Morálny pokrok?

Morálny pokrok?

Ilustračné foto: flickr.com/Sascha Kohlmann

Nie je vôbec žiaden dôvod, prečo by nám to, že žijeme v roku 2017, malo automaticky dávať morálnu nadradenosť.

V debatách o morálnych otázkach zvykneme počúvať: „Je 21. storočie, zmier sa s tým!” Alebo: „Je rok 2017, nie stredovek!“ Tí, čo hovoria takéto veci, si asi myslia, že vytiahli nevyvrátiteľný argument; skutočný vražedný úder pre pozíciu oponenta. Tento postoj prenikol aj do nášho politického diskurzu. Zdá sa, že politici si veľmi užívajú, keď karhajú Cirkev a žiadajú od nej, aby pri rozličných morálnych otázkach „držala krok s moderným svetom“.

No ako takzvaný mileniál sa obzerám okolo seba a tento spôsob myslenia mi pripadá absurdný. Nie je vôbec žiaden dôvod, prečo by nám to, že žijeme v roku 2017, malo automaticky dávať morálnu nadradenosť. Pravdou je, že jednotliví muži a jednotlivé ženy sú dobrí a zlí rovnako, ako boli vždy. Na podopretie toho máme dobré dôkazy. Ako sa raz vyjadril G. K. Chesterton, aby sme objavili pravdivosť prvotného hriechu, stačí nám vyjsť z dverí. Zdá sa mi, že táto pravda sa ani trochu nezmenila.

Podnet veriť v ustavičný morálny a sociálny pokrok je sčasti psychologický. Páči sa nám myslieť si, že každá generácia je o čosi lepšia než predchádzajúca, bez ohľadu na dôkazy, ktoré máme pred sebou. Zdieľať

Cesta dejín je spletitá, sčasti cyklická, iba zriedkavo a v krátkych úsekoch lineárna. Všetky tie lacné reči o postupnom „oblúku dejín“ musia ignorovať najzjavnejšie dôkazy. Veľké civilizácie – vrátane tej našej – zažívajú vzostupy a pády. Hrôzy a masové vraždenia 20. storočia mali rozptýliť naivnú vieru v konštantný morálny a materiálny pokrok. Vieru nahradili ideológie, ľudia zabudli na Boha a mierumilovnosť spolu s kultivovanosťou boli na ústupe. Napriek tomu si „progresívci“ opakujú svoje naďalej, hoci nik presne nevie, k čomu ten pokrok smeruje.

Jadrom tohto nereflektovaného moderného svetonázoru je pohŕdanie západnými dejinami a západnou tradíciou. Je znepokojujúce pomyslieť na to, že naši predkovia možno v skutočnosti neboli takí hlúpi a skazení, ako sa často tvrdí. Oveľa radšej sa tvárime, že obdivujeme najnovšie architektonické monštrum, než by sme priznali, že klasické budovy možno odrážajú obdiv voči určitým verejným cnostiam alebo že stredoveké katedrály naozaj účinne pozdvihujú dušu k nebu. Je už vlastne pasé či priamo urážlivé hovoriť o slávnych menách západnej civilizácie. Už nechceme Augustína, Danteho, Shakespeara či Berniniho; to by bolo príliš „eurocentristické“ a „elitistické“.

Pravdou je, že jednotliví muži a jednotlivé ženy sú dobrí a zlí rovnako, ako boli vždy. Zdieľať

Podnet veriť v ustavičný morálny a sociálny pokrok je sčasti psychologický. Páči sa nám myslieť si, že každá generácia je o čosi lepšia než predchádzajúca, bez ohľadu na dôkazy, ktoré máme pred sebou. Popri vylepšeniach v medicíne, mobilných telefónoch a internete sa nám páči myslieť si, že aj my sa stávame lepšími ľuďmi.

Iróniou však je, že, ako sme mali možnosť vidieť, bežná utopistická viera v možnosť vytvoriť nebo na zemi má obvykle za následok masové hroby. Pre tento svetonázor je podstatná myšlienka, že ľudská bytosť sa dá tvárn. Sovieti verili, že vytvoria „nového človeka“; západní radikáli, zdá sa, veria, že sa dá naučiť ľudské bytosti, aby boli „bdelé“ a aby sa nikdy navzájom neurazili ani len najmenšou „mikroagresiou“. Samozrejme – ak vôbec pripustíme, že takéto zmeny ľudskej prirodzenosti sú vôbec možné – jedno i druhé by sa dalo dosiahnuť len pomocou nesmierne represívneho aparátu. A sen o takýchto nových formách človeka a spoločnosti sa nevyhnutne musí stať novým druhom náboženstva.

Dobré nie je ani to, že náš spôsob vnímania morálky prekonal veľký posun. Vo svete mimovládok a Twitteru sa myšlienka individuálneho morálneho zlepšovania – či morálneho úpadku – takmer úplne zatienila a nahradila abstraktnými gestami. Dnes si myslíme, že je náš morálny status zaistený, keď dávame na sociálne médiá protitrumpovské vyjadrenia alebo agitujeme za bojkot Izraela.

Povinnosťou kresťana nie je zanechať po sebe lepší svet. Jeho povinnosťou je zanechať svetu lepšieho človeka. Zdieľať

Tejto zmene dobre rozumel monsignor Alfred Newman Gilbey, ktorý kedysi býval katolíckym kaplánom na Cambridgeskej Univerzite. Raz pred britským filozofom Rogerom Scrutonom poznamenal: „Nie sme vedení k tomu, aby sme zrušili dielo stvorenia či napravili pád. Povinnosťou kresťana nie je zanechať po sebe lepší svet. Jeho povinnosťou je zanechať svetu lepšieho človeka.“ Väčšina z nás azda stále dúfa, že naše konanie bude na osoh tým, ktorých životov sa dotýkame, no vnútorný boj je už sám osebe dosť ťažkou úlohou.

Gilbey vedel, že veľká časť modernej politiky je zo svojej povahy protikresťanská a predstavuje nebezpečenstvo pre Cirkev. K spáse nevedú vágne reformy inštitúcií, rodiny či spoločnosti; spása sa uskutočňuje len Kristovou krvou. Ako sa smelo píše na fasáde slávnej Westminsterskej katedrály, Domine Jesu rex et redemptor per sanguinem tuum salva nos – „Pane Ježišu, Kráľ a Vykupiteľ, spas nás svojou krvou“.

Tým, čo sa snažia vybudovať utópiu na tomto svete, možno nakoniec zostane len zúrivosť a frustrácia. Kresťan vie, že, ako povedal sv. Augustín, „stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe“. Určitý pokoj môžeme nájsť len vtedy, keď budeme hľadieť ponad tento život, dokonca aj kým sme v ňom. Postosvietenský projekt „racionalizmu“ a pohŕdanie Cirkvou neviedli k morálnemu pokroku, zvlášť v mojej vlastnej generácii, len k väčšej úzkosti a k väčšiemu zmätku.

Christopher Akers
Autor je spisovateľ žijúci v Škótsku a je absolventom Edinburskej univerzity. V súčasnosti študuje literatúru a umenia na Oxfordskej univerzite, publikuje v National Review a v Reaction.

Pôvodný text: Moral Progress?

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo