Nemecké tabu padlo. Z Merkelovej štvorkoalície nič nebude

Nemecké tabu padlo. Z Merkelovej štvorkoalície nič nebude

Angela Merkelová reční na tlačovej konferencii CDU/CSU po stroskotaní rozhovorov o novej nemeckej vláde v Berlíne 20. novembra 2017.

Nemecká povojnová história nič také nepozná: Liberáli odmietli vstúpiť do vládnej koalície a Nemecko zrejme mieri k predčasným voľbám.

„Lepšie je nevládnuť, ako zle vládnuť,“ aj tak by sa dala preložiť veta, ktorou včera krátko pred polnocou ohromil krajinu šéf liberálnej FDP Christian Lindner (v origináli to znelo takto: Es ist besser, nicht zu regieren als falsch zu regieren).

Jeho slová šokovali najmä potenciálnych koaličných partnerov, CDU/CSU a Zelených, keďže politici týchto strán mali celú nedeľu dojem, že sa blížia k dohode a najväčšie spory sa podarí predsa len urovnať.

Christian Lindner však ukončil viac než mesiac trvajúce sondážne rokovania, ktoré mali podľa plánu práve včera vyústiť do začiatku oficiálnych rokovaní o spoločnej vláde pod vedením Angely Merkelovej.

Celý svet sa po nemeckých septembrových voľbách pripravoval na to, že veľkú koalíciu CDU/CSU a SPD vystrieda takzvaná Jamajka (názov podľa čierno-žlto-zelených straníckych farieb), no najmä že sa Merkelovej éra preklopí do štvrtého dejstva.

V tejto chvíli je isté, že Jamajka definitívne stroskotala a je možné – hoci ešte nie isté –, že práve sledujeme politický koniec Angely Merkelovej.

Čo sa to vlastne stalo?

Sondážne rokovania boli v doterajšej nemeckej tradícii vždy len akýmsi oťukávaním, na ktoré stačilo pár dní, kým bolo partnerom jasné, že majú vôľu vytvoriť spoločnú vládu. V takom prípade sa začali koaličné rokovania, počas ktorých sa dohodlo všetko podstatné, koaličná zmluva aj prerozdelenie ministerstiev.

No sondážne rokovania, ktoré včera stroskotali, boli úplne netypické. Nešlo o žiadne oťukávanie, ale o preberanie všetkých tém do najmenších podrobností, malé aj veľké skupiny expertov z jednotlivých strán sa celé týždne dohadovali na každej oblasti, vyzeralo to, že nová koaličná zmluva bude mať okolo 1 000 strán. 

To, čo na prvý pohľad pôsobí ako povestná nemecká dôkladnosť, však bolo v prvom rade ukážkou mimoriadnej nedôvery. Kedysi na koaličnú zmluvu stačilo pár strán, teraz chceli budúci vládni partneri spísať na papier všetko do posledného detailu, aby nebol priestor pre žiadnu pochybnosť či iný výklad. 

Už tu je jedna z prvých príčin pádu rokovaní. Keď včera doobeda liberáli na čele s Christianom Lindnerom prichádzali na poslednú fázu sondážnych rokovaní, držali v rukách noviny, v ktorých Jürgen Trittin, predstaviteľ ľavého krídla Zelených, vyčíta liberálom, že tvrdia muziku v utečeneckej politike.

Dnes, keď sa v nemeckých médiách zo všetkých strán analyzuje, prečo FDP tak nečakane pochovala koalíciu, sa naozaj zdá, že Lindnerovi liberáli Jamajku v skutočnosti nechceli. A včera len hľadali zámienku, ako to celé ukončiť.

Najskôr okolo obeda jednostranne vyhlásili, že nedeľňajšie rozhovory v Berlíne budú trvať do 18.00. Ostatných tým zaskočili, nikto nerátal, že by sa všetky spory mali uhladiť tak rýchlo. Keď odbila táto hodina, rokovania pokračovali až do nečakaného krachu. 

Prečo vlastne? Na prvý pohľad to nedáva logiku, nemecká ekonomika nebývalo rastie, nezamestnanosť je rekordne nízka, v štátnom rozpočte je vďaka neočakávane vysokým daňovým príjmom veľký priestor na rozdávanie aj na znižovanie daní. Nemecko čakajú v tomto zmysle tučné roky, čo by mali byť ideálne podmienky na experimenty ako Jamajka. 

Lenže nemeckú politiku rozdeľujú iné témy, nástup AfD ukázal, že veľa Nemcov má strach o identitu krajiny, pre stranu Zelených, ktorí majú strach o budúcnosť planéty, sú zas kľúčové témy ako utlmenie ťažby uhlia.

Utečenecká nočná mora

Za najväčším sporom paradoxne nestáli Lindnerovi liberáli, ale Zelení a bavorská CSU, ten spor sa ťahá už od jari roku 2015, keď sa utečenecká kríza ešte len roztáčala. V tom čase najviac žiadateľov o azyl prichádzalo do Nemecka z Balkánu. Bola to absurdná situácia, keďže balkánski žiadatelia len využívali sociálnu veľkorysosť nemeckých úradov a po zamietnutí azylu sa vracali domov. CDU a CSU tomu chceli zabrániť tým, že balkánske štáty vyhlásia za takzvané bezpečné krajiny.

Potrebovali však súhlas nielen koaličnej SPD, ale aj Zelených, ktorí spoluvládnu v niektorých nemeckých spolkových krajinách a disponujú tak kľúčovým hlasom v Spolkovej rade.

Zelení napokon súhlasili, ale vymohli si kompromis – od augusta 2015 sa výmenou za Balkán uľahčilo takzvané zlučovanie rodín, čomu Nemci hovoria Familiennachzug. Znamenalo to, že každý utečenec, ktorému bola priznaná doplnková ochrana (to sa týka aj mnohých Sýrčanov), mohol po novom žiadať príchod svojich najbližších, a to aj v prípade, že nemal zaistené živobytie a bývanie.

Kompromis jeden problém vyriešil, ale spoluspôsobil ešte väčší. Žiadosti o azyl z balkánskych štátov prudko klesli, no Nemecko zaplnili masy migrantov z Blízkeho východu, ktorí mali dobrú perspektívu, aby sa vo svojej novej vysnenej vlasti raz spojili aj s rodinami.

Na začiatku roka 2016 sa vládne strany pod tlakom CSU pre zmenu dohodli, že tento „Familiennachzug“ sa na dva roky zruší. Táto lehota má uplynúť o pár mesiacov, preto najmä CSU nástojila v sondážnych rokovaniach na tom, aby nová vláda túto lehotu predĺžila na ďalšie roky.

Zelení si to však nevedeli predstaviť, pretože to odporuje krédu ich politiky. No keďže CSU ustupovali v iných otázkach utečeneckej politiky, včera v noci sa zdalo, že CSU a Zelení predsa len smerujú ku koaličnému zmieru.

Lindner porušil nemecké tabu

Lenže bol to Lindner, ktorý prevrhol rokovací stôl. Najskôr z papiera predniesol Merkelovej dôvody, prečo FDP definitívne končí, tá mu do očí povedala, že jeho slová znejú ako vopred pripravené tlačové vyhlásenie.

Šéf liberálov sa už nedal rozhodiť, pred polnocou vystúpil pred kamery, vysvetľoval, že medzi partnermi nie je potrebná dôvera, že mnohé z diskutovaných opatrení považuje za škodlivé a nemieni zradiť princípy, vďaka ktorým ho ľudia zvolili.

Až hodinu trvalo, kým sa ostatní spamätali. Angela Merkelová aj ďalší predstavitelia CDU, CSU a Zelených boli zjavne deprimovaní z toho, že maratón mesačných rokovaní vyšiel naprázdno. Novinári boli svedkami predtým sotva predstaviteľných scén, ako si za vzájomnú férovosť skladali komplimenty politici Zelených aj CSU, takisto zachytili slová Petra Altmaiera, pravej ruky Merkelovej, ako prišiel za jednou političkou Zelených, ktorej povedal, že „bola veľkolepá“ a jej od dojatia vyhŕkli slzy.

V priebehu dneška sa politici kresťanských demokratov aj Zelených predháňajú v tom, kto tvrdšie odsúdi liberála Lindnera ako hlavného vinníka krachu.

Samozrejme, tak ako hral Lindner v posledných dňoch pred svojimi partnermi hru, že rokuje, hoci si zrejme neželal nič viac než koniec, dnes je v záujme CDU/CSU aj Zelených zvaliť všetku vinu na liberálov. Napokon, tento súboj o interpretáciu je už vlastne začiatkom novej predvolebnej kampane.

Lindner to v tomto súboji nebude mať jednoduché. Nemci sú konsenzuálnym národom zvyknutým na veľké koalície a pojem stabilita je tým najúčinnejším zaklínadlom. Práve preto bola Angela Merkelová dlhé roky taká populárna, s jej osobou si Nemci nespájali ani tak konkrétny program – keďže Merkelovej politické princípy sú veľmi flexibilné –, ale stabilitu.

Angela Merkelová, hlavná porazená

Šéf liberálov svojím krokom porušil nemeckú aj vlastnú povojnovú tradíciu, jeho FDP bola totiž vždy „Mehrheitsbeschaffer“ (teda menšou stranou, ktorá v prípade potreby zabezpečí vládnu väčšinu). Lindner však pri svojom rozhodnutí nevkročiť do Jamajky čerpal z poslednej bolestivej skúsenosti FDP, ktorá si v druhej Merkelovej vláde nevedela nájsť vlastný profil a v roku 2013 vypadla z parlamentu.

Christian Lindner postavil tohtoročné zmŕtvychvstanie liberálov na tom, že už nikdy nezradia svoj program, a vďaka dobrému marketingu odlákal od CDU masy voličov. FDP tiež pritvrdila v utečeneckej politike, kde sa postojmi postupne približovala k CSU, takže bola voľbou pre tých bývalých voličov CDU, ktorí už nechceli voliť Merkelovú, ale AfD sa im zdala príliš radikálna. 

Bavorská CSU bola preto v závere sondážnych rokovaní iritovaná, že tam, kde v otázkach migrácie vychádzala aspoň trochu v ústrety Zeleným, ju liberáli predbiehali sprava – až by sa zdalo, že Christianovi Lindnerovi radil na diaľku Richard Sulík.

SPD dnes popoludní dala jasne najavo, že ani po stroskotaní Jamajky nie je ochotná po tretíkrát zopakovať si vládu s Angelou Merkelovou.

V tejto chvíli sa preto zdá, že Nemecko mieri k predčasným voľbám, ktoré by sa mohli konať okolo Veľkej noci.

Ak je niekto, kto Christianovi Lindnerovi rozumie v týchto hodinách najmenej, je to práve kancelárka Merkelová. Pre ňu a pre jej CDU je moc všetkým, ani preto nikoho nezaujímalo, čo v sondážnych rokovaniach žiada jej strana. 

Všetky dôležité spory sa totiž odohrávali medzi CSU, Zelenými a FDP, hodnotovo vyprázdnená CDU by sa dokázala dohodnúť rýchlo s každým.

Lenže práve preto sú posledné udalosti v prvom rade porážkou Angely Merkelovej – jej osoba už CDU negarantuje mocenský úspech, najskôr prišiel volebný prepad v septembri a teraz v novembri krach jedinej možnej koalície.

Na väčšie prognózy je ešte priskoro. Isté je len to, že povojnové Nemecko vstúpilo do povolebného chaosu, aký ešte nezažilo a aký bude mať dôsledky aj pre Európu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron musí svoj sen o jednotnej EÚ odložiť na neurčito a nášmu slovenskému Robertovi Ficovi už jeho reči o jadre Európy neuveria ani na decembrovom sneme Smeru.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo