Tridsať minút pred nemocnicou

Tridsať minút pred nemocnicou

Foto – Milan Grossmann

Na päťdesiatich miestach Slovenska, väčšinou pred nemocnicami, kde sa vykonávajú potraty, sa pravidelne konajú modlitbové stretnutia. Kňaz Milan Grossmann sa zúčastňuje na tých pred ružinovskou nemocnicou. .

Je letný utorok 8. augusta 2017 pol ôsmej ráno. Pred ružinovskou nemocnicou s poliklinikou sa z rôznych strán zhromažďujú dobrovoľníci. Pozdravia sa, povzbudia, rozvinú banery, vytiahnu ruženec a začnú sa verejne modliť.

Pripájam sa medzi nich. Srdce sa zvláštne rozbúcha. Nielen teraz, zakaždým, keď takto stojíme pred nemocnicou.

Myslím, že aj ostatným. Cieľom je byť tam. Verejne otvárať otázku umelých potratov. Ale aj podať pomocnú ruku.

Deväť mesiacov za život

To všetko v rámci iniciatívy deväť mesiacov za život. Ide o otvorený projekt aktivistov z kresťanských spoločenstiev a ľudí dobrej vôle, pod zastrešením Národného pochodu za život. Sú v ňom vítaní všetci, ktorí (si) chcú obnoviť alebo prebudiť úctu k počatému životu.

Dušan Škurla, katolícky kňaz, ktorý prišiel túto celoslovenskú iniciatívu v máji 2016 predstaviť do Bratislavy, pri motivačnom stretnutí zdôraznil význam osobnej prítomnosti pred budovami, v ktorých sú umelé potraty vykonávané alebo sa tam zvažuje ich zavedenie. Pred týmito budovami sa stretávame počas pracovných dní na 30-45 minút a pripomíname nedotknuteľnosť ľudského života od počatia.

Prečo to robiť priamo na mieste? Osobná prítomnosť je nezastupiteľná, buď tam sme, alebo nie sme. Ak sme, potom sme hlasom tých, ktorých hlas ešte nepočuť. Ani ľudský, ani politický. Nemôžu povedať o svojej bolesti, nemôžu hlasovať ani sa pokúsiť o vypísanie referenda.

Stojíme na mieste, ktorým môžu prechádzať tehotné ženy, medzi ktorými sú aj tie, ktoré opustené a nepochopené chcú stretnúť aspoň jedného človeka, ktorý by im povedal niečo iné ako všetci tí, kvôli ktorým sa rozhodli pre potrat. A chceme im pomôcť nájsť riešenie na zdanlivo neriešiteľnú situáciu.

Jedna okoloidúca žena sa na prítomných s bolesťou pozrela a zvolala s výčitkou v hlase: „Ak by ste tu stáli pred tridsiatimi rokmi, mohla som mať dnes tridsaťročného syna,“ spomína Dušan Škurla.

Podľa evidencie Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku minulý rok vykonaných celkovo 6 494 umelých potratov. Skrývajú sa za nimi znecitlivené svedomia, omyly, predsudky, polopravdy či nepresné informácie. To nakoniec vyústi do smutného sveta, kde sa stráca život. Je jedna ľudská bytosť usmrtená a ďalšie, matka, otec, rodina, utrpí bolesť na celý život, ktorej sa už nedá zbaviť. Aj keď si to vzájomne nepriznajú.

Ján Pavol II. v okružnom liste Evangelium vitae (v bode 58) definoval, že „umelý potrat je – nezávisle od toho, ako je vykonaný – vedomým a priamym zabitím ľudskej bytosti v počiatočnom štádiu jej života medzi počatím a narodením“. A ten istý bod ďalej obsahuje, že „zavraždená je ľudská bytosť na prahu života, a teda bytosť najnevinnejšia, akú si vôbec možno predstaviť: nemožno ju preto nikdy považovať za útočníka, tým menej za nespravodlivého útočníka! Je slabá a bezbranná do tej miery, že je zbavená aj tej minimálnej formy obrany, akou je u novonarodeného dieťaťa jeho prosebné kvílenie a plač“.

Pľuvanec aj palec hore

Rozhodnutie vykonať UPT je výslednicou postojov viacerých ľudí, vo výraznej miere otca dieťaťa, ďalej členov bližšej či vzdialenejšej rodiny, lekárov, zdravotných sestier a politikov, ktorí udržujú zákon o umelom prerušení tehotenstva živý v legislatíve SR už 60. rok.

Preto ďalším, dlhodobým cieľom iniciatívy je konať osvetu. Aby sa spoluobčania témou zaoberali, rozmýšľali o nej. Predovšetkým chceme pomenovať veci pravými menami.

Už zmena legislatívneho názvu na umelé ukončenie tehotenstva, teda nie prerušenie, by bolo pojmovým upresnením a pravdivým predpokladom, z ktorého by ľudia mohli tvoriť správne úsudky.

Uvedomil som si, že v súčasnosti sa ľudia v silných mienkotvorných médiách niekedy dočítajú populárnym spôsobom o tom, čo sa deje v obrovských vesmírnych vzdialenostiach od našej Zeme, ale nepamätám si, že by sa podobne nadšeným spôsobom opisovalo, čo sa deje pod srdcom ženy. Že by nás už zázrak zrodenia nového života nedokázal fascinovať? Alebo že by to príliš provokovalo a ovplyvňovalo myslenie ľudí?

Bol by som zvedavý, aký vplyv by mala na tému UP pravidelná rubrika, ktorá by možno len v malom pravidelnom rámčeku popularizovala tento zázrak zrodenia. Napríklad takto: Vedeli ste, že v mnohých prípadoch, keď žena zistí, že je tehotná, v tej chvíli už v malinkej ľudskej bytosti pod jej srdcom koluje krv s vlastnou krvnou skupinou a jeho zatiaľ primitívne srdiečko bije rýchlosťou 100-160 úderov za minútu?

Alebo: Vedeli ste, že bod, v ktorom spermia prenikne do vajíčka, určuje pozíciu hlavičky a nôh rozvíjajúceho sa embrya? Alebo do tretice: Vedeli ste, že v okamihu oplodnenia sa spúšťa séria udalostí (stavba genetického kódu embrya, syntéza proteínov), ktorá smeruje k vývoju embrya, ktoré už napríklad produkuje hormóny, ktoré zastavia menštruačný cyklus jeho matky a začnú pripravovať jej prsia na dojčenie, a teda to nie je len zhluk buniek?

Mnohé matky, ktoré potrat podstupujú, vedia, že nosia v sebe dieťa. Žiaľ, svedomie je na hodnotu počatého života často znecitlivené. „To naozaj chcete, aby sa žena nemohla rozhodnúť, či dieťa chce mať?“ spýtala sa nás pani v stredných rokoch. Počuť to na vlastné uši mi spôsobilo zármutok. Smutný dôkaz poznania, že ide o dieťa, a súčasne poznania absurdného „práva“ matky rozhodnúť, či dieťa bude žiť alebo nie. Vzápätí ma zamrazilo, spomenúc si na výrok Matky Terezy, že „ak matka môže zabiť svoje dieťa, čo mi bráni, aby som ja zabila vás, alebo aby ste vy zabili mňa?“.

Korodinátorka iniciatívy Deväť mesiacov za život pre Bratislavu – Katka Kapinajová zvykne modlitbovú prítomnosť začínať takto: „Pane Ježišu, stretávame sa na mieste, kde sa vykonávajú potraty alebo sa tam vážne rozhoduje o ich zriadení. Spolu s tvojou Matkou, Pannou Máriou, ťa chceme prosiť o zastavenie vykonávania potratov. Prosíme ťa, požehnaj a svojou milosťou otvor srdcia politikom, vedeniu nemocnice, lekárom, zdravotnému personálu a všetkým, ktorí sa na umelých potratoch akokoľvek podieľajú, aby poznali, že každý život je darom nekonečnej hodnoty od nebeského Otca. Že každý ľudský život je potrebné chrániť od počatia až po prirodzenú smrť. Matkám, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu pre potrat rozhodli, naplň srdce túžbou po prijatí dieťaťa a posilňuj ich.“

Láskavé úvodné slová o krátky čas vystriedal pľuvanec od rýchlo kráčajúceho muža, na čo sa snažíme nereagovať.

Ale sú aj podporujúce prejavy, ako napr. zdvihnutý palec alebo pristavenie sa, prežehnanie sa okoloidúcich či len nakrátko pridanie sa k modlitbe, prijatie nášho letáčika, skúmavý pohľad na baner, alebo pokrik „len tak ďalej“, čo poteší.

Poďte na perifériu

Bratislavský koordinátor Juraj Kvál poznamenal, že „účinok našej prítomnosti a modlitby na miestach, kde sa rozhoduje o živote počatých detí, je nám väčšinou skrytý, ale verím tomu, že sa môžeme predsa len dotknúť okoloidúcich, niekomu možno pomôže náš leták a niekomu naša modlitba“.

Téma sa mi postupne začínala dotýkať srdca od momentu, keď bol v máji 2016 do nášho Kostola sv. Vincenta v Bratislave na obdobie jedného týždňa prinesený misijný Pamätník nenarodeným deťom od výtvarníka Martina Hudačeka. Ide o putovný pomník deťom, ktoré boli potratené a nikdy neboli pochované. Silným druhým cieľom pamätníka je jemným spôsobom odkomunikovať vážnu tému bolesti po umelom či spontánnom potrate a potrebu odpustenia, uzdravenia a zmierenia.

 

Dnes sme už v druhom ročníku iniciatívy. Tešíme sa, že narastá počet dobrovoľníkov, ktorých už možno vidieť na viac než päťdesiatich miestach Slovenska a svojou prítomnosťou spoločne upozorňujeme na prehliadaný a podceňovaný problém, akým je ukončovanie života počatých detí.

Pápež František často vyzýva „nebáť sa vykročiť na perifériu“. Myslíme si, že počaté ľudské bytosti, ktorým hrozí potratenie, sú na „blízkej periférii“, v ktorej žijú a rastú, ale zatiaľ sú viditeľní len ultrazvukom.

Pridajte sa k nám. Zapojte sa do iniciatívy  9 mesiacov za život, ak chcete šíriť radosť z nového života. Ak chcete dopriať každému narodiť sa. Ak viete pracovať súčasne naliehavo i trpezlivo, s odvahou i láskou. Ak ste presvedčení, že beztrestne rozhodovať či najbezbrannejšia ľudská bytosť bude žiť alebo nie, je kruto nespravodlivé a nedemokratické. Ak chcete byť hlasom tých, ktorých nepočuť. Ak ste smutní z paradoxov, že vám niekto vyčíta, že plastový pohár na zemi nezahodíte do smetiaka, a pritom je ľahostajný k tomu, že ľudské bytosti končia v odpadkoch.

Apelujeme na všetkých, aj na právnikov, politikov. Súčasná legislatíva umožňuje, že individuálny súhlas sa môže stať jediným kritériom rozlišovania dobra a zla. Myslíme si, že v takej závažnej veci, akou je umelý potrat, tým kritériom nemôže byť ani väčšinový súhlas v spoločnosti. Každý jeden vykonaný umelý potrat totiž svojimi dôsledkami deštruktívne dopadá na osobný i spoločenský život v našej krajine.

A ak sa vás niekto udivene opýta, prečo sa do tohto projektu zapájate, s otázkou, či nemáte nič iné na práci, ako sa nás pýtal jeden pán, skúste s nami pokojne odpovedať: „Ak chcete, pridajte sa k nám. Uvidíte, že je tu veľa nevyhnutnej práce.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo