Neopakujme írsku chybu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Neopakujme írsku chybu

Foto: Michael Pujals/flickr.com

Katolícka univerzita by mala byť semenišťom podnetov a výziev pre našu cirkev.

Na začiatku uvediem niektoré zlomové udalosti pri vzniku Katolíckej univerzity v Ružomberku a jej prvotnom pôsobení. Niekedy okolo roku 1993-94 ma v Bratislave navštívil správca farnosti sv. Ondreja v Ružomberku dekan Alojz Kostelanský. Vyslovil prianie, či by rektor Trnavskej univerzity v Trnave Anton Hajduk nemohol vytvoriť pobočku Pedagogickej fakulty TU v Ružomberku, a dodal, že by išlo o základ budúcej Katolíckej univerzity. Dekan Kostelanský vtedy hovoril, že mu záleží na cirkevnom školstve v Ružomberku a chce ho dať pod ochranu sv. Ondreja, patróna farského kostola. Od roku 1992 existuje v Ružomberku cirkevné Gymnázium sv. Ondreja a rovnako by chcel, aby aj táto pobočka niesla jeho meno.

Vďaka veľkodušnosti a duchovnej rozhľadenosti rektora Hajduka vznikol v roku 1995 v Ružomberku Pedagogický inštitút sv. Ondreja.

Trnavská univerzita prešla veľkým zápasom o svoju identitu, keď po voľbách 1992 vláda Vladimíra Mečiara vyvíjala tlak, aby sa rektor Hajduk vzdal svojej funkcie. Tento tlak sa podarilo ustáť, ale problémy okolo TU sa neskončili.

V období rokov 1995 až 1997 sa vláda Vladimíra Mečiara snažila vytvoriť Katolícku univerzitu, ale s tým, že to bude práve Trnavská univerzita. Predseda konferencie biskupov Slovenska Rudolf Baláž sa postavil proti tomuto zámeru. Bol som pri telefonáte provinciála jezuitov Emila Vániho s biskupom Balážom, keď mu hovoril, že ak sa TU stane katolíckou univerzitou, Teologický inštitút sv. Alojza SJ, ktorý bol súčasťou TU a bol v gescii jezuitov, z nej vystúpi.

Biskup Baláž vtedy povedal, že nepripustí, aby sa z TU stala na prianie Mečiarovej vlády Katolícka univerzita. V tomto zložitom období našiel Pedagogický inštitút sv. Ondreja svoju ochranu pod Žilinskou univerzitou v Žiline, keď sa v novembri 1997 k nej pričlenil ako Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja.

Katolícka univerzita v Leuven v Belgicku. Foto: wikimedia

Po voľbách 1998 sa vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla zriadiť Katolícku univerzitu na Slovensku. Jej umiestnenie nechala na rozhodnutie KBS. Bol som asi pri všetkých rokovaniach biskupských delegácií o umiestnení KU. Do úvahy prichádzali tri miesta: Trnava, Košice a vďaka Katecheticko-pedagogickej fakulte sv. Ondreja aj Ružomberok.

Konferencia biskupov Slovenska nakoniec na neverejnom zasadnutí rozhodla, že Katolícka univerzita bude v Ružomberku. Za súhlasu vládnej koalície sme podali poslanecký návrh zákona, pretože ten má legislatívne najrýchlejší priebeh. Odôvodňoval som na vláde tento poslanecký návrh. Vláda ho akceptovala bez diskusie. V máji 2000 vznikla Katolícka univerzita v Ružomberku ako neštátna univerzita, čo malo za následok, že štát ju nebol povinný financovať. Vo februári 2002 bolo v zákone o vysokých školách ustanovené, že Katolícka univerzita v Ružomberku je „verejná vysoká škola s konfesijným charakterom“.

Motorom tejto zmeny bol štátny tajomník MŠ Martin Fronc. V roku 2004 bola v NR SR prijatá prezidentská zmluva medzi SR a Vatikánom o katolíckej výchove a vzdelávaní, ktorej gestorom bol minister školstva Martin Fronc, kde bolo toto postavenie KU ešte upevnené. Minister Fronc má na zdarnom rozbehu Katolíckej univerzity veľký podiel. Nemožno sa tomu čudovať. Dnes vychádza pod gesciou KU v Ružomberku časopis Verbum a možno nie každý vie, že jeho zakladateľom a hýbateľom, okrem takých osobností ako Ladislav Hanus, Janko Silan, Jozef Kútnik Šmálov a iní, bol práve Belo Fronc, otec ministra Martina Fronca.

Východiská pre pôsobenie Katolíckej univerzity v slovenskej spoločnosti

Poslanie Katolíckej univerzity v slovenskej spoločnosti vychádza prirodzene z poslania cirkvi v tejto spoločnosti. Nebudem tu opakovať známe podobenstvá o kvase, ktorý má prekvasiť cesto, o meste na návrší a podobne. Cirkev a kresťania tu nie sú pre seba, ale pre spoločnosť, v ktorej žijú.

Katolícka univerzita, katolícke školstvo má v prvej línii pripravovať ľudí na všetkých úrovniach, od elitnej, akademickej až po bežných ľudí, ktorí sú pripravení viesť dialóg a pôsobiť v spoločnosti.

Najprv si ale musíme uvedomiť realitu a dôsledky našej 40 ročnej komunistickej minulosti. Celých 40 rokov bola cirkev a veriaci v rôznej intenzite prenasledovaní. Za tieto roky išlo v prvom rade o zachovanie viery a cirkvi v Československu, preto sa nemožno diviť, že naším postojom bolo obranné postavenie, ktoré prechádzalo až do tzv. podzemných, nelegálnych štruktúr. V takomto rozpoložení sme boli nútení prežívať aj obdobie po II. vatikánskom koncile, ktorého najväčším odkazom bolo otvorenie sa svetu. Tejto obrannej pozície sme sa v našej cirkvi dodnes nezbavili. Uvedomil som si to, keď som tento rok počúval pastiersky list pred zasvätením Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie s menovitým výpočtom veľkého množstva rizík, ktoré nám zo západnej spoločnosti hrozia.

Sorbonská univerzita v Paríži zohrala veľký teologický význam v stredoveku. Foto: wikimedia

Tento postoj dopĺňa ďalšia vec. Nedávno som povedal jednému vysokopostavenému hodnostárovi slovenskej cirkvi, že čítam veľmi zaujímavú knihu, išlo o dielo Tomáša Petráčka Církev, tradice, reforma. Petráček je 45-ročný český kňaz, historik a teológ a v knihe s veľkou erudíciou opisuje stret cirkvi v dejinách s okolitým svetom, výzvy, pred ktoré bola postavená, jej veľké vzostupy i pochybenia. Cirkevný hodnostár mi na to povedal: „Ja tiež čítam veľmi zaujímavú knihu, od kardinála Roberta Saraha Sila ticha.

S istou dávkou zjednodušenia toto vyjadruje pozície cirkvi a kresťanských laikov na Slovensku v dnešnej dobe. Kým kompetentní ľudia v cirkvi sa obracajú k svojmu spirituálnemu životu, laici cítia potrebu konfrontovať svoje kresťanstvo s okolitým svetom. Iste, reflexia dnešného sveta bez spirituálneho zázemia sa môže premeniť na vyprázdnený intelektualizmus, ale zase spiritualita bez snahy otvorene skúmať a reflektovať minulosť, rovnako aktuálne problémy súčasnosti i nastávajúcej budúcnosti sa môže zase voči okolitému svetu stať sterilnou.

Nedávno som sa stretol s jedným významným írskym katolíckym žurnalistom. Opýtal som sa ho, ako by mohol stručne charakterizovať dôvody, pre ktoré sa írsky katolicizmus ocitol v takej veľkej kríze a spoločenskej izolácii. Odpovedal: „Írska cirkev sa upäla a uspokojila so zabehnutými katolíckymi inštitúciami v krajine“. Niečo podobné vidíme aj v iných západných krajinách ako Nemecko, Holandsko a podobne. Cirkev je tam inštitucionálne dlhodobo úspešne ukotvená, ale kostoly sa tým nezapĺňajú.

Iste, cirkev nemôže byť bez svojich inštitúcií, nakoniec my sme to najlepšie zažili v čase komunizmu, že práve pevnosť legálnych i nelegálnych katolíckych inštitúcií v krajine a bezvýhradná vernosť Vatikánu a Sv. Otcovi nám pomáhali ubrániť vieru pred komunistickým ateizmom. Ale som presvedčený, že v čase narastajúceho konzumu a sekularizácie budú aj na Slovensku hrať rozhodujúcu úlohu skôr malé duchovné spoločenstvá ako masová inštitucionálna pastorácia a, samozrejme, osobný prístup, rast a zrelosť veriacich ľudí.

Po rokoch komunizmu je život v slobode pre nás veľkou výzvou, so všetkými možnosťami i rizikami. Ak môžeme povedať, že v konfrontácii cirkvi a kresťanov s komunizmom cirkev na Slovensku obstála, tak teraz stojí pred nami meranie síl s konzumom a sekularizáciou v spoločnosti. S Božou pomocou sa ho netreba báť.

 V akom rozpoložení sa nachádza občianska spoločnosť na Slovensku?

Prvá generácia, ktorá stavala základy ponovembrového vývoja na Slovensku, niesla v sebe ešte skúsenosť obdobia komunizmu. V tejto skúsenosti bola prítomná aj vôľa budovať hodnotovú spoločnosť, ktorá má byť postavená na zadefinovaných pravidlách a vzájomnom rešpekte. Nemali by sme zabudnúť, že v týchto rokoch sa budoval napríklad právny vzťah medzi štátom a všetkými registrovanými cirkvami na Slovensku, čo vyjadrujú prijaté zmluvy medzi štátom a týmito  cirkvami. Rovnako snaha o naše začlenenie do európskych demokratických štruktúr hovorí o ašpirácii byť trvale súčasťou západnej civilizácie. Tieto snahy vyplývali práve z ich nedostatku a potláčania v čase komunizmu.

Dnes sa na všetkých úrovniach života spoločnosti dostala k slovu pragmatická generácia, ktorá svoj životný rozbeh prežila v zápase o existenčné zabezpečenie seba a svojich rodín. Je to celospoločenská vlna, ktorá prechádza Slovenskom. Brániť sa jej dá len tak, že popri nej bude vyrastať generácia, pre ktorú sú rozhodujúce práve tie hodnoty, ktoré dnes absentujú. Ide o zápas s korupciou, sebectvom, mravným relativizmom, narastajúcou nevraživosťou i extrémizmom v spoločnosti. Tak ako komunizmus aj táto pragmatická vlna sa postupne vyčerpá. Zostáva otázkou, kto bude vtedy pripravený prevziať zodpovednosť v krajine do svojich rúk.

Katolícka univerzita v Amerike, neďaleko Washingtonu. Dnes najväčšia katolícka univerzita v USA. Foto: wikimedia

Treba si ale uvedomiť, že táto generácia pragmatikov je dnes vzdelaná a vo svojich odboroch kompetentná. Sú to ľudia, ktorí poznajú svet, vedia cudzie jazyky a nechýba im potrebná dravosť. My vieme, že ľudová zbožnosť u nás je základ, ktorý obstál v dejinách, z ktorého sme všetci vyrastali a ktorý tvorí stále to najcennejšie v našom národe. Ale na tejto úrovni nedokážeme osloviť dnešný sekulárny svet. Ak chcú kresťania na Slovensku ovplyvňovať vývoj v tejto krajine, nemôžu vycúvať zo žiadnej oblasti spoločenského života a nemôžu viesť dialóg s týmto dospelým svetom len zdôrazňovaním svojich právd.

Poviem príklad. Nedávno mi jeden český rehoľník povedal: „Prečo sa ku gender-teórii obraciame zásadne odmietavo? Prečo nepostavíme náš, kompetentný pohľad na muža a ženu a ich poslanie vo svete?!“ Je to obrovská výzva, najmä pre kresťanských laikov, ovplyvňovať tento svet svojou kompetentnosťou. Samozrejme, takýto dialóg nemôže zaznievať iba v osobných stretnutiach alebo na konferenciách, ale si vyžaduje mať pripravené aj otvorené kresťanské médiá, čo je niekedy v našom slovenskom prostredí veľký problém.

Ako možno vyjadriť základné charakteristiky Slovákov a Slovenska? V krízových situáciách sa vieme vzopäť a kráčať ďalej svojbytne dejinami, ale potom prichádzajú roky priemernosti a letargie. Prežívame silne identitu svojich rodín, obcí a regiónov, ale pojmy ako štát, s výnimkou možno športu, sú nám stále odcudzené. Máme nadaných ľudí, ktorí sa ale uplatnia skôr v cudzine. Vieme byť srdeční a pohostinní, ale rovnako vieme byť závistliví. Nosíme v sebe západnú racionalitu i emocionalitu východu, ale stále ňou nevieme obohatiť okolitý svet. Máme problém s tým, že o nás vo svete mnoho nevedia, ale Európa a snaha prezentovať sa v nej v nás rovnako nevyvoláva silnú emóciu. Naším základným problémom ale je, že sme sa v dejinách nenaučili vládnuť. Moc, ktorú sme mali, bola vždy sprostredkovaná a my, ak sme si ju chceli udržať, museli sme sa jej prispôsobovať. Vládnuť so všetkými možnosťami, so všetkými rizikami, ale najmä so všetkou zodpovednosťou pred Bohom, sebou i dejinami, to je náš základný problém. Dokiaľ sa nenaučíme tomuto umeniu, budeme sa existenciálne stále pohybovať v kruhu a nepohneme sa dopredu.

Čas, ktorý žijeme dnes na Slovensku i v Európe, je z istého hľadiska rozhodujúci. V duchovnom vákuu, v ktorom sa ocitol svet, Európa i postkomunistické krajiny, sa kresťanom ponúka obrovská príležitosť ovplyvniť ďalší vývoj u nás, a tým i vo svete. Po veľkom spoločenskom vypätí v novembri 1989 čaká nás rovnako významné vypätie osloviť ľudí doma i v okolí kresťanským pohľadom na tento svet. 

Katolícka univerzita v Ružomberku sa za čas svojej existencie má s čím pochváliť. Na Slovensku dnes pracujú a vydávajú komentáre k Svätému písmu biblisti na svetovej úrovni, otcovia Jozef Jarab, František Trstenský a Anton Tyrol z KU patria k nim. Pod vedením otca Martina Kolejáka vychádza štvrťročník Nové Horizonty, kde vo veľkej miere publikujú pedagógovia vašej univerzity. Pod gesciou KU a vedením otca Pavla Hraboveckého pracuje na svojom zviditeľnení už spomínané revue Verbum. Teologická fakulta v Košiciach vydáva svoj historický časopis, otec Ľuboš Hromják organizuje Dni kresťanskej kultúry. Asi najväčší rozmach dnes zažíva konzervatívny internetový denník Postoj, ktorý má mesačne 200-tisíc čitateľov. Na jeho redakcii sa podieľajú absolventi KU: Lukáš Obšitník, Imrich Gazda, Pavol Rábara, Adam Takáč, Lukáš Melicher, Peter Balberčák, publikujú v ňom Terézia Rončáková, otcovia František Trstenský, Ján Duda a iní z Katolíckej univerzity. A ďalšie náboženské a kultúrne konferencie a podujatia, ktoré sa tu konajú. Katolícka univerzita v Ružomberku žije!

V čom vidím rezervy, respektíve výzvy pre Katolícku univerzitu v Ružomberku?

Pred nejakým časom prechádzala vaša Alma mater problémami, ktoré zaujali celé Slovensko. Ja som o tom niečo napísal na stránkach Postoja. Dnes by som k tomu len dodal: Katolícka univerzita bola vtedy príliš uviaznutá v sebe, chýbal jej pohľad zvonka. Tento pohľad zvonku vám do budúcnosti úprimne želám.

Keď hovoríme o počiatkoch univerzít v Európe, vraciame sa k ich koreňom do vrcholného stredoveku. V spomínanej knihe Tomáša Petráčka autor píše, že vo vrcholnom stredoveku, keď si pápežstvo nárokovalo na dominantnosť v celej západnej civilizácii, ako protitlak vznikla zložitá pluralita formálnych i neformálnych autorít a univerzity boli zásadným spôsobom jednou z nich. Zriaďovateľom Katolíckej univerzity v Ružomberku je KBS, tú zložitú pluralitu si dnes predstavujem tak, že KU bude semenišťom podnetov a výziev pre cirkev na Slovensku. Na tomto mieste si azda treba položiť otázku, ktorú kladie môj priateľ z Postoja, či by sa teologické fakulty na Slovensku nemali spájať a tak vytvoriť kvalitnejšie podhubie pre náboženskú i spoločenskú diskusiu.

Katolícka univerzita Najsvätejšieho srdca v Miláne. Foto: wikimedia

To, čo dnes najviac pociťujeme v cirkevnom, politickom  i spoločenskom živote, je nedostatok elít. Vychovávať kresťanské elity medzi duchovenstvom i laikmi je dnes najväčšou výzvou pre Slovensko. Slovenský náboženský život dnes zdobia farské spoločenstvá, aktívne i kontemplatívne rehole, charizmatické a rôzne iné hnutia. Ale pripomeňme si, že hybnou silou západnej cirkvi je spojenie viery a rozumu. Toto západnú cirkev v priebehu jej dejín privádzalo často do vnútorných konfliktov, ale zároveň ju to stále posúvalo vpred, vždy očistenú a obnovenú. Viera a rozum musí byť aj na Slovensku hybnou silou našich reflexií a výziev. To je veľkým poslaním Katolíckej univerzity na Slovensku.

Máme sa o čo opierať. Spomeňme si na profesora Ladislava Hanusa, ktorý je tu v Ružomberku pochovaný. Aká obrovská vernosť cirkvi ho v jeho kňazskom živote sprevádzala. V 50. a 60. rokoch strávil pre túto vernosť 13 rokov vo väzení. Ešte v roku 1987 ako 80-ročný bol odsúdený na jeden rok podmienečne, lebo spovedal v kostole bez štátneho súhlasu. Ale jeho láska a vernosť cirkvi mu nebránili, aby svoje knihy písal slobodne, s rozhľadom, a keď bolo treba, aj kriticky. Na pôde Katolíckej univerzity i na iných fórach by sa mali otvárať nové, aktuálne problémy spoločnosti i cirkvi, ináč sa môže stať, že udalosti i vývoj pôjdu mimo nás. Očakávania, ktoré na vás kladie katolícke Slovensko, sú veľké.

Katolícka univerzita v Leuven bola založená v druhom tisícročí, v roku 1425. Katolícka univerzita Notre Dame v South Bend v americkom štáte Indiana bola rovnako založená v druhom tisícročí, v roku 1842. Katolícka univerzita v Ružomberku bola založená na začiatku tretieho tisícročia, 10. mája 2000. 

Milí priatelia, zdobí vás mladosť a odvaha. Hlavu hore! Budúcnosť máte pred sebou!

Text odznel 25. októbra ako príspevok na konferencii KU 21 – Konferencia o identite a poslaní katolíckej univerzity na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo