Čo by mala robiť skutočná katolícka univerzita

Čo by mala robiť skutočná katolícka univerzita

Interiér Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku 24. septembra 2013. FOTO TASR – Oliver Ondráš

Filozof Juraj Šúst hovoril na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku o tom, čo treba zmeniť, aby tu vznikla živá kresťanská univerzitná kultúra.

Vážený pán rektor, milí priatelia,

ďakujem za príležitosť povedať pár slov k poslaniu katolíckej univerzity. Je to pre mňa česť a zároveň sa cítim aj trochu nepatrične, pretože sa nepokladám za autoritu v danej oblasti.

Nemám doktorát z prestížnej univerzity v zahraničí, nepublikoval som serióznu akademickú prácu. Aj z oficiálneho akademického sveta som už dlhšie vonku. Moja publikačná činnosť najmä v revue Impulz je skôr publicistická ako vedecká, pár echt akademických vecí z dizertačky mi vyšlo vďaka Katedre filozofie Katolíckej univerzity, za čo som jej vďačný. Nuž, kto som ja, aby som súdil, čo má byť poslaním Katolíckej univerzity a či ho Katolícka univerzita v Ružomberku plní?

Čo je problém Katolíckej univerzity

Na druhej strane, tým, že sa pohybujem v katolíckom vzdelávacom prostredí a kresťanskej kultúre a zároveň nepôsobím priamo na univerzite, tak mám azda aj potrebný odstup, aby som na danú otázku predsa len čosi zmysluplné povedal. Môj pohľad na poslanie katolíckej univerzity je inšpirovaný najmä kardinálom Newmanom, slovenský preklad jeho Idey Univerzity (1. časť) som pomáhal editovať. Ak sa vám však moje názory budú zdať čudné a nebudete s nimi súhlasiť, treba ich pripočítať iba mne, nie kardinálovi.

Ak to mám vyjadriť stručne, čo je poslaním katolíckej univerzity a či ho podľa mojej mienky Katolícka univerzita v Ružomberku plní, a čo má robiť, aby ho napĺňala lepšie, tak poviem, že poslaním katolíckej univerzity je naučiť študentov myslieť v harmónii s katolíckou vierou, aby mohli vieru lepšie žiť, dosiahnuť spásu a zároveň byť svetlom viery pre iných.

Primárnym cieľom katolíckej univerzity nie je vychovať dobrých odborníkov, žurnalistov či historikov, ale integrovaných kresťanov, ktorí budú schopní dobre myslieť a zároveň v súlade so svetlom viery. A myslenie spolu s vierou budú pretavovať do konania a tak spoluvytvárať pulzujúcu, príťažlivú katolícku kultúru. Cieľom katolíckej univerzity je teda podľa mňa pomôcť študentom stať sa plnými ľuďmi, integrovanými, vzdelanými kresťanmi a až sekundárne odborníkmi v nejakej konkrétnej oblasti.

Primárnym cieľom katolíckej univerzity nie je vychovať dobrých odborníkov, žurnalistov či historikov, ale integrovaných kresťanov, ktorí budú schopní dobre myslieť a zároveň v súlade so svetlom viery. Zdieľať

Myslím si, že tento cieľ Katolícka univerzita v Ružomberku čiastočne plní. Na univerzite sú mnohí dobrí, obetaví učitelia, ktorí zasvätili svoj život univerzite, funguje v nej univerzitné pastoračné centrum, sú tu sv. omše, stretká a aj výborní študenti, čoho príkladom je aj táto konferencia (nápad zorganizovať konferenciu prišiel od študentov, študenti ju zorganizovali v spolupráci s vedením).

Na univerzitu prichádzajú vzácni hostia, z mojich mnohých návštev som cítil prijatie, priateľskú spolupatričnosť a takú tú prijemnú kresťanskú decentnosť. Osobne som Katolíckej univerzite vďačný za niekoľko podľa mňa zmysluplných akademických projektov na katedrách filozofie a žurnalistiky, na ktorých som sa mohol zúčastniť.

Ale zároveň vnímam aj niektoré negatívne skutočnosti. Prvou z nich je, že azda mimo redakcie denníka Postoj poznám veľmi málo absolventov KU, cez ktorých by som mohol spoznať, nakoľko sa univerzite podarilo sformovať inšpiratívnych a vzdelaných katolíkov. Málokto sa mi pochválil, že študoval v Ružomberku. Pohybujem sa v prostredí kresťanskej kultúry, a tak si myslím, že by som mal na absolventov Ružomberka narážať častejšie. Ich absencia mi teda indikuje problém.

Azda to súvisí s menom univerzity. Nechcem to rozvádzať, ale asi sa všetci zhodneme, že nie je najlepšie: poľskí docenti a lacné a expresné tituly, pobočky v zapadákovoch, nízke kritériá na udeľovanie akademických titulov, vysoké odmeny, zvady medzi senátmi, netransparentnosť, neschopnosť komunikácie medzi zainteresovanými stranami, trestné oznámenia, tajné audity, straty zamestnania, dlhy, neschopnosť ťahať za jeden povraz, zlomené srdce bývalého rektora… veci, o ktorých domáci vedia svoje a o ktorých viem ja hlavne z novín a sem-tam z rozprávania od niekoho z Katolíckej univerzity.

S podobnými vecami som sa stretol aj ja na sekulárnej univerzite, Katolícka univerzita nie je horšia ako iné univerzity, ale myslím, že je nesporné, že tieto príklady nepochybne mali a majú vplyv tak na kultúru na univerzite, ako aj na jej meno. Zároveň verím, že študentské prostredie na univerzite je lepšie, ako sa môže z uvedených príkladov zdať.

Okrem neviditeľných absolventov, pošramotenej povesti sťažuje napĺňanie poslania podľa mňa aj slovenský univerzitný systém. Rozdelenie do príslušných odborov hneď pri začiatku štúdia a chýbajúci spoločný akademický základ v štýle liberal arts, zahltenosť mnohými predmetmi, praktikovanie prednášok a referátov viac než seminárov a esejí, snahou prijímať kvôli financiám veľa študentov a nedostatok času na osobnejší prístup, zaneprázdnenosť učiteľov neakademickými vecami a mohol by som pokračovať – zdá sa mi, že tieto neduhy som v nejakej miere postrehol aj v Ružomberku.

Katolícka univerzita by však nemala myslieť viac na vlastné prežitie než na napĺňanie svojho poslania. A od ostatných slovenských univerzít by sa mala líšiť výraznejšie. A že sa tak celkom nedeje, vnímam ako dôležitý znak pri odpovedi na otázku, nakoľko si plní svoje poslanie.

Nerezignovať na krásu

Čo by teda mala Katolícka univerzita v Ružomberku robiť inak, aby napĺňala lepšie svoje poslanie? Najprv identifikujem štyri oblasti, ktoré považujem za dôležité, a potom ich spojím v konkrétnej predstave.

V prvom rade by mala vytvoriť pre študentov a učiteľov vhodné prostredie. Lenže ako takéto prostredie vytvoriť? Ako prilákať do Ružomberka viac šikovných študentov a dobrých učiteľov? Ak chce byť Ružomberok centrom katolíckeho vzdelávania a kultúry, bez tých najlepších katolíckych študentov a učiteľov to nepôjde.

Sú len dve možnosti: buď príde univerzita za nimi do kultúrneho centra, alebo vytvorí takú atraktívnu ponuku, že sa dobrí študenti a učitelia vzdajú kultúrneho centra hlavného mesta a prídu študovať a vyučovať do malého a povedzme si, aj vďaka obrovskej papierenskej fabrike, nie práve malebného horského mestečka na severe stredného Slovenska.

Ak má teda Ružomberok prilákať dobrých študentov a učiteľov, základnou úlohou je vytvoriť pre nich príťažlivý univerzitný areál, campus, kde budú študenti a učitelia bývať, študovať, modliť sa, športovať, chodiť do spoločnosti.

Ak chce byť Ružomberok centrom katolíckeho vzdelávania a kultúry, bez tých najlepších katolíckych študentov a učiteľov to nepôjde. Zdieľať

Takýto areál by nemal byť pozliepaný z toho, aká budova je práve v meste voľná, ale mal by byť na krásnom mieste a jeho architektúra by mala vyžarovať krásu a vkus. A nielen preto, aby prilákala študentov a učiteľov ako lacný marketingový ťahák, ale preto, že krása vnútorne súvisí s poslaním katolíckej univerzity. Lebo ako hodnoverne môže univerzita učiť o kráse Stvoriteľa či kráse ľudskej duše, ktorú nevidí, ak rezignuje na fyzickú krásu architektúry, ktorú vidí?

Liptov je pritom niečo ako srdce Slovenska, azda najkrajší kút na Slovensku vôbec a zároveň región nabitý slovenskou kultúrou a históriou. Univerzita má teda aj šťastie, že je situovaná práve tu, akurát, že tento prírodno-kultúrny potenciál zatiaľ nevyužíva. Keď prechádzam Ružomberkom po Hrabovskej ceste a vidím okolie univerzity, ako ju nerámuje nejaký pekný liptovský končiar, ale benzínka, Tesco, futbalový štadión, preplnená dvojprúdovka a schátraná fabrika, tak mi to pripadá ako krutá irónia k poslaniu Katolíckej univerzity, že musí byť situovaná práve na tomto mieste, v inak najkrajšom kúte Slovenska.

To je ako slúžiť svätú omšu v kulturáku, keď ju môžete slúžiť v katedrále.

Viem, variť treba z toho, na čo máme, Katolícka univerzita v Ružomberku zďaleka nie je na tom najhoršie: čo by za takúto lokalitu v meste dala napríklad jedna z fakúlt v Trnave, ktorá čupí priamo v priemyselnom parku na okraji mesta iba na skok od uličky lásky.

A mnohé iné fakulty slovenských univerzít roztrúsené nieže po mestách, ale po dedinách a dnes narýchlo obaľované do polystyrénu z eurofondových peňazí. Ty, Katolícka univerzita, vôbec nie si na tom najhoršie spomedzi slovenských univerzít. Ale aký obraz Stvoriteľa ponúkaš svojim študentom, ak rezignuješ na krásu? A ako ich pritiahneš?

Rezignovať na kvantitu

Druhá oblasť sa týka veľkosti univerzity a spôsobu vzdelávania. Iste, dá sa mať tisíce študentov a oslavovať, koľko tisíc titulov už univerzita počas rokov udelila, ako to urobila jedna zo slovenských univerzít v poslednom čísle Katolíckych novín.

Ale faktom je, že tituly už dávno nie sú znakom skutočne dobrého absolventa. A tiež platí, že Slovensko nie je veľká krajina a nemá toľko zdrojov ľudských i finančných, aby mohla kvalitne spravovať veľkú katolícku univerzitu a navyše mimo kultúrneho centra krajiny.

Mojím návrhom teda je rezignovať na kvantitu. Ak by si mala univerzita vybrať či mať radšej 100 kvalitných študentov alebo 1 000 nekvalitných, ktorí sa prihlásia do Ružomberka napríklad z pohodlnosti, lebo bývajú v regióne, tak som jednoznačne za prvú možnosť.

Navyše, na malej škole sa skôr vytvorí komunita ako na veľkej. A osobnejší vzťah medzi študentmi a učiteľmi tiež prospieva kvalite vzdelávania a učenia, ako zdôrazňoval už kardinál Newman. Skutočné vzdelávanie sa nedeje masovo, v indiferentnej kultúre anonymných jednotlivcov, ktorí si nemajú navzájom čo povedať, ale v priateľskom spoločenstve, ktoré zdobí zvedavosť, hľadanie pravdy, čítanie, premýšľanie, diskutovanie a tvorivosť. Nepomáha memorovanie, ale čítanie textov veľkých mysliteľov a diskutovanie o ich myšlienkach.

Čo osoží mysli, ak ju zahltíme desiatimi či štrnástimi predmetmi, ako býva bežným zvykom, a potom ju skúšame z toho, čo sa jej podarilo narýchlo zapamätať?

Skutočné vzdelávanie sa nedeje masovo, v indiferentnej kultúre anonymných jednotlivcov, ktorí si nemajú navzájom čo povedať, ale v priateľskom spoločenstve, ktoré zdobí zvedavosť, hľadanie pravdy, čítanie, premýšľanie, diskutovanie a tvorivosť. Zdieľať

Skúšky, ak už musia byť, by mali pozostávať z písania akademickej eseje a z diskusie, nie z vymenúvania chabých útržkov z poznámok či skrípt. Nakoniec, v skutočnosti až tak nezáleží na tom, či študent získa skúšku či titul, dokonca je pre študentov lepšie titul nezískať a mať skutočné vzdelanie ako mať titul a rovnako tupú myseľ ako na začiatku štúdia.

Naučiť správne myslieť

Tretím bodom je predmet štúdia. Ak má mať katolícka univerzita menej, ale kvalitnejších študentov, nemôže poskytovať vzdelanie v mnohých študijných odboroch. Naopak, pokojne by mohla ponúknuť jeden študijný program v takzvaných liberal arts, skrátka program, ktorého cieľom je dobrý katolícky život, nie uplatnenie sa na trhu práce.

A čo potrebuje vzdelaný katolík k životu? Nuž filozofiu, aby rozumel lepšie sebe, spoločnosti a svetu a aby získal rozumový základ pre vieru, teológiu, aby rozumel viere, históriu, aby poznal minulosť, literatúru, aby vedel o ľudských slabostiach, umenie, aby sa otváral pre krásu, niečo z prírodných vied, aby prekonal antagonizmus medzi prírodnými vedcami a náboženstvom, a tiež jazyky, aby vedel čítať originálne diela a komunikovať so svetom.

Vzdelávanie v týchto predmetoch ho naučí správne myslieť a pomôže mu vytvoriť si silný svetonázor. Takto vzdelaný katolík bude mať jasnú a pevnú predstavu o postavení človeka vo vesmíre, v dejinách i v súčasnej spoločnosti a kultúre. Nebude v zajatí svojich vášní, nebude to fachidiot, ktorý rozumie iba svojmu odboru, ani kultúrny bojko, ktorý nebude vedieť reagovať na výpady sekulárnej spoločnosti.

Bude to otvorená myseľ schopná hľadať pravdu, krásu, dobro a Stvoriteľa.

Benediktova voľba

A posledná štvrtá oblasť sa týka cieľovej skupiny: na akú skupinu študentov by mala univerzita zacieliť? Aj keď to nie je primárny záujem univerzity – akú kariéru by mala študentom ponúknuť? Každá škola chce, aby prišli tí najlepší. Dnes však tí najlepší odchádzajú zo Slovenska. A tí, čo ostávajú, sa tlačia skôr do Bratislavy, kde cítia viac príležitostí uspieť v spoločnosti.

Preto sa mi zdá, že univerzita by sa mala zamerať na študentov, ktorým viac ako na spoločenskom úspechu a kariére leží na srdci spása, večný život a dobro Cirkvi. Takíto študenti skôr opustia centrum. A okrem toho, Katolícka univerzita by mala zvlášť pamätať na potreby Cirkvi: mala by klásť otázku, čo dnes Cirkev potrebuje, a hľadať prienik so svojimi možnosťami.

Z toho mi vyplýva, že by teda mohla spraviť niečo ako Benediktovu voľbu: ak nemožno mať zároveň obe veci, potom si myslím, že je lepšie zamerať sa na pôsobenie skôr vo vnútri Cirkvi než v spoločnosti. Skôr budovať kresťanskú kultúru než spoločnosť. Ale nie s víziou uzatvárania sa, ale s víziou evanjelizácie. Iba životaschopná Cirkev môže totiž pretvárať a inšpirovať spoločnosť.

A preto by sa Katolícka univerzita azda mala špeciálne zamerať na mladých ľudí, ktorí zvažujú duchovné povolanie, ktorí chcú Cirkvi slúžiť azda ako učitelia náboženstva, filozofie, teológie či NOSky, na animátorov a vodcov kresťanských spoločenstiev, na mladých kresťanov, ktorí inklinujú k umeniu, na novinárov v kresťanských médiách a autorov. A nakoniec aj na vyhorených itečkárov či právnikov, ktorí v jednom momente pocítili, že ich kresťanský život je v troskách.

Sen o univerzite

Dovoľte mi teraz načrtnúť takýto obraz: predstavte si útulný, skromne-krásny campus na brehu jazera či na úpätí kopca, alebo zasadený do údolia, ktorý by tvoril zázemie hoci len pre sto študentov, piatich až siedmich profesorov s ich rodinami, dvoch-troch univerzitných kaplánov, ktorí by v lone krásnej liptovskej prírody niekoľko rokov študovali, modlili sa a žili.

V centre univerzitného areálu by bol krásny chrám alebo aspoň kaplnka. Súčasťou komplexu univerzity by okrem knižnice, seminárnych miestností, internátnej časti, kaviarne či krčmy mohlo byť aj malé hospodárstvo, o ktoré by sa starali samotní študenti a mohli by si tak privyrobiť na štúdium.

Organické poľnohospodárstvo a chov by boli integrálnou súčasťou štúdia a azda spolu s aktívnym pobytom vo fatranskej a tatranskej prírode, vysokohorskou turistikou, skialpinizmom, horolezectvom a vodáctvom by boli pilierom silného kresťanského leadership programu, ktorý by nezabúdal na mužský a ženský aspekt vo formácii, a ktorý by dopĺňal akademický program univerzity.

Jeho súčasťou by bola aj pravidelná služba núdznym, povedzme týždeň počas prázdnin. V dobe oslabených identít, v dobe straty vzťahu k prírode a v neúmernom príklone k technológiám a čisto individualistickému mestskému spôsobu života by práve aktívny leadership program mohol byť jedným z atraktívnych univerzitných pilierov.

Deň univerzity by prebiehal v kontexte živej viery: ráno by v kaplnke prebiehala liturgia hodín, ku ktorej by sa mohli študenti pridať, na obed by sa celá univerzita zhromaždila v chráme pri sv. omši.

Počas celého dňa by bola v kaplnke vyložená Eucharistia na tichú adoráciu. Chrám, kaplnka a knižnica by boli otvorené dvadsaťštyri hodín na modlitbu a štúdium. Existoval by pravidelný čas, keď by sa v areáli vypol internet. V rámci univerzity by existovalo viacero stretiek, charizmatických, biblických a tak ďalej, ktoré by viedli študenti, profesori a kňazi. Pred vyučovaním a po ňom by bola modlitba. Celé štúdium by sa nieslo v kontexte viery, viera by nebola prídavok, ale bola tým, čo všetko ostatné nesie a rámcuje.

Štúdium by pokrývalo celú oblasť života človeka, kultúry a spoločnosti, nie iba nejaký konkrétny predmet. Študenti by čítali napríklad Obranu Sokratovu, Etiku Nikomachovu, Cicerónovo O povinnostiach i Tomášovu Summu. Filozofia a teológia by k ich viere postupne stavali pevné rozumové základy. Taktiež by sa vzdelávali v dejinách Cirkvi, ako aj v histórii západnej civilizácie.

Študenti by si začali uvedomovať, že ich život je súčasťou väčšieho a širšieho príbehu, ako je ich osobný život alebo život ich generácie či facebookových priateľov. Veľa by čítali klasickú literatúru. Kým filozofia by im ponúkala ideál, literatúra by im ukazovala ľudskú zraniteľnosť, ktorá sa dejinami nemení. Čítali by Shakespeara, Dostojevského, Undsetovú alebo hoc aj Gulbranssena.

Študenti by si začali uvedomovať, že ich život je súčasťou väčšieho a širšieho príbehu, ako je ich osobný život alebo život ich generácie či facebookových priateľov. Zdieľať

A nakoniec, veľa by čítali z tradície Cirkvi, svätcov, encykliky, kde by nachádzali kľúč na problémy svoje i svojej kultúry. Štúdium by im dalo silné vedomie neuveriteľnej hodnoty ľudského života, ktorá sa však musí niekedy aj namáhavo odkrývať, pomohlo by im prežiť hĺbku kresťanskej viery i svoju vlastnú krehkosť. Intenzívnejšie ako predtým by prežívali svoj život a svet ako Boží zázrak, ktorého sú súčasťou a ktorému možno aspoň sčasti rozumieť. Dalo by im dôveru, že s Božou pomocou môžu aj oni žiť život ako jeden veľký úžasný Boží projekt, nebyť len ako koliesko v stroji, len súčasťou pracovného procesu či hypotekárneho systému.

V sekulárnej kultúre súčasnosti by už nevideli kritérium úspechu a kvality, ale popri dobrých veciach by v nej nachádzali aj vážne defekty a nedostatky. Naučili by sa viac slúžiť jeden druhému, žiť v súlade s prírodou a s Bohom.

Univerzita by bola skutočným živým spoločenstvom študentov a učiteľov. Učitelia by neostali iba pri teórii, ale umožnili by študentom nahliadnuť do života svojich rodín. Každý rok by prichádzali jeden-dvaja hosťujúci profesori zo zahraničia a tiež niekoľko zahraničných študentov z typovo príbuzných univerzít. A zároveň počas druhého ročníka trojročného bakalárskeho štúdia by študenti takejto univerzity odchádzali študovať aspoň na semester na podobnú školu v zahraničí.

Na čele takejto univerzity by bol niekto z najrešpektovanejších slovenských katolíckych intelektuálov, azda niekto z tých, ktorí sú dnes v Ríme či v USA, aby dodal projektu váhu.

Z absolventov takejto univerzity, ponúkajúcej bakalársky program v liberal arts, by neboli hneď učitelia s titulmi či žurnalisti, možno by absolventi mali problém vyplniť kolónku na pracovnom pohovore. Ale zároveň by takíto absolventi získali základ, ktorý by im umožnil stať sa odborníkom v ktoromkoľvek odbore.

Viacerí z nich by vstúpili do seminárov, niektorí by vyštudovali tie najlepšie univerzity vo svete, iní by dokončili svoje štúdiá na iných univerzitách na Slovensku alebo by sa začali venovať niečomu, čomu veria, že to má zmysel. Pre absolventov takejto univerzity by nebolo podstatné zarábať, ale robiť zmysluplné veci. A tak by sa angažovali v centrách pre rodiny, vytvorili by zaujímavé programy pre snúbencov či katechumenov, napísali by autorské knihy pre deti, aby kresťanské vydavateľstvá nemuseli len prekladať často nie až také kvalitné americké originály, boli by inovátormi v učení náboženstva, etiky či filozofie, posunuli a pozdvihli by rôzne kresťanské spoločenstvá, zlepšili by úroveň cirkevných médií a komunikáciu cirkevných inštitúcií a veľa by tvorili súčasné umenie.

Skrátka, boli by kvasom v Cirkvi a časom aj v spoločnosti.

Návrh na experiment

Je isté, že takáto univerzita by sa veľmi výrazne líšila od iných univerzít. Jednak kurikulom, študenti by sa nememorovali 10 predmetov počas semestra, ale išli by do hĺbky v troch-štyroch, ako aj spôsobom vyučovania, ktoré by nepozostávalo z počúvania prednášok a referátov, ale najmä z čítania originálov, písania akademických esejí a z častých diskusií na seminároch, ako aj priestormi, ktoré by vyžarovali krásu a súlad s prírodou, ale najmä pulzujúcou kresťanskou univerzitnou kultúrou.

Kým sekulárne univerzity sa na vieru pozerajú prinajlepšom asi ako markíza na folklór, ako na akúsi tradičnú, kvázi rozprávkovú ideológiu našich starých rodičov, ktorá sa výborne hodí ako kultúrny doplnok pri rôznych akademických šou, ale nemá čo hľadať vo vedeckom myslení ani v normálnom živote univerzity, tak pre katolícku univerzitu je viera všetko a preniká všetkým: vidieť ju na stene študentskej izby, na spôsobe obliekania, rozprávania, v štruktúrovaní času, v dennom programe.

Kým sekulárna univerzita nerieši otázku prečo, kresťanská univerzita práveže všetko stavia na odpovedi na otázku prečo. Kým z nezodpovedanej otázky o zmysle života vyplýva na sekulárnej univerzite aj kultúra širokej tolerancie ži a nechaj žiť, spojená s istou ľahostajnosťou k blížnemu, z viery vyplýva činorodá a radostná kresťanská kultúra, opierajúca sa aj o asketizmus a modlitbu a prejavujúca sa v živej srdečnosti, spolupatričnosti a dobroprajnosti univerzitného spoločenstva.

Namiesto sexuálneho experimentovania verná snúbenecká láska, namiesto prázdnych krčmových večerov skutočné mužské priateľstvo. Namiesto politickej korektnosti, rodovej rovnosti a iných oslobodení skutočná sloboda myslenia a bádania. Namiesto bezpohlavného globalizmu a multikulturalizmu láska k vlasti, k tradícii, k Cirkvi, namiesto straty identity nachádzanie svojho poslania.

Kým sekulárna univerzita nerieši otázku prečo, kresťanská univerzita práveže všetko stavia na odpovedi na otázku prečo. Zdieľať

Takto si teda predstavujem katolícku univerzitu pre Slovensko. Možno skôr ako univerzitnú teologicko-filozofickú fakultu, malý campus než ako veľkú univerzitu s tisíckami študentov, malú, ale krásnu príťažlivú oázu pulzujúcej katolíckej kultúry na púšti vyprázdneného sekularizmu. Ale predsa, aj keď podobné inštitúcie už dnes existujú: najbližšie napríklad v Trumau či v Gamingu v susednom Rakúsku, azda je to utópia transformovať univerzitu v jej súčasnej podobe na inštitúciu takéhoto druhu.

Potom však navrhujem tento experiment: Nech si univerzita ponechá doterajšiu štruktúru a nech ju len vylepšuje po maličkých krokoch. A popri tom nech otvorí študijný program v rámci maličkého inštitútu, ktorý som práve popísal. A následne nech sleduje ovocie jedného a druhého.

Mojím presvedčením je, že maličká škola pre päťdesiat študentov, ak je naozaj katolícka a akademická, môže byť väčšou soľou pre Cirkev a pre svet ako univerzita, ktorá síce produkuje ročne tisíce titulov, hlási sa ku katolicizmu, a preberá mnohé jeho formy a prvky, ale spôsob vzdelávania a kultúru nemení. Myslím si, že ak by v rámci Katolíckej univerzity existoval takýto program, tak by na rozdiel od iných programov nemal núdzu o študentov a ešte by aj inšpiroval ostatné časti univerzity.

Toto moje presvedčenie nestojí na mojej akademickej autorite, vychádza z mojej skúsenosti v Kolégiu Antona Neuwirtha, kde sa napriek všelijakým limitom darí mnohému z toho, čo som práve vykreslil, a z mojej skúsenosti z Gamingu, kde má univerzitný campus americká Františkánska univerzita zo Steubenville a kde som prvýkrát zažil, akú silu a príťažlivosť môže mať katolícka univerzitná kultúra, ak sa žije autenticky a naplno.

Myslím si preto, že nie je dôvod, aby sa takéto dielo nemohlo raz podariť aj v Ružomberku. Katolíckej univerzite teda prajem schopnosť pozrieť sa na veci pravdivo a odvahu meniť ich k lepšiemu.



Text odznel 25. októbra ako príspevok na konferencii KU 21 – Konferencia o identite a poslaní katolíckej univerzity na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku. Autor niektoré tvrdenia dodatočne doplnil alebo upresnil.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo