Takto vyzerá hlavný víťaz župných volieb

Takto vyzerá hlavný víťaz župných volieb

FOTO TASR – Jakub Kotian

Pravicová opozícia triumfovala, má piatich županov. Smer a Marian Kotleba utrpeli debakel. OĽaNO má dvoch županov, rovnako ako Smer.

Pred voľbami sa špekulovalo, či sa dnes zobudíme do zeleného, červeného alebo modrého rána. Pri pohľade na nových županov je odpoveď jasná: zobudili sme sa do modrého rána, ktoré je zo všetkého najviac obyčajné ráno.

Pre Igora Matoviča a jeho Obyčajných ľudí ide o dosiaľ najväčší politický triumf. Dvaja zo spoluzakladateľov tohto hnutia, konkrétne jeho bratranec Jozef Viskupič a Erika Jurinová, bývalá zamestnankyňa Matovičovho regionPRESSu, prevezmú riadenie Trnavskej a Žilinskej župy.

Tým sa opozičné prekvapenia zďaleka nekončia. Juraj Droba tesne vyhral súboj o Bratislavský kraj, Milan Majerský vyhnal v Prešovskom kraji z úradu večného smeráckeho hegemóna Petra Chudíka a v Košickom kraji zvíťazil Rastislav Trnka.

Opozícia SaS, OĽaNO a (bez Bratislavy) KDH tak získala neuveriteľných piatich županov. Ide o historický výsledok. Slovenská pravica ešte nikdy predtým takto neuspela, v roku 2001 zvíťazili jej dvaja kandidáti (Rudolf Bauer a Ľubo Roman), odvtedy sa to podarilo len SDKÚ s Pavlom Frešom.

Opozičný triumf s vysokou volebnou účasťou

Tento úspech, ktorý nečakali ani najväčší optimisti v opozičnom tábore, ešte viac umocňuje fakt, že išlo o župné voľby s historicky najvyššou účasťou 30 percent.

Len pre porovnanie, prišlo takmer o tretinu viac voličov než naposledy. Keď v roku 2005 podobne bodoval vtedy opozičný Smer, ktorý využil blbú náladu a nespokojnosť voličov za druhej Dzurindovej vlády a získal štyroch županov, došlo k urnám len okolo 18 percent.

Ešte žiadne župné voľby teda neboli takým masívnym protestom proti vláde ako tieto. Keď Robert Fico minulý týždeň naznačil svoje znepokojenie z toho, ako dopadla jeho partnerská ČSSD v Česku, netušil, že trpkosť hlbokej porážky ochutná už tento víkend.

Pravicovej opozícii sa podaril kobercový nálet na bašty Smeru, kde nikomu ani v najhoršom sne nenapadlo, že by po týchto voľbách mohli mať rovnaký počet županov ako OĽaNO.

Smer pritom prehral s pravicovou opozíciou, ktorá sa síce dokázala v jednotlivých krajoch skonsolidovať do jedného bloku, ale nevyžaroval z nej bojovný duch ani sama neplánovala, že by z týchto volieb spravila referendum o Smere. Urobili to za ňu jej voliči.

Igor Matovič sa z politiky v posledných mesiacoch stiahol, opozičný líder SaS tieto voľby od začiatku podceňoval, Richard Sulík sa ani pred svojimi straníkmi netajil, že VÚC pre neho nie sú témou. Aj jeho traja kandidáti pôsobili tak trochu ako outsideri, Martin Klus sa v Banskej Bystrici napokon vzdal v prospech Luntera, Renáta Kaščáková v Trenčíne prehrala rozdielom tried s Jaroslavom Baškom. Sulíkova strana však napokon slávi čestný úspech v Bratislave a okolí, kde je najsilnejšou stranou.

Hoci Juraj Droba nezískal ani taký podiel hlasov, aký tu mala SaS v parlamentných voľbách, v silnej a vyrovnanej zostave kandidátov bol dieťaťom šťasteny on.

Rovnaký, no oveľa menej samozrejmý úspech dosiahlo aj KDH v Prešovskom kraji. Pre kresťanských demokratov, ktorí pred rokom vypadli z parlamentu, je Majerského víťazstvo potvrdením, že KDH sa opäť môže vrátiť do parlamentu. Bude takisto zaujímavé sledovať, či takéto veľké regionálne víťazstvo dodá Majerskému sebavedomie voči Alojzovi Hlinovi.

Smútok Roberta Fica

Pre Smer, ktorý stratil týmito voľbami štyri zo šiestich županských postov, znamená porážka niekoľko nepríjemností.

V županských súbojoch totiž v jeho farbách neuspeli aj politici, ktorí vo vnútri strany patria k ťažším váham. Juraj Blanár, ktorý v Žiline prehral s Erikou Jurinovou, je podpredsedom strany. Ďalšia známa tvár, exminister Richard Raši, nedokázal v Košiciach poraziť kandidáta, ktorého pred župnými voľbami len málokto poznal. Raši je pritom najväčšou hviezdou Smeru na východe, keďže na rozdiel od ministra hospodárstva a obchodníka s drevom Petra Žigu, má aspoň istú charizmu.

Kandidáti Smeru navyše neuspeli v regiónoch, ako sú Prešov a Žilina, ktoré sú baštami strany. Problémom nie je len fakt porážky, ale najmä jej rozsah: Chudík aj Blanár získali pred štyrmi rokmi už v prvom kole 54 percent, každý z nich teraz stratil takmer 25 percent (!). O niečo menej, ale takisto výrazne stratil Tibor Mikuš, tohto neohrozeného vládcu Trnavského kraja pred štyrmi rokmi volilo 40, teraz len 30 percent voličov.

Neporazili ich pritom nejakí hrdinovia antisystému alebo nezávislí kandidáti s primárnym ťahom na protestných voličov, ale vyhranení opoziční politici (Jurinová, Viskupič, Majerský), ktorí kandidovali vo farbách Ficových hlavných politických rivalov. A čo je ešte horšie, nikto z týchto opozičných politikov nepatrí medzi ťažké váhy ani medzi charizmatických lovcov voličov.

Je otázka, či Robert Fico vôbec uzná svoju prehru a opozičné víťazstvo. Ak sa tak aj stane, určite bude tvrdiť, že je to daň za dlhodobé vládnutie. To však bude len časť pravdy.

Tieto voľby totiž jasne preukázali, že voličské jadro Smeru sa zmenšuje a z roka na rok sa ťažšie mobilizuje. Opotrebovanosť daná rokmi vo vláde má na tom, samozrejme, svoj podiel.

Ale ak skupine okolo ministra Marka Maďariča doteraz chýbal exaktný dôkaz toho, ako strane škodí zotrvanie Roberta Kaliňáka vo funkcii ministra, tak ho v týchto voľbách dostali.  

Kotlebov nečakaný debakel

Vzhľadom na opozičný triumf už príliš nestojí za pozornosť ani pôvodne najviac očakávaný zápas o Banskú Bystricu. Pravdou však je, že rozdiel medzi Jánom Lunterom a Marianom Kotlebom o konské dĺžky je ďalším prekvapením volieb.

Lunter síce bol favoritom, ale málokto tipoval, že prieskumy sa napokon trafia pomerne presne a župan Kotleba utrpí debakel rozdielom 25 percent. Vodca extrémistov tak získal len o dve percentá viac než v prvom kole pred štyrmi rokmi. A to aj napriek tomu, že posledné štyri roky pracoval so svojimi voličmi oveľa intenzívnejšie než predtým, a aj napriek tomu, že Lunter v dvoch televíznych debatách nevyznel zvlášť presvedčivo.

Banskobystrickí voliči však dodatočne preukázali, že pred štyrmi rokmi si s Kotlebom len zaexperimentovali a vtedajší výbuch hnevu proti establišmentu nemienia opakovať každé regionálne voľby.

Milan Uhrík nemal v Nitre takisto šancu, získal 15 percent, ostatní Kotlebovi kandidáti na županov skončili pod desiatimi percentami. Povedať, že ĽSNS už narazila na svoj voličský strop, je predčasné. Ale pre zdravie tejto krajiny je fajn, že Kotleba nebude v povolebných hodnoteniach prvou ani druhou hlavnou témou. 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo