Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
02. novembec 2006

Najchudobnejšia krajina

Zabudnime na chvíľu na Afriku, na západ slnka nad savanou, na rituálne obrady bubnujúcich domorodcov. Zatiaľčo v Afrike nie sú misionári len šíriteľmi Božieho slova, ale aj vôbec prvými sprostredkovateľmi výdobytkov západnej civilizácie, v prípade východnej Ázie je situácia odlišná. Pozrime sa na ...

Zabudnime na chvíľu na Afriku, na západ slnka nad savanou, na rituálne obrady bubnujúcich domorodcov. Zatiaľčo v Afrike nie sú misionári len šíriteľmi Božieho slova, ale aj vôbec prvými sprostredkovateľmi výdobytkov západnej civilizácie, v prípade východnej Ázie je situácia odlišná. Pozrime sa na ňu spolu s donom Václavom Klementom SDB, regionálnym radcom Hlavnej rady pre východnú Áziu a Oceániu, ktorý nedávno navštívil farnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave na Miletičovej ulici.

Vo väčšine krajín východnej Ázie totiž nemožno hovoriť ani tak o chudobe materiálnej, ale o chudobe duchovnej. Ak sa tu však predsa len prejavuje aj chudoba vo svojom materiálnom význame, možno si povedať, že vďaka Pánu Bohu za ňu. Takto ubiedení ľudia totiž majú snahu pochopiť tajomstvo Božieho slova a nájsť v ňom nádej.

Cirkev v krajinách chudobných nielen duchovne, ale aj materiálne
Kedysi vládla na Filipínach chudoba v oboch svojich významoch, no vďaka španielskym misionárom sa Filipíny veľmi skoro stali jedinou kresťanskou krajinou v Ázii. Škoda len, že v súčasnosti je viera v tejto krajine na ústupe a štafetu postupne berú do rúk iné krajiny.

Bývalá portugalská kolónia Východný Timor svoju nezávislosť od Indonézie potvrdila len pred pár rokmi. Miestna vláda zložená z bývalých partizánskych bojovníkov ale pri všetkej snahe len pomaly reaguje na žalostnú situáciu svojich obyvateľov, z ktorých polovica nemá kde bývať a polovica sa obáva k svojim obydliam vrátiť. Pred evanjelizátormi tak podobne ako v prípade Filipín stojí výzva opäť vystavať spoločnosť na kresťanskom základe, tentoraz však trvalejšom, bez toho, že by trebárs i životný štýl misionárov pôsobil na miestnych obyvateľov odradzujúco. Vo východnej Ázii leží množstvo prekážok šírenia kresťanstva, ako však hovorí don Klement, ten najväčší nepriateľ sa ale nachádza vnútri Cirkvi, vnútri každého misionára. Ešteže na dona Jozef Kusého SDB, koadjútora zo Slovenska vo Východnom Timore tamojší obyvatelia spomínajú veľmi dobre a mnohým misionárom je dodnes príkladom. Don Kusý na Východnom Timore prežil väčšinu svojho života, a v roku 2002 tu vo veku 93 rokov našiel večný odpočinok.

Cirkev v krajinách chudobných duchovne
Čo však s tými krajinami a ľuďmi, ktorí v nich žijú, ak materiálnu chudobu a zaostalosť prekonali, či už vo forme otvorenej modernej spoločnosti vybudovanej na miestnej tradícii, ako napr. v Japonsku alebo na Taiwane, alebo vo forme nastolenia vlády komunistickej strany ako napr. v Cíne či vo Vietname? Veru, čo s tými krajinami a ľuďmi ktorí v nich žijú, ktorí síce veľmi dobre vedia, čo je to mobilný telefón, no nevedia, čo je to Božie slovo? Konzumizmus a komunizmus sú veľkými prekážkami už len samotného upevňovania viery, o to viac teda aj jej šírenia.

Podľa dona Klementa Cirkev teraz zažíva ťažké časy najmä v Thajsku, na Taiwane a v Japonsku. Na druhej strane, mimoriadne sa jej darí v Južnej Kórei alebo vo Vietname, prebúdza sa však aj v Číne a v Mongolsku.

Z vlastnej európskej skúsenosti vieme, že s rastúcim bohatstvom klesá odhodlanie hľadať odpovede na výzvy uponáhľaného životného rytmu v kresťanstve. Pravda, v situácii, keď nám tečie do topánok sa ako stratené deti veľmi radi vraciame k Božiemu slovu. Veľmi podobný konzumný životný štýl ako u nás vládne aj v už spomínanom Thajsku, Taiwane a Japonsku. V miestnych zvykoch v Japonsku alebo v tradicionalistických poverách na Taiwane však tamojší obyvatelia nenachádzajú potrebnú nádej. Japonci veľmi skoro nastupujú na kancelárske miesta do firiem, v ktorých sa vďaka svojej svedomitosti šplhajú nahor. Rýchlo však stratia akýkoľvek zmysel života, čo ilustruje aj veľký počet samovrážd. Taiwan, ktorý je zase zmietaný starými čínskymi tradíciami, je mimoriadne poverčivý a tamojší obyvatelia pristupujú podozrievavo aj k budhizmu, nie ešte ku kresťanstvu.

Akousi výnimkou z tohto pravidla je však už spomínaná Južná Kórea. V nej je situácia k Cirkvi veľmi otvorená. Dôvodom väčšej obľuby Božieho slova v Južnej Kórei je akýsi strach z dlhoročného vojnového stavu s jej severným susedom a z toho plynúcej povinnej vojenskej služby. Aj na pozadí konzumného spôsobu života známeho aj z našich či taiwanských alebo japonských pomerov, tak Kórejčania hľadajú a nachádzajú útechu v kresťanskej viere.

Inzercia

Čína sa tiež hospodársky vzchopila. Na rozdiel od Japonska, Taiwanu alebo Južnej Kórei však vsadila na veľkolepé budovanie komunizmu. Keďže komunistický pohľad na ekonomiku je po odvážnych slovách dlhodobo neudržateľný, po ekonomickej stránke sa Čína svetu nakoniec predsa len otvorila. Komunistický svetonázor však naďalej opovrhuje základnými ľudskými právami, medzi inými aj slobodou náboženského vyznania.

Čínska vláda totiž zrušila viaceré rehoľné rády, činnosť tu vykonáva len jedna ženská kongregácia. Navyše miestne vlády zasahujú do vnútorného diania v Cirkvi tým, že ju rozdeľujú na akúsi podzemnú, štátom neuznanú Cirkev na jednej strane a štátom uznanú Cirkev na strane druhej. Ako však dodáva don Klement, treba pamätať na to, že Cirkev je len jedna. A teda podzemnú Cirkev netreba diskvalifikovať len preto, že nevlastní ten potrebný kus papiera s úradnou pečiatkou povoľujúcou vykonávanie bohoslužieb, rovnako ako sa netreba podozrievavo správať k tým kňazom, ktorých farnosti takouto listinou opatrené sú.

Zopár čísel o Číne: Čína je štvrtou najväčšou krajinou sveta čo sa týka rozlohy a prvou najväčšou krajinou čo do počtu obyvateľov. V Číne leží 127 diecéz, čo je fantastické číslo. Menej príjemný je však fakt, že až 45 z nich nemá svojho správcu, biskupa. V Číne žije 12 miliónov katolíkov, čo je opäť vysoké číslo, no zároveň tvorí len 1% všetkých obyvateľov. Napriek tomu všetkému však, možno hovoriť o určitom optimizme. Počet katolíkov tu totiž v porovnaní s poslednými údajmi vzrástol štvornásobne a počet protestantov až 40 násobne. V každom prípade, medzi veriacimi takmer úplne chýba stredná generácia. Asi 70% katolíkov v Číne nemá viac ako 40 rokov, zvyšok veriacich však tvoria už len osoby staršie ako 80 rokov.

Čo sa týka ďalších ázijských krajín, ktoré zaznamenali alebo ešte stále zaznamenávajú komunistickú vládu, vo Vietname, ako hovorí don Klement, komunistom už dochádzajú baterky. Treba však povedať, že hoci je vo Vietname pomerne veľký záujem mladých ľudí o kňazské či rehoľné povolania, pre slabé školstvo možno počítať až s absolventmi vysokých škôl. A nakoniec, v Mongolsku, kde bol don Klement deň predtým, než navštívil farnosť na Miletičke, sa tiež Cirkev začína prebúdzať.

Inkulturalizácia – prispôsobovanie sa
Ani raz počas rozprávania dona Klementa nebolo potrebné zapochybovať o správnosti šírenia kresťanstva. Ako povedal, najchudobnejšou krajinou je tá, ktorá nepozná Boha. Z ekonomického hľadiska možno totiž skutočne tvrdiť, že doslova až na pár ostrovov chudoby sa východná Ázia stáva dominantným hráčom na svetovom obchodnom trhu. Z hľadiska poznania Boha sú však východoázijské krajiny jedny z najchudobnejších. A dať tamojším ľuďom možnosť spoznať Boha je tým najlepším, čím môžeme prispieť aj k duchovnému rozvoju týchto krajín. Samozrejme, najlepšie je začať od mladých, a to vytrvalým behaním za loptou ako náhradou za prepadnutie beznádeji.

Akosi však nesmieme zabúdať na to, že kresťanstvo vo východnej Ázii bude kresťanstvom obohateným o miestne prvky, nie európske, preto nech nás neprekvapuje čínska socha zobrazujúca šikmookého dona Bosca. Len prispôsobivosť kresťanstva k osobitostiam tej-ktorej krajiny zabezpečí Cirkvi vierohodné postavenie v očiach miestnych obyvateľov. Na východoázijských veriacich si totiž brúsi zuby rozpínavý islam.

Dominik Baco
viac na http://www.bosconet.aust.com/

Odporúčame

Pamätať? Áno, ale v opozícii

Pamätať? Áno, ale v opozícii

Okrem odchodu do opozície, kde by KDH mohlo zosilnieť, sa hnutiu núkajú dve lákavé možnosti sebazničenia. Alebo v koalícii so Smerom alebo v tzv. pravicovej koalícii, tvorenej blokom troch strán s HZDS. Argumenty pre koalíciu so Smerom sú šľachetné, veď zabrániť vláde Smeru s SNS a HZDS by bolo ho...

Futbal - len nový tréner?

Futbal - len nový tréner?

Na Slovensku je najobľúbenejším športom futbal. Má svoju dlhú tradíciu aj veľký počet fanúšikov, široké zázemie od vidieka až po mestá. Svoju istú úroveň (nie veľmi vysokú) má domáca ligová súťaž aj reprezentácia. Často sa vedie porovnanie napríklad s našimi hokejistami. Úspechy hokejovej reprezentá...

Cirkev chce s médiami spolupracovať

Cirkev chce s médiami spolupracovať

Jozef Kováčik je novým hovorcom Konferencie biskupov Slovenska, zvolený bol na obdobie troch rokov. Na tomto poste vystriedal po šiestich rokoch Mariána Gavendu, ktorý pôsobí ďalej ako šéfredaktor Katolíckych novín. Ako ste prijali to, že ste sa stali hovorcom Katolíckej cirkvi na Slovensku? Aké b...