Politika 09. november 2017

Voľby do VÚC 2017: Kresťanské siete opäť v akcii

Pavol Rábara Lukáš Krivošík
Pavol Rábara Lukáš Krivošík
V týchto župných voľbách bolo prvýkrát značne cítiť angažovaných kresťanov. Ako sa im darilo?
V týchto župných voľbách bolo prvýkrát značne cítiť angažovaných kresťanov. Ako sa im darilo?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Lukáš Krivošík

Voľby do VÚC 2017: Kresťanské siete opäť v akcii
Noví župani Milan Majerský, Erika Jurinová a kandidát na predsedu kraja Ján Mrva. (Foto: TASR/Dano Veselský, Branislav Račko, Milan Kapusta)

Pred desiatimi rokmi tento jav takmer neexistoval, prvýkrát ho stelesnila kandidátka OĽaNO v roku 2012, cez ktorú sa vďaka mobilizácii v kresťanských spoločenstvách prekrúžkovali s obrovským počtom krúžkov do parlamentu Richard Vašečka a Branislav Škripek.

Spoločenská angažovanosť kresťanov sa stala jednou z hlavných udalostí roku 2013, keď na košický pochod za život prišlo 80-tisíc ľudí, o dva roky bolo v Bratislave minimálne 50-tisíc účastníkov. V roku 2015 sa konalo aj referendum o rodine, ktoré vyvolala Aliancia za rodinu. Na referendum prišlo takmer milión ľudí, 20-percentná účasť však znamenala neúspech.

Lenže v dlhodobejšom meradle aj referendum prispelo k aktivizácii najmä mladých angažovaných kresťanov, ktorí sa zúčastňujú ako dobrovoľníci pri miestnych petíciách za zákaz hazardu alebo aj pri voľbách. Tento vplyv kresťanskej občianskej spoločnosti sa v týchto župných voľbách prejavil silnejšie ako kedykoľvek predtým.   

Bojovník proti hazardu

Keď v sobotu 4. novembra neskoro večer ukázal Štatistický úrad prvé priebežné výsledky, na čele boja o post Bratislavského kraja zasvietilo meno Ján Mrva. A držalo sa hore dosť dlho. Napokon skončil starosta Vajnor na štvrtom mieste so ziskom 28 842 hlasov – o štyri percentá menej než 20-percentný víťaz Juraj Droba. 

Bolo to však veľké prekvapenie, Ján Mrva mal v prieskumoch nízke percentá, kvôli čomu ho médiá považovali skôr za outsidera bratislavských volieb. Navyše, zďaleka nepatril medzi známe postavy ako Ftáčnik, Frešo či Krajcer, nemal ani masívnu kampaň ako Rudolf Kusý v podobe bilbordov či letákov. Prečo teda tak vyskočil?  

V prvom rade treba povedať, že Mrva staval v kampani najmä na úspechu vo funkcii starostu, kde je už 11 rokov. Vajnory sú však oveľa menšie než Nové mesto, o ktorého obyvateľov sa opieral Kusý, takže na dobrý výsledok v celom kraji by to nestačilo. Preto sa snažil poukázať aj na svoje aktivity presahujúce mestskú časť – otázku diaľničnej križovatky Triblavina a zápas proti hazardu. 

Mrva bol jedným z otcov myšlienky plošného zákazu herní na území Bratislavy. S podporou starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej, starostu Lamača Petra Šramka a ďalšími sa pred viac ako dvoma rokmi pustili do náročnej úlohy vyzbierať viac ako stotisíc podpisov Bratislavčanov pod petíciu za zákaz herní. 

V kuloároch sa hovorí, že ani sami neverili, že sa im to podarí, a zo začiatku išlo zbieranie veľmi pomaly. Na jeseň 2015 sa do kampane zapojili viaceré združenia s hustou sieťou svojich členov, napríklad skauti, saleziáni, Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina aj Aliancia za rodinu. Podpisy začali zbierať od domu k domu a tiež pred východom z kostola pri nedeľných bohoslužbách. 

Ján Mrva počas tlačovej konferencie pod hradom Devín, na ktorej predstavil svoj volebný program v Bratislave 5. septembra 2017. FOTO TASR – Dano Veselský

Zlom prišiel počas parlamentných volieb v marci 2016, keď sa podpisy za zákaz herní zbierali pred volebnými miestnosťami. Zvyšok príbehu je známy, mestské zastupiteľstvo na druhý raz schválilo nariadenie o plošnom zákaze herní, to však napadla prokuratúra. 

Takže hoci sa tento zápas stále neskončil, vďaka nemu sa vyprofilovali niektoré tváre, pričom starosta Mrva sa stal jedným z lídrov tohto zápasu. Samozrejme, tento kapitál naplno využil aj v kampani. Dôkazom je aj jeho hlavný slogan „Ján Mrva – keď bojovnosť trvá“.

Do kampane proti hazardu sa na úrovni aktivistov a dobrovoľníkov zapojili za posledné dva roky stovky ľudí, najmä mladých. Mrva sa tak v župných voľbách spoliehal na množstvo voličov v konzervatívnych kruhoch, ktoré šli naprieč kresťanskými spoločenstvami, cirkvou, ale aj občianskym sektorom. 

S podporou týchto skupín Mrva naozaj rátal. Sám to priznal, keď dva dni pred voľbami v diskusii na facebooku reagoval na otázku, prečo sa nevzdá v prospech Drobu. 

„Mnohí občianski demokrati chceli, aby som sa vzdal v prospech Drobu, ale reálne som o tom vôbec neuvažoval a uvediem prečo: Mrva má prekrytie s Drobom len malé, veď objektívne uvažujte: som jediný konzervatívec a moje voličstvo sú hlavne veľké spoločenstvá kresťanov, množstvo antihazardérov a občianski konzervatívci, bežní ľudia, čo rešpektujú tradície našej civilizácie, nie liberáli, ale aj tí a cyklisti či maratónci, športovci a nespokojenci s dopravou z OZ TRIBLAVINA… Myslíte si, že sú to slabé skupiny?“

Mrva ešte dodal, že jeho voliči liberála voliť nebudú. „To máme zistené.“

Najväčšie kresťanské spoločenstvá odporúčali v Bratislavskom kraji sedem kandidátov, uspeli dvaja, Mikuláš Krippel a Marek Machata.

Medzi kandidátmi na župných poslancov v tíme Jána Mrvu bol aj dlhoročný ekonomický novinár Peter Kremský. „Siete kresťanskej občianskej spoločnosti v tejto kampani nejakú úlohu zohrali,“ hovorí pre Postoj. „No nebolo to určite organizované zhora. Skôr ide o to, že títo ľudia o sebe prirodzenie vedia. A ak sa poznajú zo spoločných akcií alebo stretnutí, ľahšie si získavajú v tomto prostredí dôveru ako kandidáti.“ 

Hoci sa Kremský dostal medzi odporúčaných kandidátov na webových stránkach nasavolba.sk a krestanskikandidati.sk a vo svojom pezinskom obvode získal takmer 900 hlasov, na poslanecký mandát to nestačilo, potreboval by ešte 400 hlasov. „Nedá sa povedať, že by som vyslovene obchádzal kresťanské stretká“, vysvetľuje. „Skôr som sa snažil ísť cez osobný kontakt a potom mailing-listy, zasiahnuť ľudí, ktorí ma poznajú, sú z rôzneho, nielen kresťanského prostredia a motivovať ich, aby ma odporučili ďalej.“ 

Peter Kremský sa nesnažil ani využívať siete z čias, keď spolupracoval s Alianciou za rodinu. 

Kremský je členom cirkevného zboru Viera, ktorý patrí pod Bratskú jednotu baptistov. O svojej kandidatúre spoluveriacim povedal, no keďže do zboru chodia najmä Bratislavčania, kým jeho volebný obvod bol Pezinok, kde býva, faktor solidarity zo strany denominácie sa podľa Kremského slov v jeho prípade ani veľmi prejaviť nemohol.

Milan Majerský (uprostred) reaguje na zverejnené neoficiálne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov Štatistickým úradom SR 5. novembra 2017 v Prešove. FOTO TASR – Milan Kapusta

Mladý kádehák s podporou OĽaNO 

Hoci Prešovský kraj možno označiť za silno katolícky región, KDH pri svojom úsilí zosadiť Petra Chudíka zo Smeru z kresla župana vždy narazilo. Až teraz ho mladý primátor Levoče Milan Majerský z KDH porazil nečakaným náskokom o desať percent. Pritom v posledných voľbách v roku 2013 skončil kandidát KDH Pavol Hudacký za Chudíkom na druhom mieste so stratou 13,5 percenta. 

Cielili mladí kádeháci na východe tento raz viac na kresťanské spoločenstvá? 

Šéf Majerského volebného tímu Marek Cimbala si netrúfa porovnať kampane, keďže pred štyrmi rokmi nebol do nej zapojený, no účasť angažovaných kresťanov vníma ako nemalú pomoc. 

Majerský sa ako spoločný kandidát opozičných strán mohol spoliehať aj na podporu OĽaNO a viacerých tvárí tohto hnutia, ktorí na seba viažu kresťanské spoločenstvá. Napríklad poslanci parlamentu Richard Vašečka, Eduard Heger alebo člen prešovskej charizmatickej Koinonie Ján Krstiteľ Prešov Jozef Lukáč. 

V tíme Milana Majerského teda s podporou kresťanov počítali, hoci sa na nich špeciálne v kampani nezamerali. „Naša kampaň bola širokospektrálna, oslovili sme viaceré občianske združenia,“ hovorí pre Postoj Cimbala.  

S potenciálom, ktorý bol v angažovaných kresťanoch, rátali. „Komunikovali sme aj s lídrami spoločenstiev, ale nedá sa povedať, že by sme sa na nich špeciálne zamerali. Na túto skupinu voličov sme sa pozerali ako na ľudí zvnútra domu, teda na ľudí, ktorí by mali automaticky podporiť kandidáta, ktorý participuje na živote cirkvi,“ vyjadril sa Cimbala. 

Ľudia z kresťanských spoločenstiev boli aj medzi dobrovoľníkmi primátora Majerského. „Napríklad z Levoče sme mali dobrovoľníkov, ktorí aktívne pôsobia v spoločenstvách a tiež bojovali proti hazardu. Taktiež bolo medzi nimi viacero skautov,“ priblížil Cimbala a pripomenul, že Levoča bola jedným z prvých slovenských miest, ktoré zrušilo hazard. 

Podporu kresťanských spoločenstiev vo volebnom tíme nového prešovského župana vnímajú ako očividnú, no zároveň vedia, že nešlo o nosnú skupinu. „Nemalou mierou však prispeli ku skvelému výsledku,“ uzavrel šéf volebného tímu Cimbala. 

Konzervatívci s liberálmi proti smerákom

Lukáš Valach mal v kampani Eriky Jurinovej na starosti sociálne médiá ako Facebook či Instagram, no podieľal sa aj na tvorbe stratégie a posolstiev: „Na začiatku sme si povedali, že chceme viesť pozitívnu kampaň a vynasnažíme sa stretnúť s čo najviac ľuďmi.“ Valach na porade ku kampani vyslovil myšlienku, že buď sa podarí zmobilizovať aktívnych kresťanov Erike Jurinovej, alebo neprídu voliť vôbec. Ostatní kandidáti im totiž nemali veľmi čo ponúknuť. 

„Erika sa stretla s viacerými regionálnymi lídrami kresťanskej občianskej spoločnosti a požiadala ich o podporu,“ hovorí Valach, ktorý sa angažuje aj v projekte Kresťan v politike. Išlo najmä o rôzne spoločenstvá veriacich – niektoré boli vedené laikmi, iné kňazmi, ich členmi sú mladí ľudia, študenti alebo manželia. A to tak z katolíckeho, ako aj z protestantského prostredia. 

Valach si všíma, že medzi kresťanskými laikmi v posledných rokoch stúpa povedomie o potrebe angažovania sa aj na spoločenskej úrovni. „Je kľúčové, aby v politike boli ľudia s kresťanskými hodnotami, lebo inak sa presadia politici, ktorí životy našich rodín môžu ovplyvňovať pre nás neželanými spôsobmi.“

Lenže prežehnať sa naučí hocikto. Ako teda rozpoznať, že kandidát je autentickým nositeľom týchto hodnôt? „Nikdy sa neviete zaručiť za človeka, aký bude o päť rokov,“ hovorí Valach. „No môžete vidieť, aký život viedol doposiaľ.“ Podľa neho je dôležité, že kandidát sa v kresťanských kruhoch neobjaví sčista-jasna pred voľbami. „Ľudia z kresťanského prostredia, s ktorými sa Erika Jurinová stretla počas kampane, ju už predtým z parlamentnej práce vnímali ako konzervatívnu političku a vedeli, aké hodnoty stelesňuje.“   

Erika Jurinová po zverejnení neoficiálnych výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov Štatistickým úradom SR dňa 5. novembra 2017 v Žiline. FOTO TASR – Erika Ďurčová

Časť sociálne liberálneho prostredia vníma aktivizáciu kresťanskej občianskej spoločnosti vo voľbách ako hrozbu, politológ Pavol Hardoš v denníku SME v článku Väčšia hrozba, než sú fašisti označil OĽaNO za „radikálno-konzervatívnu pseudostranu“, s tým, že „namiesto straníckych štruktúr tu máme konzervatívnu občiansku spoločnosť“.

Valach upozorňuje, že aj kresťania majú v parlamentnej demokracii nárok na svoje zastúpenie: „Navyše, veľkým fenoménom týchto volieb bolo, že sa dokázali konzervatívci a liberáli spojiť, aby nevládli smeráci a kotlebovci. Niekde mal lepšie šance liberálny kandidát, ktorého možno aj s trochou sebazaprenia volili konzervatívci. Inde volili zase liberáli so zaťatými zubami konzervatívneho kandidáta.“ 

Hodnotové otázky týchto voličov síce rozdeľujú, no blízko môžu mať v ekonomických či antikorupčných otázkach, ktoré viac súvisia s možnosťami kompetencií na úrovni samosprávnych krajov.  

Kresťanské spoločenstvá: úspešná až tretina kandidátov

Vplyv takzvanej kresťanskej občianskej spoločnosti sa prejavil aj pri kandidátoch na poslancov. Ešte pred voľbami vytvorili na stránke nasavolba.sk svoj zoznam odporúčaných kandidátov aj lídri najväčších kresťanských spoločenstiev a zborov. Medzi nimi napríklad vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina Mário Tomašík, riaditeľ projektu Godzone Július Slovák, predseda ZKSM Ján Buc, riaditeľ organizácie Mládež pre Krista Slovensko Marián Lipovský, Branislav Letko z Lámačských chvál a ďalší. Celkovo dalo odporúčania 31 ľudí.

Títo vedúci spoločenstiev postupovali rovnako aj pred parlamentnými voľbami v roku 2016, keď podporili štvoricu kandidátov OĽaNO Richarda Vašečku, Marka Krajčího, Eduarda Hegera a Jozefa Lukáča. Všetci štyria sa na osobnosťami nabitej kandidátke OĽaNO prekrúžkovali do parlamentu, Vašečka už po druhýkrát.

V župných voľbách podporili tieto kresťanské spoločenstvá na celom Slovensku 42 kandidátov, z ktorých uspeli štrnásti. Spoločenstvá tak dosiahli až 33-percentnú úspešnosť. Všetky strany mali oveľa nižšiu percentnú úspešnosť, Smer napríklad 14 percent, koalícia SaS, OĽaNO, KDH deväť percent, kým nezávislí kandidáti mali 38-percentnú úspešnosť.

S výnimkou jedného všetci z odporúčaných kandidovali na spoločných kandidátkach pravicovej opozície (OĽaNO, SaS, KDH). Zaujímavé je, že okrem dvoch zvolených (medzi nimi je prešovská primátorka Andrea Turčanová) ide v dvanástich prípadoch o nováčikov v župnej politike. 

Možno preto očakávať, že význam kresťanskej časti občianskej spoločnosti ako faktora vo voľbách bude narastať. Prostredie kresťanských sietí sa stáva čoraz viac rezervoárom voličov, ale aj kandidátov pre politické funkcie.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0