Katalánsky začiatok. Alebo koniec?

Katalánsky začiatok. Alebo koniec?

Ľudia v barcelonských uliciach mávajú katalánskymi vlajkami po vyhlásení katalánskeho prezidenta Carlesa Puigdemonta v Barcelone 26. októbra 2017. Foto: TASR/AP

Prehľad toho, čo sa práve deje v Katalánsku a Španielsku.

Katalánsky parlament v piatok popoludní vyhlásil jednostrannú nezávislosť od Španielska. Následne španielsky senát v Madride potvrdil aktiváciu článku 155 španielskej ústavy, pozbavil teda Katalánsko autonómie a prevzal vládu nad regiónom. Čo bude 27. október v budúcnosti pre Kataláncov znamenať, sa rozhodne v najbližších dňoch a týždňoch.

Katalánsky parlament má 135 poslancov, za nezávislosť hlasovalo 70 z nich, desiati boli proti a dvaja poslanci sa hlasovania zdržali. Zvyšných 53 poslancov sa na protest nezúčastnilo, išlo o zástupcov opozičných prošpanielsky zameraných politikov z vládnej Ľudovej strany, socialistov a hnutia Ciudadanos. Tí dokonca na svoje prázdne kreslá položili španielske vlajky. Návrh do parlamentu predložili strany podporujúce regionálnu vládu – poslanci z koalície Junts pel Sí (Spolu za áno; JxSí) a strany Kandidátka ľudovej jednotky (CUP).

Po vyhlásení katalánskej samostatnosti vzápätí do hodiny hlasovala aj horná komora španielskeho parlamentu, ktorá dala premiérovi Marianovi Rajoyovi požehnanie na prevzatie kontroly nad regiónom. Až 214 senátorov hlasovalo za, 47 proti a 1 sa zdržal hlasovania. Španielsky premiér Mariano Rajoy oznámil rozpustenie katalánskeho parlamentu, ako aj vyhlásenie predčasných regionálnych volieb, ktoré by sa mali predbežne uskutočniť 21. decembra.

Podľa denníka El país sám Rajoy tiež prevezme funkciu katalánskeho premiéra, väčšinu kompetencií však prenechal na vicepremiérku Sorayu Saenz de Santamariovú. Zvyšné katalánske rezorty preberú ministri jeho vlády. Katalánsky – teraz už bývalý – predseda vlády Carles Puigdemont spolu s 12 členmi svojho kabinetu nebude od tejto chvíle poberať plat. Madrid tiež odvolal šéfa katalánskej polície známej pod menom Mossos d'Esquadra. Španielsko však už po aktivácii článku 155 začalo s prepúšťaním najvyšších policajných úradníkov.

Španielska generálna prokuratúra zrejme na budúci týždeň začne aj stíhanie katalánskeho kabinetu za vzburu. Členom katalánskej vlády, a to najmä jej predsedovi Carlesovi Puigdemontovi, hrozia tresty až do výšky 30 rokov väzenia.

Vyhlásenie nezávislosti sprevádzali veľké oslavy tisícok stúpencov samostatnosti naprieč celou Barcelonou, ale najmä na námestí v okolí budovy katalánskeho parlamentu, kde vo vytržení čakali na rozhodnutie. Carles Puigdemont však vyzval fanúšikov, aby „zachovali hybnú silu“ ale mierovým spôsobom. Dnes by sa, naopak, mala uskutočniť v Madride masová demonštrácia za jednotu Španielska.

Čo na to svet?

Schválenie katalánskej nezávislosti parlamentom je len prvý oficiálny krok k samostatnosti, ide predovšetkým o politickú deklaráciu. Aby mohol nezávislý štát reálne vzniknúť, musia jeho nezávislosť uznať ostatné štáty sveta a zároveň musí byť Katalánsko pripravené riadiť svoje inštitúcie nezávisle od Španielska. V oboch prípadoch bude mať Katalánsko veľké problémy.

Európska únia, podobne ako doteraz, nemení svoj postoj v otázke Katalánska. Podľa predsedu Európskej komisie Jeana Clauda Junckera či predsedu Európskej rady Donalda Tuska pre ňu naďalej zostáva jediným partnerom na dialóg Španielsko. Tusk tiež dúfa, že „španielska vláda uprednostní silu argumentu pred argumentom sily,“ napísal tak na svojom twitteri.

Španielsky premiér Mariano Rajoy odchádza z parlamentu 25. októbra 2017 v Madride. Španielsky premiér Mariano Rajoy v stredu uviedol, že plány vlády prevziať čiastočnú kontrolu nad Katalánskom a zastaviť jeho snahy o nezávislosť sú „výnimočné“ a dúfa, že takýto zásah nepotrvá dlho. Foto: TASR/AP

Britská, talianska, nemecká a ani francúzska vláda teda neuznávajú rezolúciu o samostatnom Katalánsku. Na strane jednotného Španielska stoja tiež Spojené štáty americké či Kanada. Proti nezávislosti a za pokojné riešenie situácie sa postavili aj štáty Latinskej Ameriky ako Mexiko, Kolumbia či Argentína. Dokonca aj škótska premiérka Nicola Sturgeon známa svojou predošlou podporou katalánskeho referenda za nezávislosť prostredníctvom twitteru oznámila, že Škótsko neuzná nezávislosť Katalánska. Líniu Európskej únie drží aj Slovensko. Ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení oznámilo, že považuje za potrebné rešpektovať platný právny rámec určený španielskou ústavou a zákonmi.

Dosiaľ zrejme jediný ústavný činiteľ, ktorý uznal a podporil nezávislosť Katalánska, je predseda korzického zhromaždenia Jean-Guy Talamoni. Korzika sa však tiež netají separatistickými náladami a snahou osamostatnenia sa od Francúzska. No kým medzinárodné spoločenstvo stojí za jednotným Španielskom, Katalánsko sa len sotva na niečo zmôže.

Druhou podmienkou katalánskej nezávislosti je stiahnutie španielskych ozbrojených zložiek, ako aj polície, nastolenie nového súdneho systému nezávislého od Španielska či nový spôsob výberu daní. Počet španielskych úradníkov sa však po aktivácii článku 155 zrejme len znásobí, podobne ako počet ozbrojených zložiek. Španielsko síce bude mať kvôli rozdelenej spoločnosti problém s prijímaním nariadení, s obsadzovaním úradov, a teda nastoľovaním ústavného poriadku v Katalánsku, ale podobne by na tom bolo aj Katalánske vedenie. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je totiž Katalánska spoločnosť v otázke nezávislosti rozdelená na polovice.

Aj v prípade vyhrotenej situácie a možného vojenského konfliktu má jednoznačne prevahu Španielsko. Otázkou je, či by Kataláncom stálo prípadné krviprelievanie a regionálna deštrukcia za cenu samostatnosti. Katalánska nezávislosť už teraz nepriaznivo zasiahla finančné trhy. Španielske akcie zrýchlili pokles a udalosti sa premietli aj na kurze eura, ktoré oslabilo oproti doláru. 

Španielsky premiér Mariano Rajoy tvrdí, že mu katalánski separatisti nedali na výber. Podľa experta na juhoeurópske štáty Martina Mejstříka z Karlovej univerzity nemal na výber ani Carles Puigdemont a k tomuto kroku musel pristúpiť. Pre Lidové noviny povedal, že  katalánska vláda sa snaží ísť až na doraz, aby sa opäť ukázala ako obeť Španielska a dostala ho do pozície, keď mu skutočne nezostalo nič iné než štatút autonómie obmedziť. Podľa jeho slov Katalánsko zjednodušene povedané podniká také kroky, aby Španieli boli za tých zlých a oni za tých dobrých.

Rajoy zrejme dúfal, že varovanie Katalánska pred vyhlásením nezávislosti bude postačujúce, teraz musí dodržať svoje slovo, uvaliť sankcie a začať veľmi riskantný proces. Hoci najmä po policajnom zásahu počas referenda existuje určitá sústrasť v súvislosti s Katalánskom, stále sa zo Španielska ozývajú hlasnejšie výzvy stíhať tých, ktorí presadzujú nezávislosť. Mnohí Španieli, a nielen tí žijúci mimo Katalánska, sú rovnako ako ich vláda presvedčení, že konanie katalánskej vlády bolo a je protizákonné.

Najväčšia politická kríza od pádu Francovho režimu sa v Španielsku naďalej prehlbuje. Na to, aby Katalánci pokročili k svojej samostatnosti, by jej zástancovia potrebovali rozhodne vyhrať decembrové voľby.Tie však môžu viesť k patovej situácii. Podľa posledného prieskumu zverejneného katalánskym denníkom El Periodico by totiž separatisti mohli opäť získať tesnú väčšinu v parlamente.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo