K VECI: Druhý vatikánsky koncil – áno a nie

Počas návštevy Richarda Nixona v Číne v roku 1971 dostal čínsky premiér Čou En-laj otázku, čo si myslí o Francúzskej revolúcii (1789). Údajne povedal, „ešte je príliš skoro hovoriť.“

Mnohí to považovali za zábavný prejav orientálnej perspektívy uvažujúcej v tisícročiach – aj keď niektorí experti na Čínu hovoria, že to pobabral tlmočník a Čou (ktorý bol napokon tvrdý komunista, nie konfuciánsky učenec) hovoril o nedávnych študentských nepokojoch v Paríži (1968).

Niektorí katolícki komentátori sa pokúšali formulovať svoj pohľad na Druhý vatikánsky koncil (1962-5) s podobnou výhradou. V dlhodobých cirkevných perspektívach je podľa nich ešte príliš skoro hovoriť, aký bude mať nakoniec význam.

Hľadanie pravého významu Druhého vatikánu

Minulý piatok Cirkev „slávila“ päťdesiate výročie otvorenia koncilu a otvorila Rok viery, pričom prebieha synoda o novej evanjelizácii – ktorú si čiastočne vynútili niektoré negatívne dôsledky koncilu.

Po polstoročí je jasné, že odvolávanie sa na dlhodobé perspektívy problém zahmlieva. Koncil bol predovšetkým dôležitý, v dobrom či zlom zmysle – a jedného i druhého bolo dosť – tým, čo spôsobil v poslednej tretine dvadsiateho storočia.

„Na synode v Ríme je veľký entuziazmus pre novú evanjelizáciu, ale aj veľa nepriznanej nervozity. Iba energické konanie zmení kurz, ktorým sa uberá dedičstvo koncilu.“

Zdieľať

Dlhodobý dopad bude závisieť od toho, ako s koncilom naložia súčasní a budúci katolíci – preto aj synoda a iné opatrenia.

Hľadanie pravého významu Druhého vatikánu sa v mnohom podobá „hľadaniu historického Ježiša“. Veľa závisí od použitých predpokladov, zvlášť neuvedomených, čo napokon nemožno vykonať čisto historickými alebo analytickými metódami.

Je pozoruhodné, že texty, akokoľvek sú dôležité, nedokážu presvedčiť ľudí mysliacich si, že skutočný význam koncilu spočíva v jeho duchu, nie v litere. Ján Pavol II. musel už v roku 1985 zvolať synodu biskupov, ktorá vyhlásila, že duch a litera by sa nemali stavať proti sebe a že Druhý vatikán sa má interpretovať v kontinuite s tradíciou predchádzajúcich koncilov.

Henri de Lubac SJ: Áno aj Nie

Človeka by však musela postihnúť asi mozgová smrť, aby si nevšimol, že po takmer tridsiatich rokoch sú v Cirkvi stále veľmi živé problémy. V štáte Washington sa práve teraz šesťdesiattri bývalých kňazov stavia proti pokusu Cirkvi zastaviť legalizáciu manželstiev homosexuálov s klasickým postkoncilovým argumentom: je to proti Ježišovej otvorenej náruči pre všetkých.

Pre mnohých katolíkov u nás aj na celom svete je stále hlavným výsledkom koncilu redukovanie kresťanstva na takúto zjednodušenú monomániu.

Minulý týždeň som bol v Ríme a bol tam veľký entuziazmus pre novú evanjelizáciu, čo je aj dobre, ale aj veľa nepriznanej nervozity. Biskupi na synode povedali niekoľko prenikavých a občas hlbokých vecí. No ľahko je hovoriť. Konať je v našej situácii oveľa ťažšie. A iba energické konanie zmení kurz, ktorým sa uberá dedičstvo koncilu.

Veľký teológ Henri de Lubac SJ, jedna z inšpirujúcich osobností koncilu, po jeho skončení varoval: „Aby Áno, ktoré z celého srdca hovoríme koncilu a všetkým jeho legitímnym dôsledkom, zostalo dôsledné a úprimné, musíme ho spojiť s Nie, ktoré je rovnako odhodlané voči určitému druhu využívania, ktoré je v skutočnosti jeho prekrúcaním.“

La nouvelle théologie priniesla Cirkvi veľa. Nielen De Lubac, ale aj Congar, Chenu, Daniélou, Boyer, von Balthasar a iní objavili v tradícii niečo naozaj hodnotné.

Nebola malá vec, že rímskokatolícka Cirkev na vrchole svojich síl vyslala na slávnostnej synode v dvadsiatom storočí všeobecné volanie po svätosti, zvýšený dôraz na úlohu laikov vo svete a víziu Cirkvi, ktorá je viacej pastoračná a komunitná, a menej právnická.

Lekár so znalosťou medicíny

To znamenalo – ako zamýšľal pápež Ján XXIII, keď zvolával koncil – doplniť ustálené katolícke teologické a morálne učenie, aby efektívnejšie komunikovalo so svetom. Joseph Ratzinger, ktorý mal už v mladom veku dobrý pozorovací talent, v tom čase poznamenal, že koncil mal na začiatku dve úlohy: rozptýliť dojem, že v Cirkvi je všetko v poriadku, a prekonať „antimodernistickú neurózu“.

Oboje sa koncilu určite podarilo. No tí, čo varovali pred tým, kam nás nový kurz zavedie – ktorí boli a často sú vysmievaní ako beznádejní spiatočníci – mali vo svojich temných predpovediach pravdu.

"Koncil mal na začiatku dve úlohy: rozptýliť dojem, že v Cirkvi je všetko v poriadku, a prekonať 'antimodernistickú neurózu'. Oboje sa určite podarilo. No tí, čo varovali pred tým, kam nás nový kurz zavedie, mali vo svojich temných predpovediach pravdu."

Zdieľať

Konkrétne: uznanie, že Cirkev musí byť menej legalistická a viacej pastoračná komunita viedlo mnohých k názoru, že pravidlá sú samy osebe znakom nedostatku lásky. No ako často hovorím, pokúšať sa byť pastoračný bez toho, aby som konkrétne vedel, čo znamená pomáhať ľuďom, sa podobá lekárovi, ktorý má dobrý prístup k pacientom – ale nepozná medicínu.

A „otvorenosť Cirkvi voči svetu“ sa často chápala nielen tak, že sa treba zbaviť prílišnej obozretnosti voči moderne, ale že samotná moderna sa má stať normou, podľa ktorej sa majú posudzovať veci v údajne „zrelej“ a angažovanej Cirkvi.

Ján Pavol II. a Benedikt XVI. mnoho neporiadku upratali, no ešte veľa zostáva, ako dobre ukazujú diskusie na synode. Nová evanjelizácia sa vo veľkej časti zameriava na bývalé kresťanské spoločenstvá.

Benedikt v piatok zorganizoval stretnutie pre žijúcich biskupov, ktorí sa zúčastnili na koncile, a tam prakticky zosumarizoval skúsenosť posledných päťdesiatich rokov: „Koncil bol časom milosti, počas ktorého nás Duch Svätý učil, že Cirkev na svojej púti dejinami musí vždy hovoriť k súčasnému človeku. To sa však môže stať len vďaka sile tých, čo sú hlboko zakorenení v Bohu, čo mu dovolia, aby ich viedol, a žijú svoju vieru v čistote. Nestane sa to u tých, čo sa prispôsobujú prchavému momentu, čo si volia najľahšiu cestu.“

Robert Royal
Autor je šéfredaktorom The Catholic Thing (slovenská verzia pod názvom „K veci“) a prezidentom Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D.C. Jeho najnovšia kniha je The God That Did Not Fail: How Religion Bult and Sustains the West (Boh, ktorý nezlyhal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava západ), ktorú teraz možno dostať v mäkkej väzbe v Encounter Books.

Pôvodný text: Vatican II: The Yes and the No, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo