Na Asiu Bibi tlačia, aby konvertovala na islam. Odmieta, čo je veľká vec

Na Asiu Bibi tlačia, aby konvertovala na islam. Odmieta, čo je veľká vec

Rozhovor s europoslancom za OĽaNO Branislavom Škripekom, ktorý sa vrátil z Pakistanu, kde sa zaujímal o situáciu kresťanky Asie Bibi odsúdenej na smrť.

V roku 2009 sa Asia Bibi počas práce na poli napila vody z verejnej studne a nádobu s vodou ponúkla aj svojej moslimskej spolupracovníčke na jej požiadanie. Ženy ju však napadli pre jej kresťanskú vieru a obvinili ju, že vodu kvôli svojej viere znečistila. Ona im odpovedala otázkou: „Verím vo svoje náboženstvo a v Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži za hriechy ľudstva. Čo urobil na záchranu ľudstva váš prorok Mohamed?“ Otázka miestnych moslimov rozzúrila. Nasledovali útoky voči nej a jej rodine, bola zatknutá a v roku 2010 odsúdená na smrť za „vyslovenie hanlivej poznámky voči prorokovi Mohamedovi“, čo je v pakistanskom práve klasifikované ako rúhanie s možným trestom smrti. Jej prípad získal veľký medzinárodný ohlas vďaka ktorému vznikol tlak na jej prepustenie.

 

Nedávno ste sa vrátili z Pakistanu, kde ste cestovali kvôli prípadu Asie Bibi, kresťanky, ktorá bola v roku 2010 odsúdená na trest smrti za údajné rúhanie proti islamu. Podarilo sa vám s ňou stretnúť?

Nepodarilo, pretože nám to pakistanská vláda neumožnila. Na otázku prečo odpovedali, že z dôvodu jej a našej bezpečnosti. To bola konštantná odpoveď, ktorú sme všade dostávali. Už počas prípravy našej cesty, od veľvyslankyne Pakistanu pri EÚ a neskôr aj priamo na mieste.

S kým ste teda hovorili?

Stretli sme sa s dvoma jej právnikmi, manželom a dcérami. A tiež s ľuďmi, ktorí jej pomáhajú. Napríklad s riaditeľom školy, do ktorej chodia jej dcéry. Stretli sme sa aj s holandským, poľským a českým veľvyslancom v Islamabade a s niektorými členmi vlády. S ministrom pre zahraničné otázky, s ministrom pre náboženské otázky a s generálnym prokurátorom. Potom sme sa presunuli z Islamabadu do Lahore, kde sme hovorili s moslimskou organizáciou pre ľudské práva a miestnym biskupom.

Ostatné správy o Asii Bibi hovorili o tom, že Najvyšší súd prijal jej odvolanie, čím sa odložilo vykonanie rozsudku trestu smrti. Aká je aktuálna situácia?

Všetci nás upozorňovali, že by sme pri stretnutiach nemali stále vyťahovať jej meno. Lenže my sme kvôli tomu prišli, takže túto otázku sme sa pýtali pri každom stretnutí. Hovorili sme o dobrých obchodných a kultúrnych vzťahoch medzi EÚ a Pakistanom, ale vždy sme otvorili aj tému prepustenia Asie Bibi. Všetci ukazovali pozitívnu tvár a naznačovali, že by boli radi, keby ju prepustili. Zároveň však dodávali, že hoci politici by to chceli, problém je s radikálnymi imámmi, ktorí chodia na súdy a zastrašujú.

Znamená to, že politici sa týchto imánov boja?

Áno, je to fakt. Generálny prokurátor nám napríklad hovoril, že imámom sa podarilo presadiť ich požiadavku, aby sudcovia mali zároveň imámske vzdelanie. Aby mali porozumenie ich teologickému pohľadu na zákon. Treba tiež povedať, že stále nie je obsadené miesto tretieho sudcu, ktorý má v tomto prípade rozhodovať, pretože jeden zo sudcov sa vzdal rozhodovania. Advokáti Asie Bibi preto pochybujú, že súd v decembri o jej odvolaní rozhodne. Generálny prokurátor nám však povedal, že chcú, aby súd rozhodol, a hoci nikto to nikdy nechcel povedať nahlas, na viacerých stretnutiach nám naznačili, aký rozsudok by si želali.

Aký?

Aby bola prepustená. Len pri tomto všetkom si treba uvedomiť atmosféru, ktorá v tej krajine vládne. Poviem príklad. V hoteli som dostal noviny Pakistan Today. Boli tam viaceré zaujímavé články, o Turecku, o Jeruzaleme. Ale bol tam aj článok o organizovanom náboženskom pochode, ktorý organizujú niektoré politické strany. Bude prebiehať z Lahore do Islamabadu a zúčastní sa na ňom možno stotisíc ľudí. Úplne ma zamrazila veta, že medzi požiadavkami tohto pochodu je požiadavka vykonať popravu Asie Bibi. Ste v krajine, kde žiadate jej prepustenie a zrazu čítate článok o tom, že dav požaduje jej smrť.

Čiže politická elita by ju aj prepustila, ale verejná mienka žiada jej popravu.

To je ten problém. Mať pred budovou Najvyššieho súdu stotisíc ľudí, podporovaných niektorými politickými stranami a radikálnymi imánmi, je veľký politický tlak, z ktorého majú strach. Ďalší problém. Ak by ju sudcovia prepustili, riskujú tým svoj život. Guvernér Pundžábu Salmaan Taseer, ktorý bol za jej prepustenie, bol zavraždený. Navštívil ju vo väzení a verejne povedal, že by mala byť prepustená. Zabil ho jeho ochrankár. Vraha hneď chytili, postavili pred súd a popravili. Lenže jeho hrob sa stal pútnym miestom. Teraz nikto nechce nastúpiť na uvoľnené miesto po odídenom sudcovi.

Jeden minister napríklad navrhol vypustiť zmienku o Mohamedovi z nejakého obyčajného zákona. Dav okamžite začal žiadať jeho odstúpenie pre urážku proroka. Aj preto nám ľudia z vlády naznačovali, že ak by aj došlo k prepusteniu Asie Bibi, bude musieť okamžite odísť z krajiny. Nielen ona, ale aj jej širšia rodina. Doslova do hodiny po vynesení rozsudku. Aj riaditeľ školy, kde chodia jej deti, ktorý rodine pomáhal, nám hovoril, že aj on s rodinou bude musieť odísť.

Aká je v Pakistane všeobecne situácia kresťanov?

Tvoria približne dvojpercentnú menšinu z dvestodesaťmiliónového Pakistanu. Hovoríme teda o nejakých tri a pol milióna ľudí. Všetci, s ktorými sme na oficiálnej úrovni hovorili, nám, samozrejme, tvrdili, že Pakistan je mierumilovná krajina a problémy robia len afgánski islamistickí sektári, ktorí pred rokmi vtrhli do krajiny. Oni sú vraj zodpovední za všetky problémy s tým bohorúhačským zákonom. Myslím však, že je to zložitejšie a útoky nesúvisia len s radikálmi z Afganistanu. Pred niekoľkými týždňami sa napríklad kresťanský chlapec napil v škole z cudzieho pohára a okamžite ho obvinili, že pošpinil moslimský pohár. Spolužiaci ho ubili na smrť. Alebo obyčajného roznášača jedla, ktorý mal v aute krížik alebo ruženec, napadli na ulici šiesti muži a dobili ho do bezvedomia. Z jasne náboženského dôvodu.

Môžu tam mať kresťania vlastné kostoly a školy?

Tam, kde kresťania tvoria na nejakom území väčšinu, tak v zásade žijú pokojne, bez väčších problémov. Majú svoje bohoslužby, školy. Horšie je to už na zmiešaných územiach. Sídlo biskupa v Lahore je obohnané ostnatým drôtom a pred časom pred ním došlo k výbuchu, ktorý spôsobil, že je neobývateľné. Keď sme išli do jeho náhradnej rezidencie, tak sme videli katolícku školu tiež obohnanú ostnatým drôtom. Sestrička, ktorá nás sprevádzala, nám porozprávala o tom, ako jej pred šiestimi rokmi zavraždili brata, riaditeľa školy.

V Pakistane došlo v istom momente k zoštátneniu všetkých, a teda aj kresťanských škôl. Neskôr bolo toto rozhodnutie revidované, ale mnohí moslimskí riaditelia ho odmietli rešpektovať. Keď chcel brat tejto sestričky, ktorý bol kňazom, prebrať svoju školu späť, moslimská riditeľka mu povedala, že táto škola nikdy neprejde do kresťanských rúk, a ak, tak len cez jej mŕtvolu. Potom sa opravila a povedala, alebo cez vašu mŕtvolu. On ju ďalej úradne vyzýval, aby mu školu odovzdala. Jeden večer ho prepadli a doma v spálni zavraždili.

Učitelia nám napríklad tiež hovorili, že existujú učebnice, ktoré sa používajú v školách a v ktorých je napísané, že kresťania a židia sú nedôveryhodní ľudia. Výsledkom je, že kresťania potom majú oveľa horšiu šancu nájsť si prácu.

Snaží sa vláda kresťanov ochraňovať alebo sa bojí ísť proti verejnej mienke?

Politici tvrdia, že samozrejme áno. Dokonca nám hovorili, že sami by najradšej bohorúhačské zákony zrušili. Aj z toho dôvodu, že ich zneužívajú proti sebe aj moslimovia, farmári, podnikatelia. Napríklad pri riešení susedských sporov. Stačia totiž dvaja svedkovia, ktorí dosvedčia, že dotyčný urazil Mohameda, a sudca ani neskúma, či je to pravda. Zavrie ho a hneď nariadi súdny proces. Je pravda, že títo ľudia bývajú potom často prepustení. Politici teda majú vôľu, ale veľká časť verejnosti je proti. Obrovská časť pakistanskej populácie je negramotná, veľmi ťažko sa jej niečo vysvetľuje a ľahko sa dostane pod vplyv radikálnych imámov.

Vyvíja EÚ nejaký tlak na Pakistan, aby tieto rúhačské zákony zrušil?

My sme ho teraz v mene EÚ robili. Teda nie v mene celej EÚ, to môže len pani Mogheriniová, ale v mene našej politickej skupiny. Aj pani Mogheriniovú som viackrát žiadal, aby zrušenie týchto zákonov žiadala. EÚ totiž môže svoje obchodné vzťahy použiť ako nástroj na to, aby v týchto krajinách dosiahla zmäkčenie.

Používa tento nástroj aj vo vzťahu k Pakistanu? Je to predsa len dosť silný regionálny hráč.

Ale áno.

Ako? Hrozí sankciami?

To by muselo prejsť hlasovaním. Skôr sa používa mäkšia forma, že sa o tom hovorí na rokovaniach a požadujú sa zmeny. Tlak na prepustenie Asie Bibi už prichádza z toľkých miest, existuje miliónová petícia za jej prepustenie, že pakistanská vláda to registruje veľmi jasne.

Ako sa Asia Bibi má vo väzení?

Pýtali sme sa na to jej advokátov. Pretože vládni predstavitelia nám hovorili, že má komfortnú, dvojizbovú celu, zosilnené stráže, že si môže čítať Bibliu. Advokáti nám potvrdili, že má voľnejší režim, ale zosilnenú stráž má najmä preto, lebo sa boja, že by ju ostatní väzni zabili. Preto nás aj viacerí varovali, aby sme radšej o nej veľa nehovorili, lebo nejaký ochrankár sa naštve a zabije ju. Celkovo vraj je však v dobrom mentálnom a fyzickom stave. O jednej veci sa však nehovorí. A to o tom, že pravidelne na ňu tlačia, aby konvertovala na islam. Odmieta to, čo je veľká vec. Pretože ak by na to pristúpila, všetky jej problémy by sa skončili.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo