Katalánska kríza má ďalšiu obeť: španielsko-belgické vzťahy

Katalánska kríza má ďalšiu obeť: španielsko-belgické vzťahy

Demonštranti nesú transparenty s nápisom „Slobodu politickým väzňom“ počas zhromaždenia tisícov ľudí pred budovou regionálnej katalánskej vlády v Barcelone. Foto: TASR/AP

Situácia v Španielsku spôsobuje belgickej vláde problémy.

Spory sa nehromadia len medzi dvomi európskymi krajinami, ale aj v samotnej koalícii medzi belgickým premiérom Charlesom Michelom a flámskymi separatistami sympatizujúcimi nielen s katalánskym bojom za nezávislosť. Michel teraz čelí riziku, že v Belgicku dôjde k vypuknutiu krízy na španielsky spôsob.

Akú rolu hrá Belgicko?

Celý kolos sa začal minulý týždeň po tom, čo Madrid aktivoval článok 155 španielskej ústavy kvôli jednostrannému vyhláseniu nezávislosti Katalánska miestnym parlamentom. Tento akt neznamenal len formálne prevzatie moci na regiónom, ale odštartoval tiež procesy stíhania zosadených členov katalánskej vlády najmä zo vzbury, sprenevery verejných financií a protištátnej činnosti.

Tu sa do katalánskej krízy zapája Belgicko. Theo Francken, belgický minister pre azyl a migráciu z radov flámskych separatistov N-VA, verejne zauvažoval o udelení azylu pre bývalého predsedu katalánskej vlády a jej členov kvôli možnému politicky motivovanému procesu, čo pobúrilo Španielsko. Následne po tomto vyjadrení Carles Puigdemont spolu s ďalšími piatimi členmi svojho kabinetu odcestovali do Bruselu, podľa jeho slov „doniesť katalánsky problém do srdca Európy“.

Mnohí predpokladali, že v Bruseli skutočne požiada o politický azyl, aj keď prípadná šanca na úspech by bola veľmi malá. Zosadený katalánsky premiér Carles Puigdemont si totiž tiež najal belgického právnika Paula Bekaerta, ktorý v minulosti obhajoval baskických separatistov z hnutia ETA a bránil ich členov pred vydaním do Španielska. Miesto azylu však v Bruseli hľadá dočasné útočisko.

Tisícky ľudí sa zhromaždili pred budovou regionálnej katalánskej vlády v Barcelone počas generálneho štrajku 8. novembra 2017. FOTO TASR/AP

Puigdemont sa spolu už len so štyrmi ďalšími ministrami bývalej katalánskej separatistickej vlády nedostavil na výsluch do Madridu, po ktorom bolo 8 z 9 členov bývalého kabinetu odsúdených za vinných. Väzbu zdôvodnila prokuratúra nebezpečenstvom úteku, obavou z ničenia dôkazov a pokračovania páchania trestnej činnosti. Právnik Carlesa Puigdemonta však ešte deň pred výsluchom navrhol, aby vypočúvanie zosadeného katalánskeho premiéra prebehlo v Belgicku. 

Uväznenie bývalých regionálnych ministrov vyhnalo do ulíc niekoľkokrát desaťtisíce protestujúcich demonštrantov. Naposledy sa v stredu uskutočnil generálny štrajk separatisktov, počas ktorého protestujúci zablokovaním dopravy vo viacerých častiach Katalánska žiadali „Slobodu pre politických väzňov“. Ďalšia veľká demonštrácia s rovnakým heslom je plánovaná na túto sobotu, kde majú čelo sprievodu tvoriť práve príbuzní odsúdených katalánskych exministrov.

Puigdemont pochybuje o spravodlivom a nezávislom vypočutí kvôli zaujatosti španielskych súdov, preto vyzýva k preskúmaniu zo zahraničia. Pripomenul tiež, že predstavitelia jeho strany čelia najsilnejšiemu trestu španielskeho trestného zákonníka, rovnakému ako v prípade terorizmu či vraždy. Španielsko však aj napriek tomu vydalo na bývalých členov katalánskeho kabinetu európsky zatykač.

Aby katalánski politici predišli ponižujúcej situácii, keď by ich belgická polícia musela hľadať a následne zatknúť, obvinený katalánsky expremiér Puigdemont sa v nedeľu spolu so štyrmi bývalými ministrami vydali polícii dobrovoľne. Na druhý deň boli však hneď podmienečne prepustení s tým, že nikto z nich nesmie bez povolenia sudcu opustiť územie Belgicka. Prvýkrát vystúpia na súde 17. novembra, keď sudca rozhodne o vykonaní zatýkacieho rozkazu. Ak však aj súd nakoniec rozhodne vydať bývalých členov katalánskej vlády Španielsku, proces vydávania môže potrvať aj niekoľko týždňov či dokonca mesiacov.

Belgická vnútropolitická kríza

Prítomnosť Puigdemontovej osoby v Belgicku však spôsobuje veľké ťažkosti miestnej koaličnej vláde nehovoriac o naštiepených vzťahoch so Španielskom. Katalánska kríza sa v týchto dňoch stala hlavnou témou belgickej politiky.

Už počas víkendu flámsky nacionalistický politik a podpredseda vlády Belgicka Jan Jambon spolu s bývalým belgickým premiérom Eliom Di Rupom odsúdili Španielsko za nezvládnutie krízy vrátane uväznenia regionálnych politikov. Ďalší predstaviteľ flámskych nacionalistov Mark Demesmaeker označil španielsky súdny systém na rozdiel od belgického za vysoko spolitizovaný. Španielska vláda však, samozrejme, poprela akékoľvek dohady, že by rozhodnutie o zatknutí ôsmich katalánskych politikov bolo politicky motivované.

Práve pripomienky belgického ministra vnútra Jana Jambona si vyslúžili reakciu Španielska. Esteban González Pons zo španielskej ľudovej strany o ňom povedal, že patrí k strane, ktorá kolaborovala s Nemcami v čase nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny. Taktiež označil nacionalistickú stranu Novú flámsku alianciu, ktorej je členom, za xenofóbnu a veľmi komplikovanú, ktorá nemôže byť partnerom pre nikoho.

Na tento komentár však zareagoval vedúci predstaviteľ Novej flámskej aliancie, najväčšej strany v belgickej vláde, Bart De Wever, ktorý zašiel ešte ďalej. Španielsku vládnucu ľudovú stranu, založenú bývalým Francovým ministrom, označil za väzňa svojej vlastnej histórie. Príčinu súčasných represií zo strany španielskej vlády, ako väznenie ľudí na základe názorov či použitie násilia voči občanom, pripisuje práve straníckej spojitosti s Francom.

Ľudia sedia na koľajniciach pri rýchlostnom vlaku AVE v zablokovanej železničnej stanici Sants v Barcelone počas generálneho štrajku 8. novembra 2017. FOTO TASR/AP

V pondelok sa na katalánsku stranu priklonil aj belgický minister zahraničných vecí Didier Reynders z hnutia reformistov, ktorý vyzval kolegov, aby sa držali ďalej od katalánskej krízy, ako aj od stanoviska Európskej únie a výziev niektorých vedúcich predstaviteľov belgickej politiky. Narážal tým aj na premiéra Charlesa Michela, ktorý sa dlhodobo dištancuje od katalánskych predstaviteľov.

Hoci sa belgický premiér od začiatku vyjadroval ku katalánskej kríze opatrnejšie a zastával riešenie prostredníctvom dialógu, nikdy sa neprikláňal k nezávislosti a od začiatku odmietal akékoľvek špekulácie o udelení azylu pre katalánskych predstaviteľov. Reynders však svojich kolegov otvorene žiada, aby urobili viac pre udržanie Puigdemonta a jeho bývalých ministrov mimo španielskeho väzenia.

Katalánska kríza rozvracia vratký mier medzi belgickými stranami, ktorý sa za posledné tri roky podarilo nastoliť premiérovi Charlesovi Michelovi, francúzsky hovoriacemu liberálovi. Problém jeho vlády spočíva v dohode medzi liberálmi a nacionalistami, v ktorej sa museli nacionalisti zriecť svojho separatistického programu. Aj keď sa Nová flámska aliancia v posledných rokoch rebrandovala na konzervatívnu belgickú silu, strana dnes znovu flirtuje s požiadavkami za nezávislosť. V Belgicku to tak teraz vyzerá na začiatok kampane pred federálnymi voľbami, ktoré sa majú uskutočniť v roku 2019.

Katalánske nálady

Aj napriek uväzneniu bývalých katalánskych ministrov by separatisti podľa prieskumov po predčasných voľbách mohli stratiť väčšinu v parlamente. Zo staršieho minulotýždňového prieskumu denníka El País tiež vyplýva, že väčšina Kataláncov, momentálne 55 percent, nesúhlasí s jednostranným vyhlásením nezávislosti. S týmto krokom sa dosiaľ stotožňuje len približne 41 percent opýtaných.

Podľa agentúry Reuters zároveň len jeden zo siedmich Kataláncov verí, že súčasné napätie môže vyústiť do nezávislosti. Viac ako dve tretiny obyvateľov si skôr myslia, že napätá situácia má negatívny vplyv na ekonomiku regiónu, o čom svedčí aj zvýšená nezamestnanosť v Katalánsku. Nezamestnanosť tu stúpla v októbri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 3,7 percenta, čo je najviac zo všetkých španielskych regiónov. Katalánsku snahu o nezávislosť vnímajú Španieli po nezamestnanosti ako druhý najväčší problém v krajine.

Bývalá predsedníčka katalánskeho parlamentu Carme Forcadellová prichádza na súd 9. novembra 2017 v Madride. Väzbe sa vyhne, ak zaplatí kauciu vo výške 150-tisíc eur. Pred španielsky Najvyšší súd predstúpilo ďalších šesť bývalých poslancov katalánskeho parlamentu. FOTO TASR/AP

Udalosti posledných dní upevnili v rozhodnutí zosadeného katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta opäť kandidovať v predčasných regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia 21. decembra, a viesť kampaň aj z Bruselu. I keď ho Madrid obviňuje zo vzbury za nezávislosť, kým nebude právoplatne odsúdený, oficiálne sa stále môže vo voľbách uchádzať o dôveru voličov.

Bývalý katalánsky premiér Puigdemont bude lídrom Katalánskej európskej demokratickej strany. Vyzval tiež ďalšie separatistické strany k vytvoreniu volebnej koalície. Jej hlavným cieľom malo byť oslobodenie politických väzňov a vytvorenie katalánskej republiky. Katalánske separatistické strany sa však nakoniec nedohodli a do volieb nepôjdu v rámci jednej veľkej koalície. Puigdemont stále verí, že práve vďaka predčasným voľbám, ktoré dlhodobo odmietal, Katalánci demokraticky porazia represie španielskej vlády. To sa však uvidí až v decembri.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo