a písomná výpoveď arcibiskupa Bezáka ohľadne problémov v Trnave. V liste samotného Sv. Otca arcibiskupovi Stanislavovi Zvolenskému v novembri 2012 sa ako o dôvodoch odvolania arcibiskupa Bezáka hovorí o obnovení účinnej kolegiality medzi biskupmi a usporiadaného pastoračného riadenia v trnavskej arcidiecéze. Je nebezpečné narúšať hierarchický model cirkvi, kde závažné rozhodnutia sa konajú v mene Sv. Otca, ale práve právo klásť otázky môže zabraňovať prípadnému zneužívaniu tejto moci v cirkvi.

"Ľudia v cirkvi sa dopúšťali príkoria a zneužívali svoju moc, možno najviac voči svojim vlastným členom. V takýchto situáciách má každý právo sa dovolávať pravdy."

Zdieľať

V liste Apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Maria Giordanu arcibiskupovi Bezákovi z 26. júna 2012 stojí napísané: „Svätý Otec, ...sa rozhodol pre dobro Cirkvi požiadať Vašu Exelenciu o odstúpenie z pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy. Preto, na základe rozhodnutia Najvyššieho Veľkňaza, Vaša Excelencia je vyzvaná k písomnému predloženiu svojho odstúpenia, a k zverejneniu zrieknutia sa môže dôjsť nanajvýš za týždeň, počnúc týmto stretnutím s dnešným dátumom, 26. júna 2012. Taktiež Vás informujem, že po zverejnení zrieknutia sa úradu, ako emeritný arcibiskup budete musieť sídliť mimo územia Trnavskej arcidiecézy a budete sa musieť zdržať používania masmédií v súvislosti s Vaším prípadom.“ Je to reč moci, ktorá doťahuje veci až do konca. Keby nemala cirkev moc, neobstála by v dejinách v mnohých dramatických situáciách. Ale, ako mi nedávno povedal jeden priateľ, ak sa pápež Ján Pavol II. na prvú pôstnu nedeľu v roku 2000 ospravedlnil a odprosil za mnohé  chyby, príkoria a zneužitie moci, ktorých sa cirkev v jej dejinách dopustila, nebolo to asi prázdne gesto. Cirkev robila a aj robí mnohé chyby a keby bola len ľudskou inštitúciou, už dávno by neexistovala. Ľudia v cirkvi sa dopúšťali príkoria a zneužívali svoju moc, možno najviac voči svojim vlastným členom. V takýchto situáciách má každý právo sa dovolávať pravdy.

Zdieľať

Klement XIV. v roku 1773 zrušil rehoľu jezuitov. Páter Lorenzo Ricci, posledný generálny predstavený starej Spoločnosti, vo svojom poslednom liste jezuitom napísal: „Sme celkom opustení a pozbavení akejkoľvek ľudskej opory; našou jedinou pomocou je Boh.“ Páter generál považoval za neuveriteľné, aby sa Kristov zástupca vzdal bez vyšetrovania a súdu rehole, ktorá sa tak zaslúžila o Svätú stolicu a cirkev. A predsa sa tak stalo: pápež Klement XIV. (1769-1774) administratívnym zásahom zrušil Spoločnosť Ježišovu. Päť dní pred svojou smrťou, uväznený spolu so svojimi asistentmi v Anjelskom hrade, prečítal páter generál pred prítomnými duchovnými a strážcami svoje vyhlásenie, v ktorom prehlasuje, že Spoločnosť Ježišova nedala nijaký dôvod a podnet na svoje zrušenie a on nedal žiadny dôvod a príčinu k svojmu uväzneniu. Na záver prosí a zaprisaháva, aby sa toto jeho vyhlásenie a osvedčenie zverejnilo v celom svete. Prosí a zaprisaháva  „v mene všetkých požiadaviek ľudskosti, spravodlivosti a kresťanskej lásky...“ (Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku 1561-1988, Zostavili Emil Krapka SJ, Vojtech Mikula SJ, Cambridge, Ontario, Dobrá  kniha 1990, str. 276 a 281.) Išiel vtedy páter generál a jezuiti proti pápežovi a cirkvi?

"Chceme byť verní cirkvi, chceme byť verní nástupcom sv. Petra. Nemáme kam odísť. Ale chceme, aby naša viera v hierarchickom a bratskom spoločenstve cirkvi bola zrelá, osobná a slobodná."

Zdieľať

Prípad odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka otvoril v našej slovenskej cirkvi, ale rovnako vo všeobecnej cirkvi nejaký problém, ktorý nevieme ešte celkom pomenovať. V časoch komunizmu, ale rovnako v prvých rokoch slobody sa nám postavenie cirkvi vo svete javilo, ako cirkev oproti jej nepriateľovi, ktorý ide proti nej.  Najprv proti komunizmu, potom proti mravnému relativizmu, podporovanému politikmi, médiami a podobne. Dnes vidíme, že popri týchto líniách, zrejme vždy prebiehal a i dnes prebieha rovnako zápas o pravú, vnútornú podobu  Kristovej cirkvi. Takéto je postavenie všetkých údov cirkvi na čele s pápežom a biskupmi vo svete. V niečom cirkev asi aj dnes dozrela pre vnútornú zmenu. Spontánna reakcia a odozva veriacich ľudí nedávno na Slovensku, ale i vo svete pri niektorých problémoch, tomu nasvedčuje. Hľadanie tejto podoby môže byť sprevádzané neistotou i rôznymi polemikami, v ktorých môžu zaznievať slová ako: nedisciplinovanosť, smerovanie proti pápežovi, ale rovnako skostnatelosť a zneužívanie moci v cirkvi. Nedávno mi povedal jeden mladý rehoľník, že ak chceme byť svedkami pred svetom, ako nás k tomu vyzýval už pápež Pavol VI., nebude asi stačiť už len znalosť a dodržiavanie katechizmu. Charizmu každému veriacemu, kňazovi i biskupovi by mal, podľa neho, prinášať osobný príbeh s Kristom. Chceme byť verní cirkvi, chceme byť verní nástupcom sv. Petra, z ktorých ten dnešný má meno Benedikt XVI. Nemáme kam odísť. Ale chceme, aby naša viera v hierarchickom a bratskom spoločenstve cirkvi bola zrelá, osobná a slobodná.

František Mikloško
Autor bol kresťanským disidentom, prvým ponovembrovým predsedom SNR a dlhoročným poslancom NR SR.

Foto: Anton Kulan, photo.t2.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo