Emancipovať sa od Kisku

Emancipovať sa od Kisku

Foto: Tamás Kovács TASR/Duna/MTI

Pravica nesmie čakať, ako sa rozhodne Andrej Kiska. Kvôli voličom aj kvôli sebe.

Padla mi náhodou do rúk staršia kniha Andreja Kisku Cesta manažéra z pekla. Vydal ju ešte v roku 2011, tri roky predtým, než sa stal prezidentom, zapadá do obdobia, keď začínal propagovať svoju osobu a chystať sa na prezidentskú kampaň. O svojom pláne verejne hovoril už v roku 2012, robil som s ním vtedy o tom rozhovor.

Tá kniha je niečím, čím raz budeme hodnotiť Kiskovu politickú činnosť. Hovorí tam o morálnej zodpovednosti podnikateľa, o povinnosti pomáhať slabším, o službe a využívaní osobného talentu. O činoch, ktoré sú dôležitejšie ako reči.

Na ten text ešte nedozrel čas, Kiska má ešte rok a pár mesiacov do konca svojho funkčného obdobia. Zatiaľ vo svojom prostredí tvrdí, že nechce ďalej kandidovať, tlak na to, aby zmenil svoje rozhodnutie ešte príde, jeho koniec v politike musí byť súčasťou toho hodnotenia.

Kiskovu knihu spomínam z iného dôvodu, dôležitý je jej duch. Andrej Kiska tam toho pospomínal veľa, je to trochu eklektická ezoterika, ale osobné nastavenie mu uprieť nemožno. A práve to je kontrast, na ktorý chcem poukázať týmto textom. Kiska totiž vrší chyby, jednu za druhou.

Posledným príkladom bolo stretnutie s premiérom Ficom a predsedom parlamentu Dankom, ktoré sa skončilo spoločným vyhlásením. „Musíme ukázať našim ľuďom, že v otázkach strategického záujmu našej krajiny držíme spolu,“ povedal po stretnutí Kiska.

Problém je, že tento strategický záujem je falošná hra. Ide o to slávne jadro, naše miesto v ňom a mýtický „proeurópsky ostrov v strede Európy“.

Každý rozumie, prečo to hovorí Robert Fico. Rozdeľuje tým opozíciu, posilňuje poslanie svojej vlády (aj s Robertom Kaliňákom). Každý tiež vie, prečo sa k nemu pridáva Andrej Danko, neschopný autonómnej úvahy a politiky. Ale prečo to robí prezident Kiska? Prečo to robí po nemeckých voľbách, ktorých výsledkom je, že 10 percent pre FDP má na budúcnosť EÚ väčší vplyv ako mediálna eufória okolo Macrona?

Pretože nerozumie Kiska zahraničnej politike? Nuž áno, nerozumie, potvrdil to viackrát. V kampani aj v úrade.

Ale tu predsa nejde o zahraničnú politiku, ide o domácu politiku. Kiska má mandát od opozičných voličov, očakáva sa od neho vyvažovanie silného postavenia vládneho Smeru, osobitne premiéra Fica. Prezident má mocenské postavenie, ktoré nevyužíva.

Jadro je politicky mŕtva téma, vláda páchne od Kaliňáka, opozícia je v dezolátnom stave  – človek by čakal, že prezident si nájde lepšiu tému, ako robiť hovorcu vládnej politiky. A to, ako podotýka prezidentova webová stránka, sa stretnutie uskutočnilo z jeho iniciatívy.

Nejde len o to, že prehlbovanie eurozóny a vybudovanie bankovej únie nie je v našom záujme, na to sú dlhy Talianska, Francúzska a celého Juhu príliš veľké, aj bohatí Nemci sa ich boja.

Vyhlásenie vychádza z falošného predpokladu, že v záväzku voči EÚ a NATO sa „na Slovensku v posledných rokoch stratil široký politický konsenzus“. Z odseku je zrejmé, že sa hovorí o stave politickej elity, ale je to naozaj tak?

Richard Sulík ani Igor Matovič, ani Boris Kollár nijako nespochybňujú náš záväzok voči EÚ či NATO. Sulík, pretože o neho ide, tvrdí, že sa majú dodržiavať zmluvy a že sa to v EÚ nedeje. Ako to spochybňuje záväzky štátu voči EÚ? Kto z nich troch vôbec spomenul NATO za posledný rok?

Ono však nejde len o domácu scénu, význam tejto debaty má dosah aj na strednú Európu. Naozaj máme dôvod vzďaľovať sa Poľsku, Česku a Maďarsku? Neukázal náhodou Vyšehrad svoje opodstatnenie, nesvedčia o tom výsledky volieb v Rakúsku, Bavorsku a (minimálne východnom) Nemecku? Naši partneri vo V4 nemajú euro, aký zmysel má siliť výroky o posilňovaní jadra, ktoré by prinieslo viac rozdelenia v EÚ, osobitne v strednej Európe?

Že to robí premiér pre svoj imidž, nejaký mini-summit s Macronom a vládu po roku 2020, prosím. Ale prečo Kiska?

Nie je jeho úlohou vniesť do debaty iný rozmer?

Prečo to celé píšem: o pár mesiacov bude rok do prezidentských volieb. Najvyšší čas na diskusiu o kandidátoch. Myslím, že kandidát vládneho Smeru sa črtá pomerne jednoznačne. Bude to ťažší kandidát ako Robert Fico. A Andrej Kiska mu práve dláždi cestu.

Celá diskusia pred voľbami 2019 by sa nemala sploštiť na to, či sa pánovi Kiskovi bude alebo nebude chcieť kandidovať. Prezidentský post je na to príliš vážny, šanca na víťazstvo Smeru príliš vysoká, potrebujeme diskusiu, kde morálna zodpovednosť nie je len imidžová nálepka.

Andrej Kiska za posledné mesiace stratil veľa: Už to nie je príkladný podnikateľ a „manažér roka 2006“, ktorý chcel vo filantropii a politike využívať svoje nadštandardné schopnosti z podnikania. Stal sa z neho podnikateľ, ktorý podobne ako 9 z 10 hrá hru na daňové vratky, čo daňový úrad pustí a čo už nie. To nebol príklad morálnej zodpovednosti, ale, žiaľ, bežné podvádzanie v našom podnikateľskom svete.

Svojím doterajším odhodlaním nekandidovať zároveň odkazuje, že nie je ani politikom, ktorý cíti osobné poslanie a ctí zodpovednosť za spoločnosť, pretože inak by o niečom podobnom ani neuvažoval. Ak navyše navrhuje Ivetu Radičovú ako prípadnú kandidátku, ukazuje tým, ako málo vníma stav slovenskej politiky.

Je čas, aby sa slovenská pravica a dnešná parlamentná opozícia emancipovala od Kisku. On to už voči nej urobil.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo