Sú katolíci v manželskom živote šťastní?

Sú katolíci v manželskom živote šťastní?

Flickr/Michell Zappa

Manželia, ktorí sa riadia prirodzeným plánovaním rodičovstva, sú podľa štúdie so svojím životom spokojní.

V Európe v poslednom období badať trend mierneho odklonu od užívania hormonálnej antikoncepcie. Súvisí to s tým, že mnohé páry hľadajú ekologické možnosti, ako predchádzať počatiu. Vznikajú tak firmy, ktoré ponúkajú alternatívu a propagujú mobilné aplikácie či digitálne monitory na meranie plodných dní ženy.

Páry, ktoré sa rozhodnú ísť touto cestou len zo strachu z chémie, zväčša používajú v čase ovulácie ženy mechanickú antikoncepciu, teda kondómy.

Katolíci, ktorí sa riadia učením Cirkvi, používajú prirodzené metódy plánovania rodičovstva pre odlišné chápanie podstaty sexuality. V čase plodných dní ženy si volia sexuálnu abstinenciu, aby rešpektovali vzájomné darovanie sa, ktoré nevylučuje plodnosť. Blokovanie jednej podstatnej časti ľudského spojenia je pre veriacich katolíkov cesta k egoizmu a redukovanie sexu len na spotrebný rozmer.

Profesor morálnej teológie a autor publikácie Eros a jeho poslanie Jose Noriega v rozhovore pre Postoj (celé znenie rozhovoru vám prinesieme v nedeľu) vysvetľuje postoj katolíkov, že sexuálny návyk sa mení práve preto, aby sa zachoval zmysel darovania sa. „Ak začneme hľadať iné spôsoby prežívania sexuality, ktoré nie sú úplným darovaním sa, zo sexuality sa stane nevyhnutnosť, potreba. A tým sa spochybní všetko, čo sme doteraz žili – celá logika darovania sa. To, čo sme prežívali ako dar, sa tak stane nevyhnutnosťou.“

Noriega, ktorý vyučuje na Pápežskom teologickom inštitúte Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine v Ríme, tvrdí, že dnes sa nachádzame v dobe častej priemernosti, a keď sa zo sexu stane namiesto daru nevyhnutnosť, aj život sa stane priemerným. „A ľudstvo aj hľadá túto plnosť lásky. Manželské páry to dobre vedia, lebo keď použijú antikoncepciu, tak prejdú na iný level lásky, ide v podstate o dekadenciu vzťahu.“

Noriega v pripravovanom rozhovore upozorňuje, že preberanie noriem ako príkazov zo strany Cirkvi bez chápania ich zmyslu však vedie k pomýleným predstavám.

Abstinencia znamená nešťastný život?

Pre tento spôsob života sú katolíci často terčom zosmiešňovania alebo nepochopenia. Na prvý pohľad sa môže zdať, že život sexuálnej abstinencie ešte aj v manželstve robí zo skupiny veriacich poľutovaniahodnú komunitu.

Štúdia zverejnená v marci tohto roka hovorí niečo iné. Inštitút prirodzenej regulácie počatia Rötzer pod vedením odborníka z oddelenia internej medicíny Viedenskej univerzity Matthiasa Unselda v spolupráci s Ligou pár páru v USA v medzinárodnej odbornej štúdii mapoval vplyv prirodzenej regulácie počatia na manželský vzťah, jej užívateľov a ich spokojnosť v sexuálnej oblasti.

Výsledok je zaujímavý, väčšina opýtaných uviedla, že im prirodzené metódy pomohli zlepšiť manželský vzťah a viac ako polovica uviedla, že im tento spôsob života dokonca zlepšil sexuálny život.

Na štúdii sa podieľali i organizácie Liga pár páru z Česka a zo Slovenska. Išlo o online dotazníky, ktoré dostalo viac ako 6 800 adries, z toho 2 560 vyplnilo celý dotazník, až 77 percent respondentov tvorili ženy.

89 percent respondentov z tých, ktorí sa zapojili, žili v manželstve, boli vzdelaní a podľa vlastného hodnotenia žili vo finančne dobrom alebo veľmi dobrom prostredí. Väčšina buď nemala žiadne deti, alebo mali jedno až štyri deti. Veľké rodiny nad päť detí boli v menšine. V USA tvorili 16 percent a v Taliansku napríklad len dve percentá. To odporuje všeobecnej predstave, že používatelia prirodzených metód majú príliš veľa detí.

Foto Flickr/ pittaya

V čase, keď štúdiu robili, sa 80 percent zúčastnených žien riadilo metódami predchádzania počatiu. Naopak, z tých, ktoré sa snažili počať, 68 percent to skúšalo menej ako jeden rok. Viac ako polovica zúčastnených žien udala, že otehotneli do šiestich mesiacov, keď sa o to snažili. Dá sa predpokladať, že práve poznanie vlastného cyklu im pomohlo docieliť včasné počatie.

Takmer polovica respondentov používala niekedy antikoncepciu, hormonálnu antikoncepciu v minulosti bralo 44 percent respondentov, v súčasnosti ju užívalo menej než jedno percento opýtaných.

Ako muži tak aj ženy vnímali spoluprácu oboch partnerov pri prirodzených metódach ako dôležitú. Až 95 percent žien a 55 percent mužov uviedlo, že im táto metóda pomáha lepšie spoznať svoje telo. Veľká väčšina mužov, 74 percent, a 64 percent žien uviedlo, že im prirodzené metódy pomohli zlepšiť vzťah. Len menej ako desať percent cítilo, že to ich vzťahu uškodilo.

53 percent žien a 63 percent mužov sa vyjadrilo, že prirodzené plánovanie rodičovstva im zlepšilo sexuálny život. 75 percent žien a 73 percent mužov označilo, že sú buď „spokojní“, alebo „veľmi spokojní“ s frekvenciou pohlavného styku.

Viac ako 80 percent opýtaných uviedlo, že im znalosti získané v praxi s týmito metódami pomohli hovoriť s deťmi o sexualite.

Samozrejme, štúdia má svoje limity, lebo ju zadávali organizácie, ktoré propagujú prirodzené plánovanie rodičovstva. Ale aj tak narúša mýtus, že páry, ktoré sa riadia učením Cirkvi v otázkach sexuality, sú nespokojné so svojím životom.

Zlá motivácia vedie ku sklamaniu

Organizácie ako Liga pár páru čelia však aj kritike z radov veriacich. Vyčíta sa im práve sklon podávať svoje témy snúbencom či manželom ako návod na šťastnejší život. Mnohé páry pritom v praxi vedia, že život v abstinencii nie je prechádzkou ružovou záhradou.

Casey Chalk, publicista a spisovateľ žijúci v Thajsku, editor ekumenickej webovej stránky Called to Communion, vo svojom texte, ktorý sme priniesli aj na Postoji, upozorňuje na nebezpečenstvo takýchto praktík. Princípom katolicizmu nemá byť podľa Chalka vidina šťastnejšieho životného štýlu, lebo v praxi potom prichádza veľké sklamanie zo zlého nastavenia motivácie.

„Veľká väčšina Američanov vie, že život bez antikoncepcie je chaotický, ťažký a prekážkou naplnenia osobných a profesionálnych cieľov. Žiadne mudrovanie o „zlepšení sexuálneho života“ ich nepresvedčí o opaku. Postaviť svoj štandard na tomto vrchu – tak ako mnohí obhajcovia prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR) – znamená zlacniť nielen PPR, ale i Cirkev a v konečnom dôsledku Krista.“

Chalk tým nechce povedať, že PPR v skutočnosti nemá pre manželstvo dôležité výhody ako budovanie silnejšej dôvery a spolupráce medzi manželmi, vštepovanie cnosti a sebaovládania, ako i lepšie chápanie tela a cyklu ženy. „Skutočne však záleží len na poslednom bode, ktorý uvádzajú biskupi: „[PPR] ctí Boží plán manželskej lásky!“ Ako katolíci praktizujeme PPR preto, že sa snažíme poslúchať Krista a jeho Cirkev – nie preto, že si myslíme, že budeme mať vďaka tomu šťastnejší životný štýl na ceste k sebarealizácii.

Chalk tvrdí, že jedným z dôvodov, prečo PPR zostáva kontroverznou a ťažkou témou – dokonca i v zbožných katolíckych kruhoch – je ten, že spôsob, akým sa prezentuje medzi ľuďmi, často padá za obeť prúdu amerikanistickej herézy, ktorá je presvedčená, že vernosť Kristovi sa môže ľahko snúbiť so snahou o materiálny úspech a osobné naplnenie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo