Dva grafy proti sloganom Petra Kažimíra

Dva grafy proti sloganom Petra Kažimíra

Foto – TASR, Postoj

Alebo ako by sa vyvíjali naše verejné financie, ak by do nich vláda nezasahovala.

Keď príde reč na to, ako naša vláda hospodári, minister Peter Kažimír v rôznych verziách opakuje dve pointy.

Po prvé, že naše verejné financie, teda rozpočet krajiny, sú na tom vzhľadom na ostatných v EÚ či eurozóne celkom dobre. Po druhé, že vláda, resp. ministerstvo financií musí vyvíjať ťažkú a sofistikovanú činnosť, aby bol rozpočet aspoň taký, aký je.

Tak sa na to pozrime.

My a ostatní

Najprv k bodu číslo jeden. Naše verejné financie rozhodne nepatria medzi tie najlepšie a najzodpovednejšie v EÚ či v eurozóne.

Tento rok skončí Slovensko v tej horšej časti EÚ, rozpočtový prebytok dosiahne až tretina členov EÚ. Prameň: Európska komisa, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Naopak, naše hospodárenie patrí do tej horšej časti Únie. Viacero krajín bude tento rok dokonca hospodáriť s prebytkom. Medzi nimi aj najväčšia európska ekonomika Nemecko. Tieto krajiny sa rozhodli, že chcú výraznejšie zosekať dlh, ktorý počas krízy získali, a tiež rátajú s tým, že súčasný rast ekonomiky, vďaka ktorému majú dobré rozpočtové príjmy a nízke výdavky na nezamestnaných, bude skôr výnimkou ako štandardom.

Samo by to šlo lepšie

A teraz k bodu číslo dva. Teda k vyhláseniam o tom, že vďaka ťažkému úsiliu vlády a ministra financií sa podarilo dosiahnuť, čo sa dosiahlo.

Existuje ukazovateľ, ktorý hovorí, ako by dopadol rozpočet, keby doň vláda nezasahovala. Teda keby vláda nevymyslela ďalšie nové veci, kde míňať, a míňalo by sa tam, kde sa míňa vždy, pričom dávky a dôchodky by sa navyšovali tak, ako je to v zákonoch. Ide o Scenár nezmenených politík. Ak by sa v budúcom roku míňalo takto, tak by sme v ňom už dosiahli vyrovnaný rozpočet. No predložený rozpočet počíta s deficitom vyše polmiliardy eur.

Napokon jedna ukážka toho, ako funguje salámová metóda pri tvorbe rozpočtu. Čísla rozpočtu pre budúci rok najprv vyzerali celkom dobre. No potom sa postupne upravovali do podoby dnešného návrhu rozpočtu. Paradox je, že hoci proti pôvodným návrhom sa odhad príjmov zvýšil skoro o dve miliardy eur, keďže sa predpokladá vyšší rast ekonomiky, zároveň sa zýšil aj odhad deficitu o štvrť miliardy eur. 

Ak by sa vláda rozhodla, že nebude do rozpočtu zasahovať a nevymyslí ďalšie výdavky, rozpočet by skončil v malom prebytku už v budúcom roku (šedý scenár). Vďaka vývoju ekonomiky tak minister financií nemusí riešiť, kde ušetriť, ale naopak, môže si dovoliť zvyšovať výdavky (modrý scenár) nad úroveň bežnej valorizácie, ktorú stanovujú zákony (napr. dávky, dôchodky). Prameň: Hodnotenie rozpočtu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Podčiarknuté a zhrnuté, vďaka tomu, ako sa dnes vyvíja ekonomika, vláda nielenže nemusí hľadať, kde priškrtiť, aby splnila rozpočet, ale naopak. Na to, aby naplnila jeho čísla, sa musí budúci rok rozhodnúť, kde minie ďalších pol miliardy eur navyše, ktoré jej prinesie očakávaný dobrý rok.

Budúci rok sľubuje veľa

Na základe toho, ako sa dnes vyvíjajú veci u nás i v zahraničí, máme k dispozícii niekoľko prognóz o tom, ako by mohol vyzerať budúci rok. Zatiaľ čo tento rok to vyzerá tak, že ekonomika vzrastie o niečo vyše tri percentá, v tom budúcom by to mohli byť až štyri percentá. Môže sa zdať, že rozdiel medzi tromi a štyrmi percentami nie je nič zásadné, ale v skutočnosti je to celkom slušný rozdiel a štyri percentá sú už celkom veľké číslo. Najmä pokiaľ ide o trh práce. Vysvetlíme.

Pamätníci si ešte spomenú na roky tesne pred krízou 2009, keď rast nášho HDP dosahoval v priemere približne osem percent. Vďaka tomu nezamestnanosť prudko klesala, nových pracovných miest výrazne pribúdalo. No a vtedajších osem percent je istým spôsobom to isté ako dnešné štyri percentá. Totiž pred desiatimi rokmi bolo treba mať až trojpercentný hospodársky rast na to, aby sa tvorili nové pracovné miesta. Dnes sa táto hranica medzi rastom a poklesom nezamestnanosti hýbe už okolo úrovne jeden a pol percenta.

Teda zatiaľ čo pred desiatimi rokmi bol štvorpercentný rast len kúsok nad hranicou tvorby pracovných miest, budúci rok bude taký rast znamenať, že práce pribudne veľmi veľa. Dobrá správa pre nezamestnaných, ale aj pre platy zamestnaných. Ak sa dnešné odhady potvrdia, budúci rok sa priradí k pár legendárnym rokom s najlepšie sa vyvíjajúcou ekonomikou v histórii Slovenska.

Tešiť sa treba, ale zároveň rátať aj s tým, že veľmi dobré roky nezvyknú trvať dlho.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo