Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
12. novembec 2017

Cintorín pod Spišským hradom (Janko Silan)

Báseň na nedeľu – Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.
Cintorín pod Spišským hradom (Janko Silan)

Janko Silan (vpravo, foto: www.rkcvazec.sk)

Janko Silan
Cintorín pod Spišským hradom


Angelus milosti nám z neba načiera,
a preto padá požehnaná rosa.
Rosička padá, padá za šera
aj na hroby, čo denne o ňu prosia.

Kto to vie, koľko pochovali nádejí
a koľko ich tu ešte pochovajú?
Aj vtáci stíchli v tejto mĺkvej aleji,
lebo tie brezy veľký smútok majú.

Už mušky svätojánske neprídu,
november nemá rád ich hravé svetlá.
Len vytrvalá bázeň sviečok svieti tu,
s ktorou sa bolesť luny opäť stretla,

keď kondolovať došli slzy najmilších
s vencami, kyticami smútočnými.
Vrav, Bože, ktože opustených utíši,
keby si tu Ty nebol medzi nimi,

keby sa neskvel tu Tvoj obraz, známy kríž,
ktorý sme obsypali bolesťami...?
Stíš, breza milá, svoje žiaľne chvenie, stíš,
z Dolniakov vanie hovor mojej mamy...


Básnik Janko Silan (1914 – 1984), vlastným menom Ján Ďurka, túto báseň publikoval v zbierke Rebrík do neba (1939). Zaujímavé, že aj pred rokom som siahol po Silanovej elégii Slávme to spoločne (1941), ktorú autor napísal pod vplyvom matkinej smrti.

Keďže na našich cintorínoch ešte nedohoreli sviece a v spomienkach a modlitbách sa vraciame k svojim mŕtvym, táto Silanova báseň umocní naše duchovné ustrojenie.

Text básne som vybral z vydania Janko Silan: Kuvici, Rebrík do neba, Slávme to spoločne, Súborné dielo Janka Silana, 1. zväzok (vydal LÚČ, vydavateľské družstvo, Bratislava 1995, editorsky pripravil, úvody a poznámky napísal prof. PhDr. Július Pašteka, DrSc.).




 

Inzercia

Odporúčame