KULTUREVUE: Rozprávková teológia slovenského C. S. Lewisa

Každý, kto bol na hodinách literatúry aspoň trochu pozorný, vie, že kňazi, či už katolícki alebo evanjelickí, výrazne ovplyvnili slovenskú literatúru. Odchodom literárnej generácie, ktorú zvykneme označovať za slovenskú katolícku modernu, akoby kňazi – spisovatelia vymizli.

Pred dvoma rokmi mnohých prekvapila informácia, že nositeľom Ceny Ivana Kraska za debut v slovenskom jazyku v roku 2009 sa stal katolícky kňaz Vladimír Štefanič. K ocenenému dielu Kráľovná z Tammiru – Priatelia čarovnej vŕby medzičasom pribudlo ďalších sedem pokračovaní. Posledné tri časti uzavreli celý opus a otvorili priestor pre jeho konečné zhodnotenie. To by nemalo zostať len na úrovni „páči sa mi to“ alebo „dalo sa to čítať“, dokonca všetky roviny diela nemusia byť hodnotené len pozitívne – nielen začínajúci spisovateľ ocení dobre mienené pripomienky či priamo konštruktívnu kritiku. Podstatné však je, aby sa o Kráľovnej z Tammiru hovorilo. Z viacerých dôvodov.

Tým hlavným je „rozprávková teológia“, ktorú Vladimír Štefanič ponúka. To, čo sa skrýva za zložitými názvami teologických disciplín ako soterológia, ekleziológia, eschatológia, angelológia či teológia sviatostí, autor vysvetľuje prostredníctvom príťažlivého rozprávkového príbehu. Čitateľ ponorený do tajomného sveta kráľovnej lesa Natálky a jej priateľov, ktorých spája neobyčajná vŕba Jasom, znenazdajky odhaľuje tajomstvo spásy, silu sviatostí, spätosť so spoločenstvom svätých či mystiku temnej noci.

Dialógy medzi jednotlivými postavami, medzi ktorými okrem množstva detí a rozprávajúcich zvierat nechýba kráľ Istar, odvážny Baldif, bezsilovia Mok a Suza, zamilovaní manželia Jakub a Marta či kajúca čarodejnica Abenis, pritom odkazujú na myšlienky z Biblie alebo priamo na známe biblické príbehy o Jakubovi a Ezauovi, Dávidovi a Nátanovi, prorokovi Jeremiášovi, krivo obvinenej Zuzane, ako aj na samotné stvorenie a vykúpenie sveta.

Kráľovná z Tammiru však zďaleka nie je len prerozprávanou Bibliou. Neveriaci čitateľ sa jej nemusí báť rovnako, ako sa milióny čitateľov po celom svete nezľakli Tolkienovho Pána prsteňov či Lewisových Kroník Narnie. Naopak. Príbeh odohrávajúci sa v Tammire, Zabudnutom lese, Rouniene, Erde, púšti Smaragdat či na Hore pravdy priťahuje a vťahuje rovnako ako Stredozem a Narnia.

„Je jednoduchšie byť divákom, ako stáť v prvom šíku akejkoľvek vojny,“ napísal autor v jednej z prvých častí Kráľovnej z Tammiru. Touto myšlienkou odhalil (možno) netušenú výzvu celého diela. Po prelistovaní poslednej strany môžeme ostať len uspokojenými čitateľmi. Tolkien, Lewis aj Štefanič však pozývajú ďalej: „Nečítajte len o boji dobra so zlom. Vo svojom Tammire sa sami staňte bojovníkmi dobra!“

Imrich Gazda
Text vyšiel ako predhovor k posledného dielu Kráľovnej z Tammiru.

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo