Spoločnosť 16. november 2017

Prečo mám slabosť pre šedú zónu

Fero Múčka
Fero Múčka
Pri najbližšej novej tyranii už prvý raz nebudeme môcť budovať odboj tak, ako sme to v histórii robili doteraz.
Pri najbližšej novej tyranii už prvý raz nebudeme môcť budovať odboj tak, ako sme to v histórii robili doteraz.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Fero Múčka

Prečo mám slabosť pre šedú zónu
Foto – Profimedia.sk

Pred dvomi rokmi som pri príležitosti 17. novembra publikoval rozsiahly článok Štát chcel prerobiť ich deti, tak ho oklamali. Opisuje, ako fungovali rodiny, ktoré si vytvorili paralelnú štruktúru voči štátu, aby si mohli žiť svoj život. Mali vlastný systém spolupráce, vlastnú kultúru, ktorá bola štátom zakázaná. Fungovali plnohodnotne v oficiálnom svete, chodili do práce, ich deti chodili do školy, neraz aj do pionierskych táborov, ale zároveň žili aj mimo systému – v šedej zóne, kde boli ich aktivity na hranici zákona alebo aj za jeho hranicami.

Desaťročia to vyzeralo, že tieto skúsenosti nás už nikdy nemôžu zaujať z iného dôvodu než len z historickej zvedavosti. No v poslednom čase sa téma paralelnej kultúry objavuje čoraz častejšie.

Za posledné dva či tri roky sa v našom slovenskom, ale i celom západnom priestore čoraz viac hovorí o tom, že politický systém, zabezpečujúci dnešný stupeň osobnej slobody, nie je taký silný, ako sme si mysleli. Vo verejnej mienke sa objavuje názorový trend, že časť populácie je ochotná akceptovať nejaký typ diktatúry, ak by na oplátku dostala vyššie sociálne výhody alebo by sa tak efektívnejšie potláčala korupcia, či presadil svetonázor, s ktorým ostatná časť spoločnosti nesúhlasí. 

Pri príležitosti dňa, keď si pripomíname pád komunistickej diktatúry, si môžeme dovoliť myšlienkový experiment a zamyslieť sa nad tým, či by o desať či dvadsať rokov bolo možné vytvoriť paralelnú podzemnú kultúru ako odboj voči diktatúre.

Dve myšlienky

Najskôr dve myšlienky pre plastickejšiu predstavu problému.

Keď historik Timothy Snyder hovorí o udalostiach holokaustu, okrem iného podčiarkuje fakt, akú dôležitú úlohu v tom zohrala schopnosť Nemecka efektívne organizovať a kontrolovať byrokraciu. Vďaka nej dokázali od stola rozhodovať o osudoch miliónov  ľudí. 

Zhromažďovanie databáz, ich efektívne triedenie a fakt, že to celé riadili úradníci s pečiatkami, vďaka čomu legenda o presunoch kvôli práci vyzerala dôveryhodne, to všetko malo za následok, že vyhladzovanie prebiehalo bez odporu, rýchlo a efektívne. Nikto neveril, že štátne technické štruktúry, ktoré poznali a ktoré dovtedy organizovali praktický život krajiny, môžu byť takýmto spôsobom zneužité. Že úradné hlásenie s okrúhlou pečiatkou o tom, kam sa treba dostaviť, v skutočnosti nenariaďuje premiestnenie, ako tam stálo napísané, ale fyzickú likvidáciu.

Plus-mínus rovnako fungoval odboj vždy v dejinách každej civilizácie – nezaznamenané premiestňovanie, nezaznamenaný presun informácií a peňazí.Zdieľať

Druhý obraz: Disident Václav Havel prichádza autom na odľahlú poštu, kde ho nikto nepozná, objedná si zahraničný telefonát cez telefónny automat, nadiktuje protivládny článok do zakázaného rádia a potom spokojne nepoznaný odchádza. Podobne fungovali podzemné štruktúry bojujúce proti komunizmu v celej krajine. Volali si z verejných telefónov, stretávali sa na rekreačných chatách, vymieňali si batohy s knihami počas „náhodných“ stretnutí na túrach. Svoje aktivity financovali internými zbierkami v malých sumách. 

Plus-mínus rovnako fungoval odboj vždy v dejinách každej civilizácie – nezaznamenané premiestňovanie, nezaznamenaný presun informácií a peňazí.

Toto všetko ešte mohlo fungovať aj v technologicky pokročilom dvadsiatom storočí, pretože jednotlivé aktivity v reťazci neboli ilegálne a vyskladať si celý obraz nebolo pre vtedajšiu moc také jednoduché. 

Najmä vďaka tomu, že to nezvládala vtedajšia technológia. Zisťovanie polohy bolo možné len fyzickým sledovaním, čo sa dalo len v malom množstve. Sledovať tok peňazí bolo nemožné, schopnosť vystopovať autorov telefonujúcich z verejných telefónov bola veľmi malá. Vláda nevedela zabezpečiť, aby ste niekomu nedali hotovostné peniaze, nevedeli dostatočne kontrolovať, kto sa kde pohybuje.

Hoci štát do boja nasadil všetky technologické výdobytky, ktoré mal (odpočúvanie, fotenie ľudí, informačné databázy, kontrola pošty, účtov), systém jednoducho nestíhal. Ak by vtedajší systém mal dostatočnú technológiu na to, aby kontroloval každý halier,  aby kontroloval pohyb všetkých potenciálnych vnútorných nepriateľov a aby bol schopný odchytiť informácie, ktoré si ľudia posúvali, urobil by tak bez váhania.

Technológia je takmer hotová

Keď sa pred pár mesiacmi blížil hurikán na americkú Floridu, americká korporácia Tesla sa rozhodla, že pomôže svojim klientom, ktorí si kúpili jej auto nižšej triedy, teda verziu s obmedzenou kapacitou batérie. 

Batéria mala síce technicky rovnakú kapacitu ako auto vyššej triedy, ale bola nasadená v lacnejšej verzii, preto bola jej kapacita softvérovo obmedzená. No v obave, že niektorí klienti uviaznu pre krátky dojazd v dosahu hurikánu, firma softvérovú blokádu auta bez upovedomenia vodičov na diaľku dočasne zrušila. Čím v praxi predviedla možnosť na diaľku manipulovať základnou funkcionalitou vozidla a slobodou šoféra.

Podľa niekdajšieho viceprezidenta General Motors dnes automobilky už počítajú s tým, že do dvadsiatich rokov bude osobná preprava do takej miery nahradená autonómnymi vozidlami, že v niektorých krajinách už nebude dovolené ľudsky riadeným autom vstúpiť na diaľnicu. Tá bude vyhradená pre autonómne autá, ktoré sa po nej budú pohybovať oveľa vyššou rýchlosťou, ako sú štandardy nastavené pre ľudských šoférov.

Tesla už  v praxi predviedla možnosť na diaľku manipulovať základnou funkcionalitou vozidla a slobodou šoféra.Zdieľať

Škandinávske krajiny Nórsko, Švédsko či Dánsko pred rokom predstavili svoju víziu, ako by chceli zrušiť hotovostné transakcie. Vďaka mobilným aplikáciám je možné v krajinách využívať bezhotovostné platby aj na veľmi malé sumy už takmer všade, napríklad aj u pouličných predajcov časopisov – bezdomovcov. Podiel hotovostných transakcií dosahuje len šesť percent na celkových legálnych platbách. 

Hotovosť sa podľa polície využíva vo veľkej miere na platby, ktorých účelom je vyhnúť sa daňovej povinnosti či nebodaj na platby spojené s kriminalitou. (Slovensko je tiež krajinou, ktorá by si zrušením hotovostných platieb výrazne pomohla. Napríklad výber dane z pridanej hodnoty je u nás výrazne nižší, ako naznačuje objem spotreby.)

Za kúsok šedej zóny

Tieto a mnohé ďalšie súvisiace zmeny, napríklad nástup dronov, ktorého dosah nedokážeme ani odhadnúť, či rozpoznávanie tvárí prinesú nové zvýšenie životnej úrovne, zlepšia kvalitu života a zachránia mnoho ľudských životov.

No zároveň prinesú stopku pre možnosť vytvorenia paralelného sveta tak, ako fungoval vždy doteraz v ľudskej histórii. Vo svete, kde niet možnosti anonymného premiestňovania sa, kde neexistuje možnosť anonymnej finančnej podpory disidentských štruktúr, bude oveľa ťažšie vytvoriť odbojovú šedú zónu. Poraziť diktatúru či tyraniu tak bude oveľa ťažšie a bude to trvať dlhšie.

Skôr či neskôr príde čas, keď bude každý kúsok šedej zóny nenahraditeľný.Zdieľať

Rozumiem, že podporovať ideu, aby sme pri regulácii nechávali v systéme dosť priestoru pre vytvorenie šedej zóny, je veľmi diskutabilná idea. Zvláštne to bude znieť najmä ľuďom, ktorí veria, že dnešný stupeň slobody v spoločenskom systéme je už naveky (alebo aspoň dlhodobo) zaručený, a preto by najradšej možnosť šedého priestoru zatrhli úplne. Hoci si myslím, že sa mýlia v predpoklade o stabilite systému, ich téza je aspoň vnútorne konzistentná.

Nebezpečnejší je názor ľudí, ktorí pripúšťajú, že nástup tyranie zďaleka nie je len teoretická možnosť, no zároveň sa nezamýšľajú nad tým, ako túto tyraniu posilní technologický pokrok a čo urobiť preto, aby to potom nemala také ľahké. 

Skôr či neskôr príde čas, keď bude každý kúsok šedej zóny nenahraditeľný.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0