K VECI: Film o Mohamedovi? Ani náhodou!

V dozvukoch 11. septembra, keď začal opadať šok z konfrontácie s čistým zlom, sa niektorí z nás so slabými znalosťami o islame začali zháňať po odpovediach. Náboženstvo? Ktoré sa vyžíva v masakrovaní tisícov ľudských bytostí? Ktoré tancuje v uliciach od radosti z hrôz, ktoré je otrasné si čo i len predstaviť? Čo sa to tu deje?

Zaiste, v kresťanstve boli masakre a pogromy - aj keď v Novom Zákone nie je ani riadok, ktorý by takéto veci schvaľoval. Jednotlivci spomedzi kresťanov v rôznych časoch a na rozličných miestach jednoducho vzali veci do vlastných rúk, bez toho, aby pre to našli oprávnenie vo svojom náboženstve.

Preto niektorých napadlo, že sa možno to isté stalo aj v islame: jednotlivci spomedzi moslimov “uniesli” náboženstvo, ktoré bolo primárne orientované na mier a ľudské spoločenstvo.

Po karikatúrach Mohameda - prečo nie pozitívny film?

Pre mňa to bol podnet veľa čítať knihy o islame a Mohamedove životopisy, ktoré napísali veriaci aj neveriaci. Dalo sa čakať, že budem mať veľkú spoločnosť. Kníh o islame a Mohamedovi je ako húb po daždi a na internete sú nekonečné diskusie za aj proti.

Pred nepokojmi, ktoré nasledovali po uverejnení komixov o Mohamedovi v Dánsku som si myslel - prečo nie film? Sága o Mohamedovi by mohol byť trhák.

Veľké historické postavy možno v hollywoodskom štýle prezentovať “bez tienistých stránok” - dosť hagiografický film Luther premyslene opomína snahy o kompromisy s Luterovými požiadavkami na reformu v augsburskom sneme a ničím nepoukazuje na účinky jeho revolučnej rétoriky pri podnecovaní sedliackej vojny v rokoch 1524 - 1526, výsledkom ktorej bolo 100 000 mŕtvych.

Ani film Gándhí by pri vyzdvihovaní veľkosti a dôležitosti indického duchovného vodcu necítil potrebu uvádzať bizarné prvky ako Gándhího rozhodnutie testovať svoj celibát spaním s nahými mladými ženami.

A ak budú DreamWorks Studios a Warner Bros. úspešní pri svojom nedávno ohlásenom úmysle produkovať zatiaľ bezmennú drámu o Martinovi Lutherovi Kingovi ml., môžeme očakávať, že sa vypustia mimomanželské aféry, ktoré popisuje Ralph Abermathy a iní.

Sága o Mohamedovi by mohol byť trhák

Možnosti sa ukazujú: zaujímavý a možno aj inšpiratívny film o Mohamedovi by mohol vyzerať asi takto:

Prvá scéna: Mohamed sa ako mladý tovariš zaľúbi do obchodníčky Chadídže; jedného dňa sa vráti zo svojich meditácií v jaskyniach so správou, že sa mu zjavil anjel Gabriel a ustanovil ho za proroka; Chadídžina podpora; potom ohlásenie tejto dobrej správy ich bratrancom a plán na promulgáciu nového monoteizmu príbuzným a priateľom v Mekke, uctievajúcim 360 pohanských bohov.

Druhá scéna: Mohamed sa stretáva s nedôverou a cynickou povýšenosťou, a tak nakoniec utečie do Mediny, kde sa etabluje ako prorok-vojvodca, zhromaždí okolo seba hárem oddaných manželiek a začína verbovať ohromné útvary ozbrojených síl, aby si s ich pomocou podrobil nepriateľov svojho náboženstva.

Tretia, štvrtá, piata, atď. scéna: môže riešiť niektoré zaujímavejšie háremové intrigy; úspechy a neúspechy pri presviedčaní susedných Židov o jeho dôveryhodnosti ako proroka; expedície proti nepriateľom a záverečné scény, v ktorých sa na smrteľnej posteli rozpráva so svojou obľúbenou manželkou Aišou o svojich ideáloch týkajúcich sa expanzie islamu po celom svete.

Inými slovami, s trochou kumštu by film mohol stvoriť postavu, ktorá by sa pri troche šťastia dala porovnať s Lawrencom z Arábie a možno si aj mnohých získať. Producenti a režiséri by mohli vypustiť príbehy o stínaní hláv, intenzívnej animozite proti vzdorujúcim Židom, rozhnevaným básnikom a kmeňovým náčelníkom, ktorí šírili protimoslimské náhľady, atď.

Keby všetko bolo, ako má byť, film by mohol byť trhák.

Ale... nepokoje, ktoré v roku 2005 nasledovali po uverejnení karikatúr Mohameda v Dánsku, ukázali, že “všetko nie je presne tak, ako má byť”. K tomu treba pričítať aj súčasnú ohnivú búrku, spôsobenú amatérskym protiislamským filmom.

Islam sa bojí kritiky

Pre ľudí na Západe, kresťanov či nekresťanov, je nesmierne podivným aspektom tohto fenoménu skutočnosť, že moslimovia nemajú žiaden zvláštny problém s neúctivými vyobrazeniami Alaha! Korán dokonca nazýva Alaha podvodníkom, najväčším zo všetkých podvodníkov. Dánsky karikaturista mohol uverejniť nie veľmi úctivú karikatúru Alaha a žiadne pobúrenie by nevyvolal. No dokonca aj relatívne nie veľmi nepriateľské vyobrazenie Proroka mohlo vyvolať reakciu, ktorá otriasla svetom.

Prečo je v islame zabudovaná toľká opozícia voči poznaniu Mohameda a náboženstva, ktoré vytvoril? Ex-moslimka Nonie Darwish odpovedá v knihe Diabol, ktorého nepoznáme:

Čoho sa islam bojí? Dokumentov o svojich krvavých dejinách? Hanby za to, že ich prorok masakroval Arabov aj Židov? Masakrov, ktoré potom pokračovali až do dnešného dňa? Lží a tutlania? Odpoveď je, že všetkého tohto, plus ešte skrytejších škandálov, ktoré majú ešte len prísť a ktoré zasiahnu srdce aj dušu islamu.

Robert Spencer vo svojej knihe Existoval Mohamed? poznamenáva, že kým kresťanstvo a židovstvo prežilo masívnu historickú kritiku, ktorá sa začala v devätnástom storočí, islam by nikdy nemohol prežiť takéto preverovanie, a preto bráni každému pokusu oň a trestá ho.

Prvotriedna, dokonca aj sanovaná verzia takéhoto filmu by minimálne mohla pomôcť rozptýliť nevedomosť o islamskom náboženstve dokonca aj medzi moslimami (ktorí čítajú svoje písma možno ešte menej než kresťania). Sympatizujúce vyobrazenie hnutia od polyteizmu k monoteizmu, ktoré je srdcom islamu, by mohlo dokonca vyvolať konverzie.

Paralyzovaní obhajcovia slobody prejavu

A poznanie ideálu jediného svetového náboženstva, ktorý promulgoval Mohamed, možno poučí tých, čo naivne veria, že “všetky náboženstvá sú rovnaké", že pri islame ide o veľmi odlišný koncept náboženstva.

Žiaľ, žiaden takýto film sa nebude môcť objaviť. Islam je náboženstvo, ktoré podľa definície nemožno podrobiť nestrannému či dokonca ani len sympatizujúcemu kritickému skúmaniu. Mohamed, idealizovaný ako dokonalý človek, ktorého má napodobňovať každý moslim, musí zostať nejasnou postavou, stratenou v hmle mýtov a legiend.

Posvätné kánony slobody prejavu, bežné v západnom svete, budú chrániť neonacistov, pornografiu a nechutné hanobenie postavy Krista a Preblahoslavenej Panny. Zdá sa však, že veľkých svetových obhajcov slobody prejavu paralyzovalo prastaré islamské tabu tajomných počiatkov.

Howard Kainz
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquette University. Medzi jeho ostatné publikácie patria Natural Law: an Introduction and Reexamination (Prirodzený zákon: úvod a premyslenie, 2004), The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: Muhammad, the Movie – Not!, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo